Rozdiel medzi Covidom a rakovinou

Rakovina je niečo, čo poznáme už dlho. Ľudstvo ju pozná. Koronavírusy taktiež a robili neplechu už v renesancii, ale až tak často sa nespomínali. Keď sa dnes povie koronavírus, nejeden človek to slovo počul prvýkrát v roku 2019.

Na internete je ľahko nájsť sťažnosti ľudí, ktorí majú onkologické problémy. Či už je to priamo u nich, alebo u ich známych a rodiny. Jednoznačne je to niečo strašné a rôzne druhy rakoviny môžu človeka zabiť, alebo môže byť poznačený do konca života. Taktiež sa človek vyliečený z rakoviny môže dostať do problémov s rovnakým svinstvom v budúcnosti. Ani mne by sa nepáčilo, keby sa operácie mojich blízkych presúvali kvôli niečomu novému, cudziemu… a zároveň proti niečomu, čo niekto z politikov alebo iných ľudí neustále odmieta. Frflal by som, nadával by som a zlostil by som sa, tak ako každý iný.

Až do doby, keď by som si uvedomil, že lekári nie sú zlí za to, že robia veľmi ťažkú prácu a jednoducho ich nie je dosť. Taktiež nemocnice nie sú nafukovacie a dochádza k tomu, čo sa používa všade, od školy po armádu. K hľadaniu priorít.

Asi  sa pýtate, čo to má so školou a čo s armádou. Ak je zajtra písomka z matematiky a o týždeň písomka z angličtiny, na čo sa budem sústrediť tento večer? Nie je zlé učiť sa angličtinu, ale nie je to ideál a ak sa budem učiť angličtinu teraz, môžem dostať z matematiky zlú známku a bude zle. To isté s armádou. Vojak v prvej línii má počas boja len jedno zdravie/nervy/výdrž/čokoľvek. Keď sa unaví, má dve možnosti. Bojovať ďalej a zomrieť, alebo sa stiahnuť, nabrať nové sily a po čase sa vrátiť tam, kde je potrebný. Podobne musia fungovať aj zdravotníci a nemocnice a rozhodne to pre nich nie je ľahké, jednoduché a bez citov.

Treba sa postarať o onkologických pacientov, na ktorých čakajú doma ostatní, celá rodina a tak podobne. Títo ľudia musia žiť. Rakovina sa však nešíri z človeka na človeka. Keď si kýchne niekto s rakovinou pľúc, nie je to hrozba pre ostatných. Covid je však niečo, čo môže zabiť menej ľudí ako rakovina, ale oveľa rýchlejšie sa šíri. Alebo skôr, kým rakovina sa nešíri z človeka na človeka vôbec (neberiem do úvahy veci súvisiace s dedičnosťou vrámci rodiny a tak podobne), Covid sa šíri mimoriadne rýchlo.

Ak mám pacienta s rakovinou, tak ho budem mať aj naďalej. Ak zomrie, čo sa bohužiaľ stane, je to veľmi nepríjemné a veľmi zlé.

Čo však s ľuďmi, ktorí sa nakazia Covidom? Tí musia byť tiež liečení a hlavne musia byť izolovaní, často napojený na dýchacie prístroje a tak podobne. Dôvod je jednoduchý, jeden človek s Covidom môže v prípade očkovania nakaziť napríklad jedného ďalšieho človeka. Neočkovaní môže nakaziť aj 40 ľudí. To znamená, že od jedného zaočkovaného človeka sa môže postupne nakaziť ďalší a ďalší, až sa ich nakazí napríklad 5, pričom následne sa vírus prestane šíriť. Jeden nezaočkovaný človek môže nakaziť napríklad spomínaných 40 ľudí, z čoho je zanedlho 1600 ľudí. A to je už dobrá masa. Z toho môže byť 64 tisíc ľudí, čo je asi toľko, čo má krajské mesto, napríklad Trnava.

A teraz… komu dať prednosť? Zachraňovať človeka s rakovinou, ktorý má ťažkú diagnózu, alebo zachraňovať ľudí, ktorí môžu narobiť problémy množstvu ďalších?

Čo môžete urobiť, aby mali vaši známi s rakovinou lepší život?

1. Pomôžte spomaliť alebo ideálne zastaviť šírenie zdravotníckeho problému, ktorý spôsobuje, že je naozaj málo lekárov a tí, čo ostávajú, sú preťažení. Dajte sa zaočkovať, používajte respirátor, dezinfikujte si ruky, nechoďte na hromadné podujatia a hlavne vyhýbajte sa ľuďom, ktorí môžu nakaziť vás a prostredníctvom vás aj tých, ktorých máte najradšej.
2. Darujte krv, pomáhajte zdravotníkom (finančne, materiálne, vybavte pre nich niečo, čo pre zaneprázdnenosť nemôžu urobiť).
3. Nevoľte vo voľbách tých politikov, ktorí sa snažia zhoršovať situáciu len preto, aby ukázali, že niekto je neschopní. Každá vláda je v niečom neideálna, ale zároveň narobiť problémy, ktoré musí potom niekto nie vždy odborne opravovať, je prejav neférového prístupu a neľudského správania, nie odbornosti či kompetentnosti.