Novembrové zamyslenie
November 1989 mal znamenať nástup demokratického režimu a pochovanie totality. S odstupom času vidíme, že neznamenal.
To, čo sa nám tu podarilo stvoriť na pôdoryse textu ústavy, zákona číslo 460/1992 Zb., ktorým sa hlásime k tomu, že sme právnym štátom, ktorý nie je založený na žiadnej ideológii a náboženstve, má s demokraciou, ako ju ústava ( a nielen slovenská) kodifikuje, len málo spoločné. Možno bude chybou to, že to čo sa v texte ústavy tvári ako demokracia, demokraciou v skutočnosti nie je.
Je problémom len to, že formu – text ústavy napĺňame obsahom, ktorý do tejto formy nepatrí ?
Asi ako keď sa dáma pokúša obliecť si konfekčnú veľkosť 36, hoci v skutočnosti jej proporcie zodpovedajú veľkosti 40.
Aristoteles v knihe Rétorika ( vydavateľstvo Thetis, s. r. o., Martin 2009) píše: “ Sú štyri druh ústav – demokracia, oligarchia, aristokracia a monarchia. Rozhodujúcim nositeľom moci v záležitostiach štátu je teda buď celok, všetci jeho členovia alebo istá časť.“
Kto je na Slovensku skutočným nositeľom moci ?
Ale počúvajme ďalej Aristotela “ Demokracia je zriadenie, v ktorom sa úrady prideľujú voľbou, v oligarchii si majetní občania rozdeľujú moc podľa majetkového odhadu. Aristokracia je taký druh ústavy, v ktorom sa úrady a funkcie prideľujú podľa vzdelania. Za vzdelanie pokladám to, čo sa zhoduje so zákonom, lebo v aristokratickom zriadení je moc v rukách tých, čo ostali vernými ochrancami zákona. Preto sa oni pokladajú za najlepších a podľa nich bola pomenovaná aj táto vládna forma. Monarchia, ako ukazuje meno, je vládna forma, kde je vláda nad ostatnými v rukách jednotlivca. Monarchia, v ktorej panuje istý poriadok sa nazýva kráľovstvom, monarchia, kde je neobmedzeným pánom vládca, je tyranis.“
Keby dnes zavítal Aristoteles na Slovensko a videl, aké pomery tu máme, aká je správa vecí verejných a ako sa v skutočnosti kreuje moc, čo by povedal svojim žiakom. Aké zriadenie tu reálne vidí ?
Pre ich rozlíšenie považuje Aristoteles za dôležité posúdiť, čo je ich cieľom : “ Cieľom demokracie je sloboda, cieľom oligarchie je bohatstvo, cieľom aristokracie to, čo smeruje k vzdelaniu a zachovávaniu zákonov, cieľom tyranie je moc tyrana.“
Prezidentka vystúpila v zahraničí s prejavom, na ktorom kládla na najvyššie priečky v hodnotovom rebríčku demokraciu. Tú demokraciu, ktorej cieľom má byť podľa Aristotela sloboda.
Medzitým na Slovensku prebieha aj v uliciach boj študentov a akademickej obce o ochranu slobody v oblasti, ktorú aj Aristoteles považoval za jednu z najdôležitejších úloh štátu – dobre organizované školstvo a potreba kvalitného vzdelávania a výchovy mládeže.
Akademická sloboda, na ktorú slovenská vláda útočí, je nielen tradičná, starobylá hodnota, ale aj hodnota tradične uznávaná a rešpektovaná.
Tento zápas o slobodu, a žiaľ nielen tento, necháva súčasnú hlavu štátu chladnou.
Vznešené reči navonok, útlak dovnútra.
Aj takto sa dajú pripomenúť časy pred novembrom 1989, že ich opäť prežívame na vlastnej koži.
Že si opäť pripomíname, ako to je, keď sa slová sloboda a demokracia stali len prázdnymi ozdobnými obalmi, do ktorých sa balia reči našich potentátov, ktoré majú prehlušiť zvuky reality.
