Majú konšpirátori traumu?
Krátka úvaha o pôvode dôvery v konšpiračné teórie.
Na úvod by som poznamenal, že tento text nie je mierený na konkrétnu osobu alebo osoby, je to moja úvaha, ktorá mi napadla na chodbe, keď som odchádzal z práce.
Nakrátko som sa zamyslel nad tým, ako je v dnešnom svete možné veriť zjavným nepravdám, bludom a zvráteným teóriám. V dobe, kedy nie je problém si dohľadať fakty a overiť informácie.
Ako je možné, že aj keď niekomu predostriete pred oči dôkaz, že 2 jabĺčka + 2 jabĺčka sú 4 jabĺčka, tak vám bude oponovať, že oni síce môžu byť 4, ale je to jedno, lebo čo ak sú to prezlečené hrušky? Čo ak. Senzácia.
Tu by som trošku doplnil nadpis tohto blogu – majú ľudia veriaci konšpiráciám traumu?
Prečo má niekto tendenciu veriť, že starosta, poslanec, minister, prezident, úspešný podnikateľ či vedec sa ráno zobúdza s tým, že chce ublížiť svojmu okoliu, či nebodaj ľudstvu? Som ružovookuliarnatý idealista, keď si myslím, že drvivá väčšina ľudí (aj tých, ktorí majú pomyselnú moc) majú v sebe ľudskosť a vo svojom bežnom pracovnom živote nemajú v úmysle vedome ubližovať svojmu okoliu? Asi neskromne vychádzam z premisy: Podľa seba súdim teba.
Áno, ja by som takto určite nerozmýšľal, ale nájde sa medzi nami, pre mňa šokujúco, veľa ľudí, ktorí nemajú problém uveriť takejto myšlienke. Prečo? Musel som sa opýtať mojej manželky (ako klasický manžel), že čo si mám o tom myslieť.
Nie, nebolo to preto. Pýtal som sa jej ako psychologičky, čo si o tom myslí. Zhodli sme sa na tom, že títo ľudia, zrejme nevedome kompenzujú svoje traumy. Z toho, že im chce niekto stále ublížiť? Z toho, že v živote veľa nedokázali resp. nie sú vo svojom okolí autoritami a potrebujú si takto vykompenzovať svoju nezaujímavosť šírením fantastických príbehov? Kde toto pramení? V detstve ako množstvo iných problémov?
Najviac ma ale zaráža práve to množstvo. Množstvo ľudí, ktorým by som veľmi rád na záver povedal, že nie, neverte tomu, že nás idú masovo povraždiť, lebo verím, že vy by ste to tiež určite neurobili. Mám nádej.
