Zuzana Čaputová – garancia slušnosti, politickej kultúry a práva na Slovensku.

Foto: Zuzana Čaputová Facebook

Dnes si pripomíname deň boja za demokraciu a slobodu. Bolo to 17. novembra 1989. V tej dobe som študoval na Filozofickej fakulte angličtinu a francúzštinu – odbor tlmočníctvo/prekladateľstvo Karlovej univerzity v Prahe a bol som v centre diania. Pamätám si, ako sme si našli v posluchárňach odkazy kde, kedy, ako…  Nasledujúce leto som už letné prázdniny trávil v Chicagu u strýka a jeho rodiny. Vlastne to neboli ani prázdniny, nakoľko ma strýko zapísal na intenzívny kurz americkej angličtiny a reálií na židovskej strednej škole. A  pocit, ako som všetko nasával, nadšený , že sa konečne môžem voľne a naplno venovať tomu, čo ma baví najviac. A ešte sa aj  stretávať so sesternicou, ktorá vie po slovensky „nechaj tak, nebabri, nekúpiš“… Následne ďalšie študijné pobyty v USA a Veľkej Británii, v rámci vládnych štipendií.

Áno boli sme v eufórii, že konečne aj my máme demokraciu a môžeme rozhodovať o svojich osudoch sami. Slovensko sa stalo členom EÚ, NATO. Avšak za posledných 15 rokov sme svedkami toho, že dochádza k celosvetovému poklesu demokratických hodnôt a slobôd, kontinuálnemu nárastu nacionalizmu, fašizmu, šovinizmu, xenofóbii, homofóbii a radikálneho populizmu. Mnohé štáty, ktorých demokracie sú teraz problémové, boli pod autoritatívnou vládou ešte pred 30 rokmi.

Presadzovanie si svojvôle politikov, poslanci zneužívajúci ideológiu a propagandu na dosiahnutie svojho cieľa sú však príkladmi nielen z Orbánovho Maďarska či Kazcynského Poľska. Aj ultra-extrémistické, ultra-pravicové a populistické strany v slovenskom parlamente sa opakovanie snažia presadiť svoje zákony, ktoré porušujú základné ľudské práva.

A tam to nekončí, cielene si vyhliadli  menšinové a marginalizované komunity, a zamerali nenávisť ľudí voči nim. Slovensku hrozí, že tento radikálny populizmus prerastie do nekompromisného presadzovania si zvrátených predstáv radikálnych kresťanov, ktoré vo svojej podstate nemajú s kresťanstvom a vierou, tak ako ju hlása aj pápež František vôbec nič spoločné.

Foto: Prezident SK

V  tomto marazme má Slovensko jednu veľkú nádej –  prezidentku Zuzanu Čaputovú. Jej zvolenie v roku 2019 bolo veľkým a  príjemným prekvapením nielen doma  ale aj v  Európskej únii či  na svetovej politickej scéne. Jej náprotivky ju pozývajú na rôzne akcie, stretnutia, diskusné panely. Dostáva sa jej takého uznania na medzinárodnej politickej scéne, akého sa doterajším prezidentom Slovenskej republiky nedostalo. Posledný gestom bola Strieborná medaila predsedu Senátu Parlamentu Českej republiky, ktorú si prevzala v predvečer Nežnej revolúcie. Toto ocenenie prezidentka dostala za mimoriadnu starostlivosť o pravdu, slobodu, politickú kultúru a vládu práva.

Áno, pán  Fico, žiadne americké liberálne sily. Sú to českí bratia, ktorí obdivujú našu prezidentku a úprimne nám ju závidia. Ale to vy, vo vašej nenávistnej šovinistickej zadubenosti, nie ste schopný pripustiť. A len tak na okraj, keď ste v roku 2013 boli prijatý v Bielom Dome, tak ste nevedeli vynachváliť prínos USA k demokracii. V moderných sociálnych demokraciách by člen strany, ako je Ľuboš Blaha, bol za výroky na adresu hlavy štátu  okamžite vylúčený zo strany. Ako inak  označiť politika, za ktorého sa musia aj jeho vlastní rodičia hanbiť? Len ako obyčajný primitívny hulvát Veď kto už len vypustí z úst slová „rozzúrená doga, ohrdnutá nevesta, kofa na trhu, rozzúrená xantipa, ktorá šteká, pľuje, vrieska a hučí…“ Mimochodom, ak by ste chceli podporiť petíciu so žiadosťou, aby sa poslanec Blaha ospravedlnil prezidentke, tu je link: www.ospravedlnsa.sk

Foto: TASR

Je pravda, že v posledných rokoch niektorí autoritárski vodcovia zosilneli. Ale v mnohých prípadoch sa im nedarí plniť sľuby a to  hlavne teraz, keď ľudia  očakávajú zodpovedné vedenie. Okrem toho, výsledok prezidentských volieb v USA v roku 2020 bol všeobecne veľkou ranou zasadenou autokratom. Trumpovo úplné prepadnutie zničilo mýtus, že neúnavný, nekompromisný egoizmus a populizmus môže byť dlhodobo politickým víťazom. Začali si to uvedomovať aj Trumpoví najotvorenejší obdivovatelia ako Benjamin Netanjahu v Izraeli, Jair Bolsonaro v Brazílii, Viktor Orban v Maďarsku, Andrzej Duda v Poľsku alebo Marine Le Penová vo Francúzsku. Väčšina týchto vodcov je posadnutá samými sebou a je veľmi zručná vo vyšachovaní potenciálnych politických oponentov. Svojou populistickou rétorikou sa chcú zapáčiť zapáčiť bežnej voličskej základni a na medzinárodnej scéne v rámci multilaterálnych inštitúcií sa snažia  získať alliancie a tým zabrániť akejkoľvek kritike zvonka. A nejedni z nich sa neštítia zastrašovania.

Našťastie, ľudia sú dnes prepojení a náročnejší viac ako kedykoľvek predtým a tak je vládnutie oveľa komplikovanejšie. Vidieť to aj medzi mladými ľuďmi na Slovensku, ktorí majú voľnejší prístup k vzdelávaniu, funguje medzinárodná študentská mobilita v rámci programu Erasmus a stále viac dokazujú, že majú v sebe zakorenenú vlastnú autonómiu. Mladí, alej aj starší občania, čoraz viac spochybňujú, čo hovoria politickí lídri, otvorene poukazujú na ich klamstvá a priťahujú ich hlasy, ktoré odmietajú súčasné podmienky a aktívne sa proti nim stavajú. Aj tu je prezidentka Zuzana Čaputová otvorená a pozorne načúva mladým, ich názorom a potrebám.

Foto: Instagram

Áno, existuje limit dokedy si môže autokrat, populista, demagóg udržať popularitu jednoduchým porovnávaním sa s jeho predchodcom. A toto je krutá realita Slovenska, keď nespokojný volič podľahol populistickým sľubom politikov, ktorí sú v súčasnej koalícii. Že, pán Matovič, Kollár, pani Remišová? A teraz sú ľudia rozčarovaní, podráždení a neveria vlastným očiam, čo sa to deje.

Zostáva len veriť, že pri najbližších voľbách si voliči budú dobre pamätať, ako sa títo politici a poslanci za ich stranu správali v čase najväčšej krízy…