Oxford je rozdelený do 39 kolégií (College-ov). Každý College je samostatnou inštitúciou s vlastnou správnou radou, nezávislým rozpočtom a vyhradeným pozemkom. College sa ale neodlišujú len bohatstvom či polohou. Každý jeden z nich má svoje tradície, svoju históriu a svoju jedinečnú kultúru. S rôznymi College-mi sa spájajú iné stereotypy. Napríklad Trinity College je neslávne známy vysokým zastúpením študentov z drahých súkromných škôl. O študentoch z Mertonu sa hovorí, že sú „pripútaní ku knižnici,“ lebo sú tlačení do toho, aby sa stále učili. St John’s je najbohatší College – izby sú veľmi dobre zariadené a študenti musia za ubytovania a stravu platiť trochu menej ako inde. Jesus College je plný ľudí z Walesu. Konzervatívny Oriel je známy kvalitnou výučbou teológie. Wadham je zase považovaný za najliberálnejší College. Z tohto stereotypu vychádza aj prezývka „The People’s Republic of Wadham (Ľudová republika Wadham).“

Jednoznačne najlepším College-om je St Hilda’s. Tento College sa nachádza vo veľmi pokojnej časti Oxfordu priamo na brehu rieky Cherwell. Zároveň ale nie je príliš ďaleko od centra Oxfordu. Stačí kráčať asi sedem minút a človek sa ocitne pri slávnej Bodleian library (Bodleiánskej knižnici). St Hilda’s College je známy svojou priateľskosťou a rôznorodosťou. Stretajú sa tu študenti z najrôznejších národností, náboženstiev a sociálnych skupín. Na zdôraznenie toho, že rôznorodí študenti majú rovnaké právo na vzdelanie má, St Hilda ako jediný College v jedálni okrúhle a nie dlhé hranaté stoly. Nikto teda nemôže sedieť za vrchom stola. Dosť mi to pripomína slávny stôl kráľa Artuša. No a keby ste videli ten výhľad z okien – nádhera. Všade kam idem presviedčam ľudí, že moja izba má ten najúžasnejší výhľad v celom Oxforde. Vidím priamo na kačky, labute a člny plaviace sa na rieke Cherwell. Za Cherwellom sa rozpriesterajú rozsiahle lúky College-u Christ Church, na ktorých sa pásavajú kravy. V diaľke vidno veľkolepú Magdalen vežu a veľa pekných domčekov.

Priznávam, môj opis St Hilda’s College-u nie je úplne objektívny. Skoro každý študent na Oxforde ale pevne verí, že jeho College je tým najideálnejším miestom na život a učenie sa. Pravdu povediac, z akademického hľadiska sú všetky Oxfordské College vynikajúce. To, do akého College-u človek patrí ma teda skôr vplyv na jeho sociálny život.

St Hilda bola založená len v roku 1893, čiže patrí k tým mladším College-om. Mimo iného to znamená aj to, že nie sme veľmi bohatí. Čiže nie sme veľmi príťažliví pre študentov zo súkromných škôl. Paradoxne, St Hilda začala ako veľmi elitárska inštitúcia. Dorothea Bealeová, zakľadateľka St Hilda’s bola riaditeľkou jednej z najexluzívnejších dievčenských škôl – Cheltenham Ladie’s College. St Hilda’s bola založená pre ďalšie vzdelanie absolventiek tejto školy. Keď Oxford v roku 1920 povolil vyučovanie žien, St Hilda’s sa stala oficiálnou súčasťou univerzity. Prvé žiačky hneď vyhodili bustu Dorothey Bealeovej a spojenie so Cheltenhamskou školou sa postupne prerušilo. Po Dorothey Bealeovej nám ale zostal erb. Logo St Hilda’s obsahuje rodinné znaky Bealeovcov – dva jednorožce a tri hviezdy. Okrem toho máme v logu aj stočeného hada.

Podľa legendy, svätá Hilda, mníška zo siedmeho storočia, predišla premnoženiu jedovatých hadov tým, že ich premenila na kamene. Dorothea Bealeová zvolila St Hildu ako patrónku nášho College-u, lebo vo svojom kláštore vzdelávala mladé ženy. St Hilda’s zostala čisto ženským College-om až do roku 2009, kedy boli prijatí prví mužskí študenti. Absolventi St Hilda sa ale stále označujú latinským Alumnae (absolventky), aby sme nezabudli na našu históriu.

Tak aj ja dúfam, že sa raz úspešne stanem jednou z Alumnae : ).