Denník N

Prezidentka nerozumie vlastnému národu a čo vláda ? Tá nám rozumie ?

Možno by nám pomohol zákaz áut čiernej farby podobne ako v Turkménsku, čo poviete ?

Hlava štátu vystúpila s emotívnym prejavom, z ktorého sa podľa niektorých dalo vyabstrahovať, že vlastnému národu nerozumie. Vyzerá to tak, že keby aj hlava štátu nič také nepovedala mnohí sú už o tom dávno presvedčení.

To, že má každý svoj názor na politiku, vznik života,  hodnotový rebríček, ktorý uznáva, by malo byť v demokratickej spoločnosti považované za samozrejmosť a tolerované ako súčasť slobody jednotlivca.

Ako však môže byť niekto zástupcom skupiny, niekým, kto presadzuje jej názory, keď si s touto skupinou nerozumie, evidentne jej záujmy nereprezentuje a ešte aj prizná, že  im nerozumie. To, že nereprezentuje a nepresadzuje politické názory všetkých, by sa dalo akceptovať, aj keď sama opakovane vyhlasovala, že chce byť apolitickou hlavou štátu, prezidentkou všetkých. V prejave krátko po jej zvolení do funkcie, ktorý mal ambíciu byť silným, uviedla, že si uvedomuje, že nebola favoritkou všetkých občanov na hlavu štátu.

Ale to, že národu nerozumie, sa od hlavy štátu akceptovať nedá. Takéto výroky a postoje by v demokratickej krajine hlavu štátu jednoznačne  diskvalifikovali z výkonu  funkcie.

Je evidentné, že citlivosť, s akou všetko vníma, ju nepriviedla k porozumeniu.

Porozumenie národu, ľuďom vo všeobecnosti, psychológii ich správania, ich hodnotovému ukotveniu, tradíciám, histórii, musí byť základnou a nevyhnutnou kvalifikáciou štátnika, ktorým v „normálnych“ krajinách najvyšší ústavný činiteľ zvykol byť.

Je smutné, že Slovensko si musí zvykať, že štátnikov nemá, nevychováva a najvyššie ústavné funkcie sú degradované tým, aké osoby ich obsadzujú. Vznešená a slávna forma  sa plní lacným a bezcenným obsahom.

Je možné nevedieť, že Slovensko je založené na kresťanskej tradícii ? Vyššia religiozita obyvateľstva, skôr vidiecky spôsob života, odlišoval Slovákov od obyvateľov žijúcich na území Čiech a Moravy už v čase, kedy začali naberať myšlienky nažívania v spoločnom štátnom útvare vážne kontúry.

Je možné ignorovať skutočnosť, že pokiaľ politici  opakovane klamú a zavádzajú občanov polopravdami, reakciou verejnosti je nedôvera ? Líder, ktorému sa nepodarilo vybudovať a udržať si dôveru občanov, sa nemôže čudovať, že v ťažkých časoch ho nikto nasledovať nebude.

Pre mňa bolo zarážajúce sledovať ako ľahtikársky narába a narábala nielen hlava štátu, ale aj vláda tejto krajiny so svojou dôveryhodnosťou.

Bez mihnutia oka šírili polopravdy až nepravdy aj v nepodstatných otázkach a spôsobom, kde vôbec nebolo náročné „nachytať ich na hruškách“, namiesto toho, aby tvrdo pracovali na budovaní dôvery a imidžu spoľahlivých, pravdovravných a čestných ľudí.

A keď žnú následky nedôvery, ktorú systematicky rozosievajú, zvyšujú na občanov hlas a používajú hrubý slovník. Volia to pravé orechové na obnovu dôvery, nadávky, urážky a zosmiešňovanie.

Každý človek niekam patrí, niekde pracuje, má  okruh priateľov a známych a sú oblasti života, ktorých zákulisie mu je dôverne známe. Ak vidí, že vo verejných vyjadreniach sa uvádzajú skutočnosti, o ktorých z prvej ruky vie, že nie sú pravdivé, bude pochybovať aj o pravdivosti informácií aj z tých oblastí, kde nie je až tak „doma“. Keď premiér v lete tvrdil, že Slovensko je na príchod ďalšej vlny pandémie skvele pripravené, lepšie ako zahraničie, mnohým, ktorí poznali situáciu v zdravotníctve z prvej ruky zastal rozum. Keď hlava štátu začiatkom októbra vyhlásila, že nemocnice sú na vlnu pandémie dobre pripravené mnohí neveriacky dvíhali obočie. Rovnako ako vtedy, keď si na podporu očkovania zvolila slogan o tom, že zabezpečí ľuďom slobodu, namiesto toho, aby sa zdôraznilo, že by mohlo prispieť k ochrane ich zdravia a zdravia ich blízkych.

Ak občanovi, ktorý pozoruje účinkovanie politických špičiek, povie jeho známy, ktorý pracuje v nemocnici na infekčnom oddelení, že zdravotníci majú pokyn, koľko nových prípadov covidu má denne pribudnúť do štatistík, bude schopný odmietnuť túto informáciu ako nepravdivú ?  Pred tým, s kým má bližší vzťah, uprednostní vládu a prezidentku, ktorí označujú takéto informácie za nepravdivé a za šírenie  hoaxov, keď ho opakovane utvrdili v tom, že sa im veriť nedá ?

Uverí médiám, ktoré namiesto solidarity v ťažkých časoch pandémie, ukazujú, že si dali poriadne zaplatiť za to, že podporujú  jediné správne riešenie, ktorým aj podľa ministerky, známej odborníčky na všetky oblasti života, je očkovanie.

Čo myslíte, rozumie nám vláda ? Vie, čo potrebujeme v každodennom živote ? Čím žijeme ? Minister financií, ktorý sa nehanbí za to, aké majetkové priznanie predložil, čím sa vysmial do tváre všetkým občanom a podľa niektorých obchádza zákon v priamom prenose, považuje za problém hodný tlačovej besedy detské menu v reštauráciách.

Ako keby si väčšina rodín s deťmi na Slovensku mohla dovoliť chodiť s nimi do reštaurácií. Podľa mojich poznatkov, väčšina týchto rodín na reštaurácie vôbec ani nepomyslí, lebo na to nemá. Sú radi, ak sú schopní si nakúpiť potraviny na celý mesiac a mnohé si takmer nikdy nedovolia kupovať iný tovar než ten,  ktorý je ponúkaný za znížené ceny “ v akcii“.

Pán minister vôbec nerozumie ani živnostníkom a spôsobu ich života. Z jeho zovšeobecňujúcich výrokov na ich adresu sa skôr potvrdzuje pravdivosť príslovia “ podľa seba súdim teba“.

Ak si pán minister predstavuje slobodu podnikania a trhové hospodárstvo tak, že reštauráciám nariadi aký majú mať biznis plán, čo majú svojim hosťom ponúkať, tak sa asi v tejto predstave nezhoduje s väčšinou občanov tohto štátu, ktorí si myslia, že sloboda podnikania znamená, že sa podnikateľ sám rozhodne, čo bude hosťom ponúkať, lebo je v jeho záujme, aby bol ako podnikateľ úspešný.

Možno sa o týždeň dočkáme tlačovej besedy o tom, aké jedlá budú musieť reštaurácie variť. Možno nám vyvesí na celoštátnu nástenku jedálny lístok na každý deň dopredu, napríklad tak, ako sme to videli v českom filme „Pelíšky“.

Keď nám tu už nevytvorili raj a krajinu, v ktorej sa nebudeme báť zomierať, lebo budeme mať také sociálne zabezpečenie, budú nás kŕmiť “ rajskými polievkami“ a rozprávkami o dokonalej krajine, kde sa piesok lial a voda sa sypala. A keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, tie absurdnosti, ktoré tu máme na dennom poriadku pomaly znamenajú, že na Slovensku sa piesok leje a voda sype. Tu je všetko naopak. Prírodné, spoločenské a ani iné zákony neplatia. Akadémia vied robí politiku, čím dáva najavo, že na Slovensku je názor aktuálnej politickej špičky najvyššou vedeckou „pravdou“.

Vnútorná logika veľkej daňovej revolúcie  mi pripomína vnútornú logiku jedného zo zákonov prijatého na podnet  turkménskeho prezidenta Gurbangula  Berdymuchamedova, podľa ktorého sú v krajine zakázané čierne autá. Najprv sa vzťahoval na import áut, neskôr však zakázal, aby v Ašchabade premávali čierne autá. Kto neposlúchol, auto mu zhabali. Naspäť ho dostal len vtedy, keď sa zaviazal, že ho prestrieka na inú farbu.

Prečo ? Lebo pán prezident nemá čiernu farbu rád. Zlý vtip alebo skutočnosť ?

Toto napadlo mnohých, ktorí videli tlačovú besedu slovenského ministra financií.

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..