Denník N

Každý dostal rovnakú šancu

Kedy dosiahneme dynamickú rovnováhu medzi imunitou a občasnou miernou koronavírusovou reinfekciou, akú zažívame pri iných dlhodobo cirkulujúcich vírusov „bežného jesenného prechladnutia“?

Pri rozhovoroch s priateľmi o extrémnych povodniach v Európe,  často žartujeme, ako 100-ročné záplavy prichádzajú každých päť alebo desať rokov. Ale o akú skúsenosť sa môžme oprieť v prípade covidovej pandémie?

Pred sto rokmi zachvátil svet vírus španielskej chrípky. Odhady počtu mŕtvych v rokoch 1918 až 1920 sa značne líšia, v rozmedzí od 20 do 50 miliónov ľudí na celom svete. Potom kmeň španielskej chrípky nečakane ustúpil, pravdepodobne v dôsledku zmien vo víruse samotnom, ako aj z dôvodu toho, že väčšina ľudí už bola vystavená infekcii a vyvinula sa u nich imunita.

Pretože vlna španielskej chrípky ustúpila v najneočakávanejšom povojnovom období,  je lákavé si predstaviť si, že aj dnešná covidová pandémia bude kopírovať podobnú trajektóriu.

Graf pandémie nám jasne ukazuje, ako pandémia poslednej tretej vlny na jar 1919 ustúpila bez toho, aby sme mali vyvinuté vakcíny proti chrípke, molekulárne či sérologické testy. V tejto dobe neexistovala účinná antivírusová terapia, či dokonca podpora mechanickej ventilácie.

Pandémia španielskej chrípky

Pritom bol koniec 1. svetovej vojny a zdravotnícke služby boli výrazne obmedzené. Neexistovali žiadne globálne organizácie typu WHO, štátne alebo miestne konzília pre pandémie.  Iba niektorým mestám sa podarilo zaviesť opatrenia na zmiernenie následkov ako napríklad zatváranie škôl, zákaz verejných zhromaždení a vydávanie príkazov na izoláciu alebo karanténu.

Dnes žijeme v covidovej pandémii a vo “vojnovom” mediálnom ošiali. V súčasnosti máme všetko a najmä lepšiu medicínu. Žijeme v období neustáleho pokroku v oblastiach zdravotníckych technológií, dohľadu nad chorobami, lekárskej starostlivosti, liekov, vakcín a plánovania pandémie.

Vedecká zložitosť covidovej pandémie ale predstavuje pre celý svet obrovskú výzvu. Odohráva sa v globálnej ekonomike, ktorá sa zastavila a je pod neustálym tlakom na opätovné otvorenie a technologicky vyspelou a prepojenou spoločnosťou.

Koniec španielskej chrípky v lete 1919 nemusí znamenať koniec covidovej pandémie v lete 2022

Dôvodom môže byť zásadný rozdiel medzi RNA koronavírusom a vírusom chrípky.

Vírus chrípky pri vytváraní mutácií robí cc.  6,5-krát viac chýb na replikačný cyklus ako SARS-CoV-2. Pritom si vírus chrípky neopravuje svoje skopírované gény. Vírus tak môže zmeniť druh, ktorý infikuje, alebo bunkový receptor, ktorý používa, môže sa stať viac-menej smrteľným alebo sa môže ľahšie alebo menej šíriť. Schopnosť tejto rýchlej adaptácie je dôvodom, prečo lekári odporúčajú starším ľuďom dať sa každoročne očkovať proti chrípke, aby sa chránili pred novými kmeňmi, ktoré sa  objavili od minulého roka.

Koronavírusy oproti tomu korigujú svoju skopírovanú RNA, aby opravili neúmyselné chyby počas svojej replikácie, čo znižuje ich relatívnu mieru mutácií. Aj preto od pôvodne sekvenovaného SARS-CoV-2  z decembra 2019 až po dnešok, existuje cc.  10 mutácii a to aj napriek tomu, že vírus cestoval po celom svete cez niekoľko generácií rôznych ľudských hostiteľov…. Genetická stabilita SARS-CoV-2 paradoxne znamená, že je málo pravdepodobné, že mutácia prispeje k predvídateľnejšim ďaľším vlnám covidu.

Ľudská prirodzenosť sa ani po 100 rokoch veľmi nezmenila

Skepticizmus medzi politikmi a občanmi nad reštriktívnymi opatreniami je nekontrolovateľný. Ľudia sa oprávnene pýtajú: Prečo vlády po roku opäť všetko vypínajú, spúšťajú nový lockdown a všetkých obmedzujú? Kedy sa naučíme počúvať vedcov, žiť  a umierať aj s covid ochorením?

Vo všeobecnosti racionálni ľudia aktívne spolupracujú na bezprecedentných opatreniach, ktoré nám výrazne obmedzujú slobodu, s jediným cieľom obmedziť prenos vírusu SARS-CoV-2. Keďže vírus naďalej celosvetovo cirkuluje, vakcinácia najslabších, premorenie mladšej generácie, fyzické dištancovanie sa a nosenie masiek, predbežne udržujú šírenie vírusu ako tak pod kontrolou a v ideálnom prípade aj stabilnú mieru covidovej infekcie a najmä krivku úmrtnosti rizikových skupín obyvateľstva.

Výskum covidu po dvoch rokoch výrazne pokročil, ale bohužiaľ metódy reštrikcií ostali na minuloročnej úrovni. Áno, rozumeli sme logike lekárom, ktorí minulý rok opakovali, že vakcíny sú za rohom a mali by sme byť ešte niekoľko mesiacov trpezliví….

Každý občan dostal rovnakú šancu sa zaočkovať alebo podstúpiť riziko infekcie

Covid je skutočne vážne a smrteľne ochorenie, vo všeobecnosti ohrozujúce hlavne rizikové skupiny, ktoré majú zdravotné problémy. Očkovanie nie je stopercentné a nepredstavuje ani cestu k bezinfekčnosti a ku kolektívnej imunite. Je to skvelá príležitosť, ako sa osobne chrániť a účinne zvyšovať ochranu očkovaného pred vážnym ochorením a smrťou. Ale očkovanie iného pred nakazením nechráni.

Aj preto v súlade so štúdiami sa vynára otázka, prečo vlády okolitých krajín pri súčasných poznatkoch tak striktne obmedzujú slobodu. Lockdown v krajinách reprezentuje iba jediné , vláda nedokáže zvládnuť smrť rizikových skupín z dôvodu svojej neschopnosti prijať pre tieto skupiny adekvátne opatrenia.

Rakúsko predstavuje absolútny precedens zlomyseľnosti opatrení a tlaku na nerizikové skupiny obyvateľov. Lockdown pre neočkovaných popiera vedecké štúdie publikované v The Lancet:

Je nepodstatné , či vírus chytíte od nezaočkovaného alebo zaočkovaného. Medzi virálnou náložou, ktorou disponuje infikovaný očkovaný a neočkovaný, je minimálny rozdiel a preto je irelevantné, či sa niekto nakazí od infikovaného očkovaného alebo neočkovaného.

Každý je z nás je preto vlastným architektom vlastného šťastia. Ak rizikové skupiny nebudeme chrániť alebo oni sa nebudú chrániť, zomrú.

Už stáročia platí pravidlo: “ Každý respiračný vírus, aby nás v starobe nezabil, musíme stretnúť v mladosti”

Aj preto s očkovaním musí zodpovedná vláda pracovať ako s nástrojom len na ochranu rizikového pacienta. Na Slovensku sa ale opatrenia po roku niektorých nezmyselných reštrikcií,  vedome obchádzajú. Väčšina ľudí sa vedome správa tak, ako keby tu už žiadny koronavírus alebo iný respiračný chrípkový vírus nebol. Šíri sa pritom rovnako, ako po iné roky. Len sme sa im zo strachu dva roky úspešne vyhýbali a na bežné chrípkové vírusy zabudli. Tohtoročná jeseň a zima preto bude iná ako minulý rok.

Tento rok nám ukáže, akú obrovskú úlohu zohrá naša vlastná imunita. Tá je daná jednak geneticky, ale aj tým, ako ju priebežne „vychovávame“, či trénujeme.

Naproti tomu používať tlak očkovania na nízkorizikových mladých ľudí, je v rozpore s vedeckými poznatkami a nevedie k ukľudneniu spoločnosti. Mladí otvorene hovoria, že idú na injekciu len preto, aby dostali doklad o bezinfekčnosti a mohli slobodne športovať, žiť a cestovať a užiť si aj pripravovaný koncert 1. septembra 2022 na Ernst Happel štadióne  (Shape of You).

Keďže ale pri pandémii platí priama úmera, imunita seniorov nie je taká silná ako u mladých a preto seniori, ktorí chorobu neprekonali, premeškali vhodný čas sa zaočkovať. Aj preto zomiera tak veľa seniorov nakazených infekčným vnukom, hrdiaci sa covidovým pasom.

Záver

Vlády musia začať veriť v osobnú zodpovednosť svojich voličov. Aj keď si uvedomujú si, že 100% istota vakcinácie jednoducho neexistuje, musia nastaviť podmienky v súlade s vedeckými poznatkami tak, aby ľudia boli schopní žiť týmto s rizikom. Ak budú rizikoví ľudia starší ako 65 rokov povinne zaočkovaní, je potrebné okamžite upustiť od všetkých obmedzení a naučiť sa slobodne žiť s koronavírusom.

Očkovanie pre zvyšok spoločnosti je a bude slobodnou voľbou, a je na ľuďoch či vakcínu použijú alebo nie. To, že sa nakazia a pokračujú v šírení koronavírusu, je prijateľným rizikom pre krajinu v záujme slobodného života.

Teraz najčítanejšie

Ján Španko

Základom úspechu sú ľudia, ktorí pomáhajú realizovať víziu lepšieho života a nezabúdajú: “Neonacizmus, komunizmus, neo-marxizmus, populizmus a  EU ľavicový liberalizmus v Európe stále prinášajú zvrátené myšlienky  a keď zlyháme, potom sa ponoríme do priepasti nového temného ľavicového veku. ”