Denník N

Ak sa vysoké školy nezmenia, ešte viac upadnú

Slovenská komora učiteľov (SKU) pripomenula vládnucim stranám ich predvolebné sľuby týkajúce sa platov učiteľov | Zdroj – sku.sk
Slovenská komora učiteľov (SKU) pripomenula vládnucim stranám ich predvolebné sľuby týkajúce sa platov učiteľov | Zdroj – sku.sk

Témy týždňa 15. 11. 2021 – 21. 11. 2021 | Na zmenách vo vysokom školstve nie je zhoda • Vláda si neplní záväzok na zvyšovanie platov učiteľov • Nakazených žiakov pribúda

Výrok týždňa

Jedným z dôvodov úspešnosti najlepších európskych univerzít, podľa rankingov sú to najmä tie švajčiarske, je, že fungujú na princípe osobnej zodpovednosti a dôvery. Toto som na univerzite nenachádzal. Tu fungovali veci na základe predpisov, nariadení a kontroly. To podľa mňa nie je skutočné akademické prostredie. Preto sa veľmi prihováram za reformu, ktorá by v tomto smere viedla k posunu.

Mikuláš Luptáčik
vysokoškolský pedagóg
rozhovore pre Denník N | 16. 11. 2021

 

Výber z udalostí

• V utorok 16. novembra sa v Bratislave uskutočnil „Zodpovedný protest za slobodné univerzity“ ktorý reagoval na návrh novely vysokoškolského zákona. Zúčastnilo sa na ňom viac ako tisíc demonštrantov. Protest zorganizovala Univerzita Komenského (UK) spolu so Slovenskou technickou univerzitou, Radou vysokých škôl (RVŠ) a Študentskou radou vysokých škôl (ŠRVŠ). Organizátori návrh považujú za nekoncepčný, legislatívno-technicky nekonzistentný a ohrozujúci akademické slobody.

Podľa ŠRVŠ návrh nerieši proklamované problémy a vysoké školstvo ohrozuje politizáciou. „Vidíme tam veľa problémov, ktoré, ak neodstránime, tak úradujúci minister si bude môcť robiť s vysokými školami, čo chce,“ skonštatoval predseda rady Filip Šuran. Predseda RVŠ Martin Putala vníma ako problematické, že ministerstvo školstva dostatočne nezohľadňuje podnety z akademickej obce.

Viaceré univerzity a vysokoškolské reprezentácie nedávno požiadali o stiahnutie návrhu a iniciovali vznik petície za zachovanie akademickej samosprávy, ktorú podpísalo viac ako 19-tisíc ľudí. Ministerstvo však návrh stiahnuť neplánuje a po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania (MPK) predstaví jeho aktualizovanú verziu.

• O stiahnutie návrhu novely vysokoškolského zákona a jeho prepracovanie požiadala aj Generálna prokuratúra SR, ktorá voči nemu v MPK uplatnila zásadnú pripomienku a odmietla návrh ako celok.

„GP zastáva názor, že zásadné systémové zmeny by mali byť vykonané na základe analýzy aktuálneho stavu a identifikácie jeho nedostatkov, ako aj prerokovania cieľov navrhovaných zmien s tými, ktorých sa dotýkajú,“ uviedla hovorkyňa Jana Tökölyová s tým, že prokuratúra vyjadrila obavu z kontroly výkonnej moci nad rozhodnutiami vysokých škôl cez svojich nominantov v správnych radách.

Ku kritike návrhu novely sa pridala aj Slovenská advokátska komora, ktorá v reforme vníma neprimeranosť zásahu do akademickej samosprávy a vplyvu ministerstva.

Ministerstvo školstva v reakcii na protest a kritiku zopakovalo, že členovia správnej rady nominovaní ministerstvom budú pri voľbe rektora tvoriť iba 10 % všetkých hlasov. Podľa štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa (SaS) je pri takomto pomere politizácia nemožná. Na výhradu o vplyve správnej rady v oblasti schvaľovania rozpočtu a nakladania s majetkom Paulis uviedol, že tieto právomoci majú správne rady už dnes.

„Správna rada nemôže ale konať samostatne a svojvoľne. Môže schváliť iba to, čo jej navrhne rektor, presne tak, ako je tomu aj teraz. Opäť ide o štandardný zahraničný model, ktorý Slovensku odporúča aj Európska komisia či OECD: akademický senát má na starosti akademické otázky a správna rada má na starosti otázky financií a riadenia,“ argumentuje Paulis.

• Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) na protest proti návrhu novely reagoval vôľou stretnúť sa s organizátormi a označil ho za dôsledok nedorozumenia. Skonštatoval, že reforma do akademických slobôd nezasahuje.

„Práve, naopak, má priniesť kvalitnejšie a otvorenejšie akademické prostredie. Reforma sa musí uskutočniť, ak chceme, aby bolo Slovensko úspešnou krajinou s výkonnou ekonomikou a kvalitnými verejnými službami,“ povedal Heger. „Reforma riadenia vysokých škôl podporuje akademické slobody smerom ku kvalitnému výskumu, tvorivej činnosti a dosiahnutiu merateľných výsledkov, a to najlepšie v medzinárodnom kontexte. Je hlbokým nedorozumením tvrdiť opak,“ dodal premiér.

• Ďalšie reakcie na vládny návrh vysokoškolskej novely a názory o tom, aké sú jej negatíva aj pozitíva, v ankete zozbieral Konzervatívny denník Postoj. Prodekan z Katolíckej univerzity v Ružomberku Eugen Zeleňák vníma návrh a jeho načasovanie za absurdné. „V období, keď nám radikálne znižujú rozpočet a zároveň tlačia na zvyšovanie kvality, nám len tak zrazu hodia do systému bombu,“ reagoval.

„Sťažnosti, ktoré neustále počúvame o nedostatku finančných prostriedkov, nie sú pravdivé, lebo štatistiky OECD jasne ukazujú, že v SR dáva štát na vysokoškolské vzdelanie rovnako ako v Maďarsku a viac ako v Čechách aj Poľsku,“ hovorí zas Vladimír Šucha a dodáva, že „30 rokov je dosť dlhý čas na experiment s nebývalou akademickou samosprávou. Výsledky jasne ukazujú, že sa neosvedčila a úroveň univerzít sa výrazne za tie dlhé roky znížila.“

O tom, že financovanie VŠ je u nás hlboko pod priemerom krajín EÚ a OECD, píše Petr Kocina z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. „Navrhovaná likvidácia akademickej samosprávy a prenos kompetencií na politických nominantov je nápad hodný Klementa Gottwalda. Lenže ten aspoň vedel, kto vyhrá najbližšie voľby,“ dodáva Kocina v súvislosti s naštrbenou dôverou v tunajších politikov.

Návrhu novely sa venovala aj relácia RTVS Z prvej ruky. Diskutovali o ňom odborníčka na vysoké školstvo Renáta Hall, rektor UK Marek Števček a predseda ŠRVŠ Filip Šuran.

• Prezidentka SR Zuzana Čaputová v uplynulom týždni vymenovala 30 nových vysokoškolských profesorov a profesoriek. Upozornila, že od ich vystupovania smerom dovnútra akademického prostredia aj k verejnosti očakáva určovanie najvyšších spoločenských štandardov. „Ak chceme, aby sme z našej mladej vysokoškolskej generácie dostali to najlepšie, čo v nej je, vaše nároky na ňu musia byť primerane vysoké. Ako nositelia najvyššej akademickej hodnosti môžete ovplyvniť to, či diplomové práce budú spĺňať stanovené odborné kritériá a nestanú sa len ľahkou cestou k titulu,“ uviedla prezidentka v príhovore.

„V zahraničí mi mladí ľudia hovoria, že od návratu domov ich odrádza tiež netolerancia, neúcta k vzdelanosti, veľký vplyv dezinformácií a celková atmosféra v našej spoločnosti. Vy sa profesormi stávate v situácii, keď všetky tieto javy u nás naberajú obrovské rozmery. Aj od vás bude závisieť, či úroveň spoločenskej diskusie a našu schopnosť čeliť napríklad výzvam, akými sú pandemická alebo klimatická kríza, bude určovať krik z internetu alebo to bude veda a poznanie,“ povedala tiež prezidentka novým profesorom a profesorkám. Ich zoznam nájdete tu.

Na nedostatočné odmeňovanie pedagógov vo vysokom i regionálnom školstve upozornila Slovenská komora učiteľov (SKU). Pripomenula, že koaličné strany pred voľbami v roku 2020 dali prísľub zvyšovania miezd začínajúcich pedagógov na úroveň priemernej mzdy v hospodárstve. „Tá bola v roku 2020 na úrovni 1133 eur. Začínajúci učiteľ podľa tabuliek však stále zarába 915 eur. Rozdiel v platovej tarife je tak 218 eur. Tým, že sa neplnia volebné sľuby, prichádza pedagóg o peniaze,“ vyhlásil prezident SKU Vladimír Crmoman s tým, že „sociálne balíčky v podobe 100 eurovej odmeny nie sú žiadnym systémovým riešením.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) zopakoval, že požiadavku zvyšovania platov podporuje a rokuje o nej s ministerstvom financií. „Vieme dať vyššie platy vtedy, ak tie financie dostaneme z ministerstva financií,“ uzavrel minister. Aj ministerstvo financií v reakcii na SKU uviedlo, že s jej požiadavkou sympatizuje. „Minister školstva však schválil rozpočet na rok 2022 bez akýchkoľvek pripomienok, to je v stave, ktorý s navýšením platov učiteľov nepočíta. Ak si svoj postoj ministerstvo školstva medzičasom rozmyslelo, môže postupovať podľa platného uznesenia vlády z októbra 2020, ktoré umožňuje predložiť každému ministrovi návrh na zvýšenie výdavkov rozpočtu,“ uviedol rezort.

Na to, že bratislavské učiteľky a učitelia vyjadrujú menej spokojnosti so svojou profesiou a vo väčšej miere si vedia predstaviť zmenu povolania, upozorňuje Centrum vzdelávacích analýz (CVA). „Keď učiteľské platy porovnáme s priemernou mzdou v danom kraji, ukáže sa značná priepasť v ohodnotení medzi bratislavskými učiteľkami a učiteľmi a ostatným Slovenskom. Zatiaľ čo vyučujúci na bratislavských štátnych základných školách v roku 2020 zarábali 103 % priemernej mzdy v danom kraji, na Slovensku to bolo v priemere 130 %,“ píše tiež CVA.

• Na potreby učiteliek a učiteľov v oblasti psychického zdravia počas spoločnej tlačovej konferencie upozornilo Metodicko-pedagogické centrum, organizácia IPčko a Cirkevná základná škola Narnia. Podporu v tejto oblasti zabezpečuje linka, ktorú zatiaľ využilo približne 300 učiteľov a učiteliek, a to telefonicky alebo prostredníctvom emailu.

Na linku podpory sa obrátili s pocitmi vyhorenia, preťaženosti, s depresívnymi symptómami a ťažkosťami, ktoré vyplynuli z pandémie ochorenia COVID-19. „Práve zdieľanie myšlienok a pocitov môže viesť k zníženiu stresu, upokojeniu silných emócií a poskytnutiu úľavy. Na Linke podpory pre učiteľov sa stretnete s odborne vyškolenými poradcami, ktorí majú skúsenosti s poskytovaním poradenských a krízových komunikácií,“ priblížil Marek Madro, psychológ a riaditeľ OZ IPčko.

„Možno si spomínate, že Hydra je potvora z gréckej mytológie s hadím telom a deviatimi hlavami. Mám pocit, že presne s takýmto stvorením bojujem, keď sa snažím o zázrak, ktorého odborný názov je hybridné vyučovanie‘,“ opisuje náročnosť vzdelávania v čase tretej vlny učiteľka Anna Jančová.

• Na to, že aj zamestnanci a zamestnankyne v školstve k ochrane pred ochorením COVID-19 potrebujú antigénové samotesty, upozorňuje SKU. „Ak chceme zamedziť šíreniu vírusu na školách a školských zariadeniach, mali by sa rovnako pravidelne testovať všetci. Zamestnanci a zamestnankyne materských, základných a stredných škôl, školských klubov, diagnostických a reedukačných centier a ďalších zariadení majú na to rovnaké právo,“ skonštatoval Vladimír Crmoman reagujúc na tvrdenie ministerstva, že zamestnanci majú možnosť očkovať sa a využiť PCR test v prípade výskytu príznakov.

Minister Gröhling informoval, že miera pozitivity vyplývajúca z antigénových testov sa u žiakov zvyšuje. „Momentálne evidujeme 10 500 žiakov, korí sú pozitívni cez antigénový test,“ poznamenal minister s tým, že 17 % detí sa vzdeláva dištančne.

Plénum Národnej rady SR na začínajúcej schôdzi parlamentu prerokuje niekoľko legislatívnych návrhov z oblasti školstva:

x poslanecký návrh Radovana Slobodu a Anny Zemanovej (obaja SaS), ktorým plánujú umožniť realizáciu povinného predprimárneho vzdelávania aj v tzv. detských lesných kluboch;

x návrh koaličných poslankýň Jany Žitňanskej (Za ľudí), Márie Šofranko (OĽaNO) a Jany Bittó Cigánikovej (SaS), ktoré presadzujú vytvorenie podmienok pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti na pôde školy;

x návrh skupiny koaličných poslancov v druhom čítaní, ktorý má upraviť financovanie súkromných a cirkevných škôl a ktorého predkladatelia požadujú dvojaký právny režim financovania škôl podľa zriaďovateľa.

S tretím návrhom v nedávnej minulosti vyjadrila zásadný nesúhlas Únia miest Slovenska, podľa ktorej je úprava „nesystémová a nezohľadňuje vplyv na rozpočty samosprávy v sumárnej výške miliónov eur.“ Kritike čelil aj návrh Slobodu a Zemanovej, ktorému viaceré profesijné organizácie vyčítali nesystémovosť a poľavenie z kvalifikačných predpokladov na osoby vzdelávajúce v lesných kluboch.

 

Všimli sme si

• Detský fond Organizácie spojených národov (UNICEF) si v uplynulom týždni pripomenul 32. výročie prijatia Dohovoru o právach dieťaťa. Pri tejto príležitosti vyzval ľudí na celom svete, aby prejavili solidaritu s najviac znevýhodnenými a najzraniteľnejšími deťmi a prihliadal na ich názory.

• Už pred vypuknutím koronakrízy mali mnohé školy problémy s napĺňaním špeciálnych potrieb vo vzdelávaní. Ako situáciu ovplyvní pandémia? Tejto téme sa venuje najnovšia časť amerického podcastu Have You Heard. Hosťom Jacka SchneideraJennifer Berkshire bol tentokrát Nathan Jones, expert na špeciálne vzdelávanie z Bostonskej univerzity.

• Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) realizuje medzinárodný prieskum medzi mladými učiteľmi a učiteľkami do 35 rokov o zastupovaní ich záujmov v odborových organizáciách a o problémoch, ktorým čelia pri výkone svojej profesie. Výsledky prieskumu budú využité pri zlepšovaní kvality aktivít pre mladých pracovníkov v školstve v 51krajinách Európy a Euroázie. Krátky anonymný dotazník možno vyplniť tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie