Denník N

Môj otec precestoval celý svet

Pokiaľ viem, môj otec prežil celý svoj život v Rožňave. Okrem rokov 1939 – 1945, keď precestoval takmer celý svet.

Môj otec sa už narodil tu, ale jeho rodičia prišli na Gemer za prácou z inej baníckej lokality, zo Španej Doliny. Tam dodnes stojí dom, ktorému sa hovorí „Do Droždiakov“. V súčasnosti má iných majiteľov a slúži ako rekreačná chalupa. Pokiaľ viem, môj otec prežil celý svoj život v Rožňave. Výnimkou bolo niekoľko liečebných pobytov v kúpeľoch, a tiež roky 1939 – 1945, keď precestoval takmer celý svet.

Všetko sa to začalo, keď na základe viedenskej arbitráže v roku 1938 pripadli južné oblasti slovenského územia Maďarsku. Otec a ďalší jeho rovesníci, ktorí sa ocitli v inej krajine, vyjadrovali nesúhlas s týmto aktom tak, že nosili kravaty vo farbách československej trikolóry (stále ju máme doma). To bol jasný a viditeľný znak, ktorý čoskoro priniesol problémy. Otec preto ušiel na územie Slovenského štátu. Keďže nechcel nastúpiť do „klérofašistickej armády“, ako to sám nazýval, spolu s ďalšími odišiel do Poľska, kde sa formovala malá československá jednotka.

Po napadnutí Poľska Nemeckom bol prvýkrát ranený. V polovici septembra 1939 sa otcova jednotka dostala do sovietskeho zajatia. V roku 1940 boli sústredení v ruskom meste Suzdaľ, odkiaľ sa cez Turecko presunuli do blízkovýchodného mesta Haifa.

V Haife boli vyzbrojení a pokračovali do Egypta na výcvik boja v púšti. Tu boli začlenení do československého práporu pod velením podplukovníka Karla Klapálka ako súčasť britskej armády. Po ukončení výcviku boli nasadení pri tureckých hraniciach v Sýrii, kde kryli postup austrálskej divízie na Bejrút. Prvé bojové nasadenie práporu prinieslo aj prvých mŕtvych v radoch československých vojakov.

Svoju daň si vyžiadalo aj miestne podnebie a otec bol s vysokými horúčkami hospitalizovaný v nemocnici v sýrskom meste Aleppe s podozrením na maláriu. Ošetrovateľ v nemocnici sa čudoval, prečo otca stále prekladajú z jedného konca budovy na druhý.  Otec ho v horúčkach veľmi nevnímal a až spätne si uvedomil, že na tom druhom konci nemocnice ležal jeho brat František, ktorý slúžil vo francúzskej cudzineckej légii. Nikdy viac sa nevideli. František padol počas francúzskej vojny vo Vietname.

Československý prápor bol potom presunutý do líbyjského mesta Tobruk, kde zohral dôležitú úlohu. O československých vojakoch, ktorí sa zúčastnili na obrane Tobruku, natočil v roku 2008 rovnomenný film český režisér  Václav Marhoul.

V septembri 1942 bol otec prevelený k leteckým jednotkám RAF v Anglicku. Vzhľadom na vojenskú situáciu v Stredozemí absolvoval cestu do Anglicka loďou cez Suezský prieplav okolo Afriky s medzipristátiami v Adene, Mombase, na Madagaskare, v Durbane, Kapskom Meste, vo Freetowne a na Gibraltári (vygúglite si).

Pre tých, čo majú radi celebrity: na tej istej lodi sa časť cesty plavil etiópsky cisár Haile Selassie. Do cieľa dorazili začiatkom roka 1943. Otec absolvoval základný letecký výcvik v Anglicku a Walese a následne dlhodobý výcvik v Kanade na letisku De Winton pri meste Calgary (ak sa náhodou budete túlať po Walese, zaujímavé múzeum RAF je Carew Cheriton Control Tower, o ktoré sa starajú miestni dobrovoľníci).

Po absolvovaní výcviku bol pridelený k 311. bombardovacej peruti, kde lietal na známych liberátoroch. Po skončení vojny sa vrátil domov a potom už nikam neodišiel. V pondelok by sa dožil 105 rokov.

P.S.1: Príbehy z vojny (a príbehy o Winetouovi a Old Shatterhandovi) sme od otca počúvali ako deti pri nedeľnom kakau namiesto rozprávok. Je to trochu paradox, ale mali sme ich veľmi radi, pretože ako deti sme nemali nijakú predstavu o vojne, ale zato sme veľmi dobre rozumeli exotike.

P.S.2: Keď sme ako deti vystrájali trochu viac, ako by sa patrilo, otec zvykol hovorievať, že sa nevieme vpratať do kože, lebo sa máme príliš dobre. Hovorila z neho skúsenosť človeka, ktorý prežil útrapy vojny a neslobodu komunizmu. Z našej kolektívnej pamäte sa už vytratili ľudia, ktorí toto všetko zažili a dobre si to pamätali. A nám tu chýba ich spätná väzba. Nemá nám kto povedať, aby sme neblbli. A my blbneme.

S austrálskymi vojakmi
V Bejrúte
Výcvik v púšti
Francúzski vojaci v Aleppe
Pri Tobruku
Protilietadlová obrana
Letecký výcvik v Kanade

Teraz najčítanejšie