Denník N

Aj Soltészov Zlodej dokazuje, že východ bol zlatou baňou čiernej ekonomiky a studnicou historiek z podsvetia

Autor Arpád Soltész v úvode svojho najnovšieho románu Zlodej, tak ako vo svojich predchádzajúcich kriminálnych románoch uvádza, že aj tento príbeh je fikcia a výtvor jeho bohatej fantázie. Nie je dôvod mu neveriť, no každému, kto nepadol akurát včera z Mesiaca, musí byť jasné, že skúsený investigatívec a žurnalista, ktorý v minulosti dlhé roky mapoval skutky východoslovenského podsvetia, sa istou dávkou reality nechal inšpirovať aj v ostatnom románovom príbehu.

Otázne je iba množstvo tejto inšpirácie. So všetkými Soltészovými románmi je spojená dilema, na ktorú by sa dala použiť paralela s jedným diskutabilným termínom českého trestného poriadku, ktorý v 90. rokoch 20. storočia v kontexte s drogovou trestnou činnosťou, aplikoval do praxe problematické slovné spojenie „množstvo větší než malé“.

Predmetná formulácia dodnes spôsobuje v českom právnom poriadku množstvo sporov, pretože jej nejednoznačnosť spôsobuje adresátom tejto normy neistotu a nevedomosť, nakoľko je ich konanie trestné alebo v nesúlade so zákonom. Presne v takejto pozícii neistoty sa nachádza aj čitateľ Soltészových kriminálok, Zlodeja nevynímajúc.

Ak pripustíme, že si autor všetko kompletne vymyslel, postavy sa iba na niekoho veľmi podobajú, a ich príbehy sa nestali, alebo sa stali úplne inak, aj tak vám z toho celého zostane taká obrovská masa hustej reality, že si vždy musíte nad tou dobou znechutene odpľuť. V popise našej nedávnej minulosti je totižto autor až nekompromisne detailný a autentický.

Dej románu Zlodej sa odohráva v raných 90. rokoch 20. storočia v období transformujúcej sa ekonomiky, na ktorej parazitujú nielen kriminálnici a zlodejíčkovia, ale aj represívne zložky, justícia, advokáti, väzenský systém, biele goliere, politici a aj tajná služba.

Všetci zainteresovaní si chcú zo zlatého teľaťa rodiaceho sa kapitalizmu uchmatnúť svoje sústo, alebo aspoň zbytky po najväčších predátoroch. Jedným z nich je aj hlavný hrdina Ing. Libor Frajt, ktorý vlastnými slovami popisuje jeho súčasnosť nasledovne:

„Všade bolo plno peňazí. Nakradnutých peňazí. Poznal som každého bohatého hajzla v meste a ani jeden z nich si ich nezarobil. Prachy majú fakturanti, tunelári, privatizéri, úplatkári a mafoši. Všetky lóve majú oni, pretože kto nekradne, toho okradnú. Obrať zlodeja o lup môže byť zločin, ale určite to nie je hriech“.

V intenciách tohto kódexu koná aj Frajt, hoci v úvode sa sám snaží zabezpečiť rodinu legálnou prácou a popritom žiť čestne. Po podraze zamestnávateľa, ktorý mu spôsobí existenčné problémy, sa však rýchlo zorientuje v nových podmienkach a svižným krokom vykročí na kriminálny chodníček. Od fantómového zlodeja s páčidlom sa postupne, prostredníctvom rôznych kontaktov, prepracuje k sofistikovanejším podvodom a zločinom.

Zrazu zisťuje, že jediným podpisom sa dá získať viac bohatstva, ako zarobia stovky zlodejov s pajserom za celý život. Popritom vydiera, pasie biele kone, imituje čestný rodinný život, uniká pred spravodlivosťou a aj pred ublížením na zdravím zo strany konkurencie. Zažije zrady, vzostupy aj pády. V podstate však nič hrozivé, čo by nedokázal rozchodiť, hoci nakoniec aj v jeho prípade platí to známe slovenské príslovie o džbáne, s ktorým sa dovtedy chodí po vodu, kým sa napokon nerozbije.

Záverečná pointa však vôbec nie je prvoplánová, akoby sa na základe parafrázovaného porekadla mohlo zdať. Autorovi sa podarilo gradujúci sujet ukončiť dokonca až v niekoľkých vypointovaných rovinách, týkajúcich sa rodinného života, osobnostnej premeny a aj inštitútu vendety, ktorú si kriminálny žáner priam vyžaduje.

Zlodej však nie je iba obyčajná kriminálka s pištoľníkmi a naháňačkami v uliciach na slovenský spôsob. Je to skôr beletrizovaná kronika ekonomických zločinov, ktoré jedným priniesli neskutočné bohatstvo, iným zase neidentifikovateľné hroby niekde za mestom, na rumovisku. Soltészov štvrtý román z východniarskeho prostredia prosto opäť dokazuje, že východ nebol iba zlatou baňou čiernej ekonomiky, ale aj studnicou obskúrnych príbehov z podsvetia.

Arpád Soltész: Zlodej, Ikar, 2021

Teraz najčítanejšie