Denník N

Safari v byte (1. diel: Kuchyňa)

Epicentrom života mnohých domácností je kuchyňa. Tu sa varí, oddychuje, háda, udobruje, opíja, vychováva, filozofuje, miluje, medituje. Kuchyňa je stredom vesmíru. Som si istý, že si to myslia aj desiatky druhov živočíchov, ktoré v nej s nami žijú.

Muchy a iné dvojkrídlovce

Mucha. Slávne to stvorenie. Svojou existenciou dokázala vyprovokovať dokonca Hollywood, ktorý jej venoval niekoľko filmov. Spomeňme len Cronenbergov horor Mucha s presvedčivým Jeffom Goldblumom, s ktorým nemali maskéri určite veľa práce, pretože sa neuveriteľne podobá na mierne vychudnutú bzučivku obyčajnú (Calliphora vicina). Je všeobecne známe, že čo sa týka jedla, muchy nepatria medzi vyberavý hmyz. Lahôdkou pre muchy domáce (Musca domestica) alebo mäsiarky (Sarcophaga carnaria) sú takmer všetky zvyšky potravín, pričom jeden z bonusov predstavuje hnijúce mäso. Slnivka izbová (Fannia canicularis), ktorej cikcakovité letecké exhibície môžete pozorovať napríklad v blízkosti lampy, si najradšej hovie v hnijúcom rastlinnom odpade, močovkových jamách a žumpách. Väčšina koprofágnych múch miluje výkaly všetkého druhu.

Predpokladáme, že týmito nehygienickými dvojkrídlovcami vás strašili už od detstva, strašenia muchami však nie je nikdy dosť. Preto, že muchy stále niečo olizujú, cicajú, skrátka sú nenažraté, produkujú aj enormné množstvo výkalov, ktorými sa neštítia potriesniť čokoľvek, od voľne pohodeného mäsa na stole, až po hamburger, ktorý sme na pár sekúnd nechali bez dozoru. Taká priemerne ochlpená mucha môže na svojom tele prenášať okolo stovky rôznych patogénov – od pôvodcov salmonel, dyzentérie, tuberkulózy, cez rôzne parazity až po choleru, týfus a vírusy hepatitídy. V porovnaní s muchami sú teda v byte také octomilky, pestrice, tipule, či dokonca komáre, hotovým požehnaním.

Octomilky, tieto skryté alkoholičky, známe pod prezývkami vínne, ovocné, banánové mušky či drozofily, sa objavujú v nápadných množstvách najmä na prelome leta a jesene, keď sa v plenéri na zemi povaľuje opadané ovocie, ktoré začne počas teplejších dní nenápadne kvasiť. V tomto období stačí ak raz zabudnete vyniesť smetný kôš so zvyškami ovocia a zeleniny, alebo zabudnete prebrať ovocie na mise a už máte tieto mušky nanominované nielen v kuchyni. Okrem toho, že pri premnožení nám zacľáňajú vo výhľade pri porciovaní ovocia, môžu v menšej miere obohacovať kuchynské prostredie choroboplodnými zárodkami. Existujú síce rôzne lapače na octomilky, najjednoduchšie je však udržiavať kuchyňu bez kvasiacich zvyškov ovocia, zeleniny či nedopitého vína a piva. Ak by ste sa veľmi nudili, môžete si z PET fľaše vyrobiť pascu na octomilky sami.

Podomácky vyrobená pasca na drozofily aka vínne mušky. Na dno stačí naliať akúkoľvek ochotne kvasiacu tekutinu.

Syr plný „červov“

Nakuknime na chvíľu za slovenské humná, do kuchyne bližšie nemenovanej sardínskej rodiny. Je to neuveriteľné, ale Sardínčania zbožňujú istú muchu, ktorá im chodí klásť vajíčka do ovčieho syra typu pecorino. Tento šťastný, domorodcami milovaný dvojkrídlovec, sa volá piofila syrová (Piophila casei). Chúťky Sicílčanov sú na naše pomery pomerne zvrhlé – zbožňujú syr najmä vtedy, keď je larvami týchto múch doslova prelezený. Syr sa volá casu martzu (casu marzu, známy aj pod názvami casu modde, casu cundídu alebo casu fràzigu). Sardínčania nielenže tento syr milujú, ale dokonca veria na jeho výrazné afrodiziakálne účinky. Larvy múch premenia väčšinu syra na nechutnú mazľavú hmotu, ktorá sa natiera na chlieb a zapíja sa červeným vínom odrody Cannonau. Milovníci tohto syra vedia, že ak vyrušia larvy posilnené bielkovinami, je lepšie si chrániť tvár, pretože nezbednice vyskakujú z útrob syra až do výšky pätnástich centimetrov. Tí, ktorí nemajú radi tento typ adrenalínovej gastronómie, zvyknú syr zabaliť do igelitového vrecka a počkajú, kým sa larvy udusia. Sicílčania však nezostávajú so svojimi zvrhlými chúťkami osamote. Larvy múch používajú pri rozkladaní syrov aj v talianskom regióne Abruzzo pri vylepšovaní syrov menom cace fraceche alebo v provincii Bari pri syre frmag punt.

Casu marzu je registrovaný ako tradičný sardínsky výrobok, a preto je chránený na miestnej úrovni. Keďže larvy piofíl však môžu po zjedení prežiť v čreve a spôsobovať črevnú myiázu, talianska vláda považuje od roku 1962 jeho predaj za nezákonný. Tí, ktorí tento syr napriek zákazu predávajú, môžu dostať pokutu až do výšky 50 000 EUR. Zakázaný syr sa však stal neskôr ešte populárnejším a v nasledujúcich rokoch sa jeho tajná výroba rozšírila zo Sardínie aj do niektorých častí Talianska (kde je známy ako formaggio marcio) a Korziky (casgiu merzu). Tu si môžete pozrieť krátky dokument o výrobe tohto excentrického syra.

Casu martzu (foto: Shardan, licencia CC BY-SA 2.5).

Roztoče na zjedenie

Ľudia sa živia všeličím. Pravidelné miesto v našom jedálničku tvoria roztoče, hoci v skutočnosti to ani len netušíme. Pokiaľ skladujeme zeleninu v suchu, vyskytujú sa na nej roztoče vo veľmi nízkych počtoch (asi 20 exemplárov na 1 kg). Ich úplné odstránenie je takmer nemožné, v praxi vlastne neuskutočniteľné. Masovo sa roztoče vyskytujú najmä v skladoch potravín, silách, mlynoch a pod. a do bytov si ich zavlečieme s kúpenými potravinami. Sú výrobky, ktorých špecifickú chuť dotvárajú práve roztoče. Príkladom sú niektoré francúzske syry. Sladokaz múčny (Acarus siro) sa používa v oblasti Auvergne. Roztoče žijú v kôrke, ktorá sa vytvára na povrchu zrejúceho syra. Ako presne pôsobia, zatiaľ nikto nevie, ale syrári sú presvedčení, že ich prítomnosť dodáva syru nenapodobiteľnú chuť. Sladokaz však nie je žiadny špecialista len na francúzske syry, v núdzi sa uspokojí napríklad aj s obilím, múkou, ovsenými vločkami, cestovinami, korením, sušenými liečivými bylinami alebo sušeným ovocím. Potraviny znehodnocuje nielen tým, že ich vyžiera, ale aj svojím pachom, ktorý okolo seba šíri. V domácnostiach s malými zásobami dochádza k silnému premnoženiu roztočov len zriedka.

Sladokaz múčny (Acarus siro) (foto J. Burgess, sciencephoto.org).

Na potravinách s vyšším obsahom tukov a bielkovín sa často premnoží sladokaz zhubný (Tyrophagus putrescentiae). Vyhľadáva syry, ale aj šunku, búrske oriešky, sušený žĺtok. V minulosti sa objavili správy o masovom premnožení roztočov v novostavbách, kde sa ako izolačná hmota pod dlážkami bytov použili šupky z vylisovaných slnečnicových semien. Roztoče prenikli do miestností v takom množstve, že vrstva ich tiel pokrývala takmer súvisle steny aj zariadenie. Tak ako stavba postupne vyschýnala, roztočov ubúdalo.

Sladokaz zhubný (foto H. Kohl).

Hore spomenuté roztoče sú skutočne len kvapkami v mori roztočov, ktoré pobehujú po našich potravinách. Na sušených plodoch, džemoch alebo hnijúcich zemiakoch žije roztoč Carpoglyphus lactis, ktorý pri premnožení pokrýva napadnuté potraviny v súvislých vrstvách. Pri kontakte človeka s týmito potvorami môžu vzniknúť na koži búrlivé alergické reakcie (akarodermatitídy). Pôvodcom týchto zápalových ochorení môže byť opäť množstvo ďalších druhov roztočov.

Šváby a svrčky

Ak zistíte, že vám po byte pobehujú šváby, treba s tým hneď niečo robiť. Tieto živočíchy sú totiž chodiacim rezervoárom mikroorganizmov, ktoré získavajú s potravou zo znečistených materiálov. Výkalmi zamorujú potraviny, čím môžu šíriť bacily antraxu, tetanu, záškrtu, tuberkulózy, cholery a rôznych črevných ochorení. Nebezpečenstvo hrozí aj prenosom cýst črevných cudzopasných prvokov a vajíčok cudzopasných červov. Vo vlhších bytoch sa vyskytuje väčšinou rus domáci (Blatella germanica), v suchších bytoch zas známy šváb obyčajný (Blatta orientalis). Žltohnedému svrčkovi domovému (Gryllulus domesticus) sa darí všade tam, kde je dostatok tepla a potravín. Najčastejšie sa vyskytuje v pekárňach, kotolniach a kuchyniach. Návrat do prírody hlása a praktizuje výlučne v lete. V jedle si nevyberá, zje takmer všetko. Svoju prítomnosť dáva najavo otravným cvrlikaním. Nie je však taký plachý ako svrček poľný, takže sa dá pomerne ľahko chytiť.

Rus domový (Blattella germanica) (foto: K. McKinney)

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava

Použitá literatúra

  • Casu martzu (2021) Retrieved November 21, 2021, from https://en.wikipedia.org
  • Helb M (2017) Hmyz kolem nás, Grada
  • Peckenscneider LE, Polorny C, Hellwig CA (1952) Intestinal infestation with maggots of the cheese fly (Piophila casei). JAMA. 149 (3): 262–263. doi: https://doi.org/10.1001/jama.1952.72930200005011b
  • Petroni A (2021) Casu marzu: The world’s „most dangerous“ cheese. CNN travel
  • Zahradník J, Hanzák J (1979) Světem zvířat V. – Bezobratlí 1. a 2. díl, Albatros, Praha
  • Žďárek J (2021) Ohroženi hmyzem? Academia.

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.