Denník N

Mnohí nie sme slobodní, napriek tomu, že žijeme v slobodnej krajine.

O slobodu sa mnohí oberáme sami a dobrovoľne.

Túto fotografiu pelikána s otvorenými krídlami som odfotila v roku 2011, keď som žila v Senegale, vo vtáčej rezervácii Djoudj, a prvé slovo, ktoré mi napadlo, keď som ju uvidela, je SLOBODA.

Nazvala som ju “Sky is the limit” (Nebo je limit), a mám ju vytlačenú na veľkom formáte v byte, aby mi vždy pripomínala voľnosť a slobodu v živote, vo vzťahoch, ako aj v tvorbe – aby som žila s rozprestretými krídlami, a nenechala sa nikdy ničím oklieštiť, spútať, umlčať… (aj keď často je to veľmi ťažké, a každý z nás zvádza vnútorné boje.)

Dnes je 17. November, a my oslavujeme Deň Slobody a demokracie na Slovensku. Nežná revolúcia z roku 1989 je krásnym príkladom toho, ako sa dokážu (a ako by sa mali) posúvať paradigmy vo svete – nežne, bez násilia… Aj keď Československo v tomto bohužiaľ  nenastolilo “influencerský trend”, ktorý by nasledovali aj iné krajiny sveta, ale je skôr raritou…

Slobodu a demokraciu berie už vačšina z nás ako samozrejmosť. Hoci často cítime, že ideálne nie je nič…

Avšak SLOBODA má mnoho foriem, a mnoho rovín. A hoci mnohí žijeme v slobodných a demokratických krajinách, no nie sme slobodní ľudia.

Často sa najviac limitujeme a okliešťujeme práve formou svojho zmýšľania.

Hoci sú otvorené hranice, no my sa v prenesenom význame “hráme na našom malom piesočku”, okolo ktorého sme si vystavali veľký plot. Nechceme vidieť ani počuť, čo sa deje za ním. Hlavne, že nám samým je dobre…

Alebo často sa zamkneme sami do klietky, alebo si ustrihneme krídla už len tým, že ostávame v nefunkčných vzťahoch, alebo v robotách, ktoré nás vnútorne “zabíjajú”.

Napriek tomu, že máme slobodu prejavu, často nevyslovíme to, čo by sme mali, alebo čo máme na srdci…

O slobode takisto každý rozpráva, a každý by ju chcel, ale na druhej strane, nie každý ju dokáže aj dať. 

Vyžaduje si to totiž silného človeka, ktorý si je istý sám sebou. Ktorý sa nebojí, že niečo stratí, lebo vie, že to najdôležitejšie stratiť nemôže – sám seba.

Platí to tak partnerstve, ako v práci, a platí to aj na vodcov krajín, v ktorých žijeme.

Pamätáte si na slávny výkrik Mela Gibsona z filmu Statočné srdce?

“Môžu nám zobrať naše životy, ale nezoberú nám našu slobodu.”

A vďaka takýmto nebojácnym a statočným ľuďom, ktorí sa nenechali v minulosti, a nenechajú umlčať dnes (aj za cenu obrovských rizík), máme dnes celosvetovo svoje slobody a práva, ktoré berieme ako samozrejmosť.

– Právo žien voliť

– Rasová rovnoprávnosť…

– Rovnoporávnosť hendikepovaných (pozrite si dokument na Netlixe Crip Camp) – v minulosti zatvárali v USA hendikepovaných ľudí do ústavov, a žili v strašných podmienkach…

– V mnohých krajinách právo párov toho istého pohlavia zosobášiť sa s človekom, ktorého milujú…

Atď…

Samozrejme, stále je čo zlepšovať, stále máme limity, čo sa týka tolerancie (hlavne na Slovensku), ale podstatné je, že či to určitá skupina ľudí chce alebo nie, paradigmy sa menia. Svet a naša spoločnosť sa vyvíja. Základom by malo byť kritické myslenie, empatia. Nemusíme so sebou vo všetkom súhlasiť, ale to nie je dôvod na nenávisť či násilie. Tým nedocielime nič.

Nech žije SLOBODA – vo všetkých svojich formách.

A hlavne jedno veľké poďakovanie tým, ktorí sa neboja postaviť za seba, ale aj za druhých. Tým, ktorí používajú svoj HLAS, aj keď iní mlčia, a ticho súhlasia.

A v neposlednom rade, tým (jednotlivcom a krajinám), ktorí momentálne bojujú o svoju slobodu, či o svoje slobody, želám, aby to bolo NEŽNÉ. 🙏❤️.

P.S. – Retorická otázka na záver, ktorú nech si zodpovie každý sám… “A vy, ste skutočne slobodný/á?”

 

Teraz najčítanejšie

Diana Mrazikova

Publicistka, fotografka, dokumentaristka... 7 rokov v Los Angeles, 4 roky v Senegale v Dakare a posledné 4 roky na Kube v Havane. Kde sa Diane zapáči, a kde má umeleckú inšpiráciu, tam sa jednoducho presťahuje. A práve vďaka životu v rôznych krajinách a kultúrach, a zaujímavým ľudom, ktorých stretáva, má hlavu neustále plnú zaujímavých tém, a jej tvorba má takú autenticitu. Momentálne kotví už 2.rok na Slovensku (teda prakticky v maďarskej Rajke), a smeje sa, že po tých rokoch mimo, jej to tu paradoxne pripadá ako najväčšia exotika... Po rokoch publikovania pre rôzne medzinárodne časopisy, jej už čoskoro vyjdú 2 autobiografické knihy.  Jedna inšpirovaná životom na Kube s názvom “Havanský denník - španielčina, sex a salsa” (zážitky publikuje aj na instagrame @havana.diaries). A v druhej “heTEREsexual” otvorene hovorí o objavovaní vlastnej sexuality, a o tom, ako sa po rokoch heterosexuálnych vzťahov zamilovala “úplne náhobou” do ženy a prežila s ňou 4-ročný vzťah.