Červená

Pletená čiapka narazená do čela, takmer mu oči nevidno. Zima mu nie je, o tom to nebude, je vo vnútri. A vôbec, vonku veľká zima tiež nie je. Je to jedno, ide o imidž, čiapka k nemu patrí a ostatné nerieši.

Prstami poklepkáva po doske stola. Toľko svetiel okolo neho, všetko vyzdobené, akoby už boli Vianoce. Kdeže, ešte sa ani posledný mesiac v roku nezačal. „Musí to tak byť, všetko do posledného detailu naplánované.“ Vedúci pobočky, ten malý zavalitý chlapík, ktorého v dave takmer nevidno. Jeho slová, vyriekol ich rovnako, ako každý rok o tomto čase, už ho pozná. A nech je po ňom, do týchto záležitostí sa on nestará. Našťastie, predstava, že kdesi  vo výške na rebríku vešia nejaké žiarovky svietiace všakovakými farbami sa mu nepozdáva.

Spodná bielizeň pre dámy, oddelenie luxusného tovaru. Vidí ju na monitore, postáva medzi regálmi, možno sa nevie rozhodnúť. Priestory veľké, tovaru veľa. Po chvíli sa prebudí, vezme do prstov niekoľko kúskov. Nevybrala si, asi sa jej nepozdávajú. Vlastne, je príliš mladá, jej tvár vyzerá zvláštne.

A nech, všelijaké sem chodia, luxusné paničky aj menej nóbl, občas si aj taká vyberie. Určite do spálne, už si predstavuje manželov pri pohľade na telá svojich polovičiek. Vtipná predstava, ale táto, akoby  chcel dopovedať. Namiesto toho zahryzne s chuťou do praclíka, už je pomerne hladný.

Posledný kúsok mizne v jeho ústach. Mňam, pretiera si rukou ústa, keď spozornie. Aha, tmavočervená podprsenka s nohavičkami, páčia sa jej, obracia ich niekoľkokrát v rukách.  No nie, to je rýchlosť, táto je dobrá, ale on je lepší.

Stojí oproti nemu a trie si jeden prst o druhý. Nervozita, toto už pozná, prejavuje sa u viacerých. Nezmýlil sa, je to ešte decko, stačilo by dať dole mejkap. Nevadí postavička fajnová, dobre urastená a matku s otcom o tom informovať určite nebude. „Kradla si,“ hovorí jej, akoby o tom nevedela. Trochu sa pomrví, pozrie po ňom.

Hm, má ju, je jeho. Ďalšia v poradí, rád ju privíta vo svojom náručí a oznamovať jej skutok polícii… Bola by to škoda.