Riešenie drahých energií dávno poznáme, len ho ignorujeme

Obohranú pesničku o nestabilných cenách energií či neistote dostatočných zásob plynu na zimu na Slovensku dobre poznáme. Aktuálna kríza, ktorá postihla celú Európu, iba zdôraznila, čo spôsobuje vysoká závislosť štátov od dovozu fosílnych palív. V prípade našej krajiny stále tvoria viac ako štvrtinový podiel v energetickom mixe.

Práve tento základný faktor popri ďalších spôsobuje, že stabilné ceny energií prakticky neexistujú a existovať ani nemôžu, ak ste závislí od toho, kedy a za akých podmienok vám dodávateľ komodity pustí kohútik.

Riešenie tohto stavu je nielen logické, ale aj dlhodobo známe – zbaviť sa závislosti od importu fosílnych palív a sústrediť sa na lokálne obnoviteľné zdroje, ktoré sú udržateľné a najmä odolné voči akýmkoľvek externým okolnostiam či krízam. Prečo sa nám v tejto oblasti na Slovensku nedarí napredovať rýchlejšie?

Obnoviteľné zdroje sú historicky najlacnejšie

Európa má už viac ako dekádu nastavenú stratégiu dekarbonizácie energetického priemyslu. Zároveň má pred sebou ambiciózne ciele vyplývajúce zo zelenej dohody a klimatického predpisu, počítajúceho v roku 2050 s uhlíkovou neutralitou na kontinente. Napriek tomu sa aj dnes stretávame s hľadaním rôznych kompromisov a ústupkov, ktoré odďaľujú riešenie problému.

Slovensko je v tomto prípade typickým príkladom. V rozvoji obnoviteľných zdrojov zaostávame, hoci podmienky na ich väčšie využívanie máme dobré až nadpriemerné. Ak by sme tieto zdroje zapojili v oveľa väčšej miere, nemal by nedostatok zemného plynu také drastické dôsledky na všetky sektory a zdražovanie energií by sa netýkalo toľkých ekonomických subjektov u nás.

V prospech obnoviteľných zdrojov hovorí aj to, že zatiaľ čo ceny fosílnych palív prudko rastú, náklady na výrobu obnoviteľnej energie zostávajú nízke a stabilné. Túto skutočnosť opakovanie pripomína aj Európska komisia. Zapojenie obnoviteľných zdrojov hodnotí v súčasnosti ako najlacnejšie v histórii.

To, že u nás obnoviteľné zdroje stále nie sú vnímané ako skutočná priorita, potvrdzujú aj aktuálny prístup štátu. Keď sme mali pripraviť plán, ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov, radšej sme sa zamerali na akúsi hru s číslami a prepočítali štatistiku, ktorou vykazujeme tento podiel do údajov Eurostatu.

Zarátaním biomasy na vykurovanie rodinných domov a „opraveným“ prepočtom sme odrazu na Slovensku splnili priebežný záväzok podielu OZE voči Únii už skôr, ako to bolo potrebné. V preklade, pomohli sme si zahrnutím spaľovania dreva v domácich pieckach, ktoré však ťažko možno vnímať podľa dnešných definícií ako udržateľný a obnoviteľný zdroj – má značnú emisnú stopu, čo potvrdzujú aj údaje Národného emisného informačného systému, kde medzi najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia nájdeme hneď niekoľko prevádzok typu „kotolňa na biomasu“, „drevoštiepková kotolňa“ alebo „kotolňa na drevný odpad“. Navyše, masívna ťažba dreva navyše prispieva k odlesňovaniu.

Najnovšie sa Slovensko snaží vybaviť výnimku pre zemný plyn a jadro. Tie sa na úrovni EÚ usilujeme spolu s niektorými ďalšími štátmi presadiť medzi udržateľné zdroje, ktoré budú súčasťou takzvanej taxonómie definujúcej pre verejný aj súkromný sektor kritériá pre zelené investície. Argument vlády pri zemnom plyne je paradoxne o tom, že jeho zaradenie do taxonómie nám pomôže stabilizovať ceny energií. To všetko v čase, keď nám práve plyn spôsobil značné zvýšenie cien.

Hľadanie zelenej v čiernej

Opakuje sa tak scenár, ktorý je už tiež povedomý. Namiesto koncepčného riešenia a dlhodobej vízie zapojenia obnoviteľných zdrojov si obhajujeme „alternatívny prístup“.

O negatívach zemného plynu a jadra sa netreba dlho rozpisovať – zemný plyn je fosílne palivo s porovnateľnou stopou ako uhlie. Pri jeho ťažbe prichádza k únikom metánu, extrémne silného skleníkového plynu ovplyvňujúceho klímu.

K jadru sme na Slovensku zhovievaví, lebo je dominantnou časťou energetického mixu a stabilným zdrojom pri výrobe energie, no takisto nejde o udržateľný zdroj – vyrovnať sa so vznikajúcim jadrovým odpadom budú musieť ďalšie generácie.

Je pravdepodobné, že EÚ tento prechodný stav členským štátom vrátane Slovenska napokon v nejakej forme schváli takzvaným delegovaným aktom, na ktorého finálne znenie sa ešte len čaká. Paradoxné je to preto, že Slovensko aj ostatné krajiny už skôr súhlasili s nariadením o samotnej taxonómii, ktorá ako udržateľnú formu energiu definuje len obnoviteľné zdroje. Už raz sme teda podpísali, že zemný plyn ani jadro nie sú zelenou energiou, a teraz sa to napriek tomu snažíme ohnúť.

Ministerstvo hospodárstva pri tejto téme používa aj argument, že vyššie ciele pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť v skutočnosti zvýšia ceny energií. Stretávame sa aj s poukazovaním na to, že obnoviteľné zdroje majú sezónne výkyvy respektíve potrebujú zálohu.

V skutočnosti však postoj ministerstva nesedí, stačí pohľad na krajiny, ktoré obnoviteľné zdroje podporili a neboria sa s drahšími energiami, rozhodne nie pri zohľadnení životného cyklu a súvisiacich ekonomických vplyvov, ako aj emisných parametrov.

Profesionálne najbližší príklad je pre mňa geotermálna energia, ktorej využívanie vo svete dynamicky rastie. Už Islandu v 70. rokoch priniesla riešenie pri ropnej kríze – v čase, keď bol ostrov extrémne závislý od dovozu fosílneho paliva z kontinentálnej Európy sa vydal dnes už dobre známou cestou a vo veľkom si začal energiu vyrábať sám (cez geotermálne a vodné elektrárne).

Geotermálna energia ako obnoviteľný, udržateľný a bezpečný zdroj bez emisnej stopy, ktorý je dostupný v priaznivých pomeroch aj u nás, je odpoveďou aj na spomínanú nižšiu stabilitu niektorých obnoviteľných zdrojov – túto formu energie z hĺbky zeme totiž možno využívať po celý rok bez vynechania dodávky (nie je závislá od toho, či svieti slnko alebo fúka vietor). A samozrejme ide takisto o lokálny zdroj, ktorý neovplyvňuje situácia za hranicami.

Prečo u nás nestoja zelené elektrárne

Slovensko, bohužiaľ, mentálne nie je druhý Island, čo dokumentujú aj ďalšie nepochopiteľné kroky štátu z minulých rokov. Sú tiež súčasťou odpovede na otázku, prečo u nás nestojí viac zelených elektrární. Na lepšie porozumenie sa môžeme bližšie pozrieť práve na oblasť (ne)využívania geotermálnej energie.

Od roku 2013 až donedávna u nás platil takzvaný stop-stav, ktorý neumožňoval pripojenie nových zdrojov, teda ani obnoviteľných, do distribučnej sústavy. V prípade geotermálnej energie ÚRSO konštantne znižoval výkupnú cenu z OZE bez odbornej debaty, až sa dostala na úroveň hlboko pod štandardom takýchto projektov. Stalo sa tak napriek tomu, že na Slovensku nie je žiadna referenčná prevádzka, na základe ktorej by sa cenová politika mohla racionálne vyhodnotiť a okrem toho takýto trend znižovania podpory nebol nikde inde vo svete.

Najskôr u nás bránil rozvoju stop-stav a napokon, po jeho ukončení, sa u nás táto podporila obmedzila len na zdroje do 500 kW inštalovaného výkonu, čo vylučuje výrobu zelenej energie na priemyselnej úrovni. V kombinácii so znížením podpory išlo o diletantské rozhodnutie, ktoré priamo ovplyvnilo akékoľvek snahy v pokračovaní príprav rozvoja geotermálnych zdrojov na Slovensku, kde je mimochodom geotermálny potenciál nadpriemerný.

Bolo to aj v kontraste s prístupmi ostatných krajín, ktoré sa pre rozvoj obnoviteľných zdrojov snažia vytvárať výhodné podmienky respektíve samy investície iniciujú. Tu treba znovu pripomenúť, že už od roku 2009 máme aj u nás prijatý legislatívny rámec na podporu obnoviteľných zdrojov.

Lenže, neboli by sme na Slovensku, ak by tento systém nebol hrubo zneužitý – v prospech subjektov, pre ktoré boli pripravené podmienky na obohatenie sa na úkor racionálneho rozdelenia investícií a dosiahnutia efektívneho energetického mixu (išlo hlavne o peniaze na fotovoltiku). Aj tomu dnes „vďačíme“ za vzniknutý dlh v TPS (tarifa za prevádzkovanie systému), z ktorej by sa mala vyplácať podpora výrobcom elektriny z OZE.

Na podporu výroby elektriny z geotermálnych zdrojov teda priestor neostal, hoci tieto projekty patria v rámci kategórie obnoviteľných zdrojov k časovo a finančne najnáročnejším. Je to hlavne z dôvodu potreby realizácie komplexných geofyzikálnych meraní, vyhodnotenia potenciálu zdroja, prípravy projektov a naplnenia podmienok povoľovacích konaní, kde všetky tieto aktivity smerujú k realizácii prvého, prieskumného vrtu za účelom potvrdenia parametrov geotermálneho zdroja. A to je stále iba prvý krok v procese samotného rozvoja, na ktorý nadväzujú ďalšie vrty a nadzemné technológie.

Prípravný proces zaberá dlhé mesiace až roky a objektívne, projekty ktoré by aj začali (a možno aj reálne začali) svoju prípravnú fázu v roku 2009, narazili v roku 2013 na stop-stav, ktorý všetko úsilie zmaril. Nakoľko pre financovanie takto náročných zámerov je potrebná intenzívna angažovanosť bankových inštitúcií, je tiež potrebné preukázanie návratnosti investície, čo spočívalo v zaistených príjmoch za predaj elektrickej energie do siete po uvedení do prevádzky. To však takisto znemožnil stop-stav.

Prekážok je viac ako nástrojov podpory

Po rokoch sa síce stop-stav skončil, no napriek tomu Slovensko naďalej nepriamo zabraňuje rozvoju geotermálnych projektov. Stále platí, že výkupná cena – teda doplatok v podobe prevádzkovej podpory (Feed-in Tariff) je pre geotermálne projekty nastavený veľmi nízko a nevyužiteľný kvôli obmedzeniu na zdroje do 500 kW.

Ako alternatívu k tomu avizoval štát priamu investičnú podporu cez aukčné systémy, ktorá však stále nie je realitou a jej uvedenie ani nie je časovo zarámcované.

Ďalšou z významných prekážok je sťažené čerpanie grantov z podporných schém EÚ, ktoré bolo pre geotermálne projekty zablokované prostredníctvom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA).

Jedna z podmienok SIEA pre čerpanie grantov totiž hovorí o tom, že projekt musí mať vydané relevantné povolenie na realizáciu projektu, aby sa mohol uchádzať o finančné prostriedky. SIEA si túto podmienku vykladá po svojom a za jediné relevantné povolenie na realizáciu projektu považuje stavebné povolenie.

Tu sa však ignoruje okolnosť, že stavebné povolenie pri geotermálnom vrte získavate až po jeho úspešnom dokončení, overení výdatnosti zdroja a potrebnom povolení od MŽP SR. Peniaze ale potrebujete práve na túto najnákladnejšiu činnosť – hĺbenie vrtu. Zákon s tým počíta, pretože povolenie na realizáciu vrtu dostanete už po určení prieskumného územia a záverečnom stanovisku EIA. Podľa slovenských pravidiel to však nie je zároveň zelená aj pre čerpanie podpory z európskych peňazí.

Druhý problém nastáva v oprávnenosti výdavkov, kde sa uvádza, že geologický prieskum za účelom zistenia výdatnosti geotermálneho ložiska, ak netvorí súčasť prípravnej a projektovej dokumentácie, je neoprávnený výdavok. Ibaže podľa geologického zákona je každý vrt zo začiatku prieskumný bez ohľadu na to, či je daný geotermálny zdroj už potvrdený iným vrtom. Až v rámci vodoprávneho povolenia, ktoré nasleduje po samotnom odvŕtaní a otestovaní vrtu, sa vydá dodatočné stavebné/vodoprávne povolenie.

Okrem uvedených problémov v podpore financovania geotermálnych zdrojov tu máme pripojovacie poplatky, ktoré ešte viac zaťažujú rozvoj projektov OZE a pridávajú projektom na finančnej náročnosti. Špecificky je na Slovensku poňatý aj G-komponent, ktorý na rozdiel od iných krajín výrobcov iba zaťažuje a neslúži ako motivácia a nástroj na riadenie umiestnenia nových zdrojov.

Povoľovací proces geotermálnych zdrojov je kategória sama o sebe, kde byrokracia zaberá viac času ako samotná realizácia projektov. Tu je okrem iných výrazným činiteľom proces EIA, ktorý dramaticky predlžuje prípravnú fázu projektov, čo je ďalšou príčinou, ktorá tvorí neatraktívne prostredie pre nových investorov a existujúce projekty nielen predlžuje, ale aj predražuje. Pretože ako vieme, čas sú peniaze.

Očakávania smerujú k novele zákona o energetike

Už len tento letmý pohľad na strastiplné okolnosti realizácie geotermálnych projektov ilustruje, že obnoviteľné zdroje na Slovensku zďaleka nemajú patričnú podporu, skôr naopak.

Som však optimistom a verím tomu, že aj pod tlakom klimatickej zmeny, EÚ a uvedomelosti najmä mladšej generácie a novej politickej garnitúry sa celkový prístup zmení. Niektoré pozitívne signály už pomaly prichádzajú, ako napríklad snaha Ministerstva hospodárstva využiť Modernizačný fond na financovanie nových projektov OZE prostredníctvom aukčných systémov (i keď zatiaľ bez výsledku).

O podmienkach čerpania a sprístupnenia grantových schém je na rozdiel od minulosti ochotná diskutovať SIEA. Pripravuje sa tiež transpozícia balíka Čistá energia pre všetkých Európanov z dielne Európskej komisie, ako aj súvisiacej smernice o podpore OZE. Zohľadniť by sa to malo v pripravovanej novele zákona o energetike.

Medzi očakávaniami zo strany investorov je primárne uvoľnenie trhu s elektrinou, odstránenie existujúci prekážok a racionalizácia pripojovacích poplatkov a G-komponentu.

Prvým krokom do nového, zelenšieho veku bude úspešné zavedenie pripravovaných zmien, ktoré by aspoň sčasti podporili rozvoj obnoviteľných zdrojov. Vždy pri tom dodávam, že ak to s budúcnosťou našej planéty myslíme vážne, iný model ani neprichádza do úvahy.