Denník N

Oddelenie Covid-19

„Ty ešte vieš dýchať?” Máš šťastie.

Kto na tomto oddelení ešte nebol, pravdepodobne nič nevie o pandémii Covid-19. S týmto výrokom sa plne stotožňujem a stojím si za tým. Údaje, čísla, diagramy – ktoré sa šíria v médiách – sú len informácie. Nič viac! Nie sú to ľudské životy. KAŽDÝ JEDEN ĽUDSKÝ ŽIVOT JE DÔLEŽITÝ! Deň čo deň ľudia zomierajú na koronavírus – tieto správy si ľudia prečítajú a idú ďalej. Pre nich je to len ďalší údaj. Obete koronavírusu však mali mnoho príbuzných, mali vnukov a vnučky, synov a dcéry, mali
rodinu, ktorá teraz trpí stratou blízkeho. Stratili človeka, ktorého milovali, ktorý ich vychoval, ktorého vychovali, ktorý sa o nich staral. Každý ďalší deň, stále viac a viac rodín. A to nie sú len čísla.NIKTO NESMIE TÝCHTO ĽUDÍ POVAŽOVAŤ LEN ZA ČÍSLA! NIKTO! Sú to ľudia.
Rodiny, ktoré teraz trpia. Keď si myslíš, že sa do tejto situácie nikdy nedostaneš, tak sa mýliš! Musíš sa sklamať! Istota, v ktorom žiješ, sa za zlomok sekundy môže zrútiť. Ani si to nevšimneš, a všetko sa zmení – dýchanie je čoraz ťažšie, náhle máš horúčku, bez prestávky sa potíš, veľmi silno Ti bije srdce, nedokážeš jesť. Cítiš veľkú bolesť, ležať nevieš, sedieť nemáš silu. MÍŇA SA TI VZDUCH! Začínaš panikáriť, prečo sa to s Tebou deje? Myslíš na svoju rodinu, na svojich blízkych, čo bude s nimi? Miera trpenia sa dostáva na úroveň, kedy by si už radšej zomrel, len aby si sa toho konečne zbavil, a pritom SA TI MÍŇA VZDUCH! Nakoniec skolabuješ kvôli nedostatku kyslíku. Sanitka Ťa odvezie do nemocnice. ODDELENIE COVID-19. Kto tu ešte nebol a nevidel to, čo sa tu deje, nič nevie o tejto chorobe. NIČ! Utrpenie tu cítiť všade! Ležiaci pacienti vykašliavajú krv a dusia sa, nemajú ani toľko síl, aby sa posadili v posteli. Sila ich úplne opustila. VZDUCH SA MINUL. Celý deň tu počuť silný kašeľ a nárek. HLASNÝ NÁREK 24 HODÍN DENNE, BEZ PRESTÁVKY! Bolesť, zúfalstvo a smrť tu cítiť všade.Jediné pozitívum na tomto mieste, jediná nádej, božie svetlo, zázrak znamenajú Tí, ktorí tu pracujú – lekári, sestričky, všteci zamestnaní na tomto oddelení. To Oni každý deň opúšťajú svojich blízkych aby nasledujúcich 12 hodín pracovali – oblečení tak, že im vidno len oči.
Zachraňujú životy ľudí. Bojujú za nich. Navzájom si pomáhajú a obetavo zápasia bez prestávky. Viacerý majú aj doma chorých blízkych a kvôli práci musia nechať doma deti. V duchu, s najväčšou pokorou si kľaknem pred nimi a z celého srdca im ďakujem za to, čo robia, lebo bez nich by som tu už nebol. Bol by som už mŕtvy. SOM SI V TOM ISTÝ. Patrí imveľká vďaka – ďakujem im za svoj život, podobne, ako veľa ďaľších ľudí. Väčší dar ani neexistuje.
TO ONI ROBIA NAJVIAC! ZACHRAŇUJÚ ŽIVOTY! PATRÍ IM VÝHRADNE LEN ÚCTA!

Teraz najčítanejšie