Denník N

Je ústavný súd sústavným súdom ?

Informácie v tomto blogu som čerpala najmä zo stránky ústavného súdu, kvôli relatívnej ťažšej orientácii v trvaní funkčných období sudcov v ich vzájomnej súvislosti, sa vopred ospravedlňujem za prípadné faktografické nepresnosti.

Prestrelka trestnými oznámeniami a žalobami na rôznych stupňoch súdov, nasledovaná verejnými vyjadreniami a hodnoteniami rozhodovacej činnosti v „živej“ veci najvyššími ústavnými činiteľmi a aktívnymi politikmi,  je jednoznačnou snahou o politizáciu polície, prokuratúry a justície.

Súčasne je aj snahou o ich diskreditáciu, zneváženie, alebo aspoň určitej skupiny  osôb spomedzi  policajtov, sudcov a prokurátorov  očiach verejnosti.

Ak by chcela výkonná moc narušiť rovnováhu medzi ňou a inými zložkami moci vo svoj prospech, nepočínala by si inak, ako súčasná vládna garnitúra.

Jedným z politických kolbíšť na Slovensku je Ústavný súd. Prirodzene vyplýva to z právomocí, ktoré mu ústava  zverila.

So svojou takmer 29 rokov trvajúcou históriou, keďže bol zriadený 1.1.1993 Ústavou Slovenskej republiky, patrí medzi mladíkov, neoslávil ani „kristove roky“. Niet sa čo čudovať, ak mu chýba potrebné sebavedomie a nevyhnutná odolnosť voči politickým tlakom a lobbingu rôznych záujmových skupín.

„Demokratická“ spoločnosť, ktorú sme na Slovensku po novembri 1989 údajne  začali budovať, sa cez politikov, ktorých zrodila,   voči tejto inštitúcii nikdy nesprávala veľmi priateľsky.

Ústavný súd mal mať podľa  zákona číslo 460/1992 Zb. – Ústavy Slovenskej republiky  10 sudcov, menovaných na 7 rokov z 20 osôb navrhnutých Národnou radou SR prezidentom Slovenskej republiky.

S účinnosťou od 1.7.2001 ( ústavným zákonom číslo 90/2001 Z. z.) sa predĺžilo funkčné obdobie sudcov zo 7 na 12 rokov. A národná rada už  navrhuje prezidentovi dvojnásobný počet kandidátov  na sudcov, ktorých má prezident vymenovať.

S účinnosťou od 1.1.2002 (ústavným zákonom číslo 90/2001 Z. z. ) sa zvýšil počet sudcov z 10 na 13.

Ďalšie zmeny boli reakciou na patálie s menovaním sudcov a pokusom o preťatie politických hrčiek, uzlov a uzlíkov, ktoré sprevádzalo obsadzovanie ich postov: Význam ústavného súdu pre mocenský boj, popri výklade signálov v hlasovacích manuáloch parlamentu, totiž začali chápať aj menej chápaví politici a poslanci.

Napokon sa ústavným zákonom číslo 422/2020 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2021 stanovilo, že sudca ústavného súdu ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým sudcom ústavného súdu.

Z webovej stránky súdu vidíme, že dosiahnuť ústavou predpokladaný plný počet sudcov tohto súdu, a teda aj jeho plnú funkčnosť a schopnosť vykonávať právomoci zverené mu občanmi tohto štátu, bola pre  slovenskú „demokraciu“ ťažko splniteľná, niekedy až nesplniteľná úloha.

Zákonodarná a výkonná moc neváhali siahnuť ani k jeho ochromeniu tým, že svoje právomoci na riadne menovanie sudcov tohto súdu nevykonávali riadne a včas.

Udržať plný počet sudcov , teda  10, sa  v rokoch 1993 až do  1.7.2001 celkom darilo. Poslancom sa síce podarilo 23.2.2001 prijať ústavný zákon, ktorým zvýšili počet sudcov na 13,  s účinnosťou od 1.januára 2002, ale  zosúladiť reálne fungovanie tak „bezvýznamnej inštitúcie“ s ústavným zákonom sa podarilo až 4.7. 2002 menovaním troch ďalších sudcov.

Ak si nedostatočný počet sudcov, v rozpore s ústavným zákonom, zadefinujeme, ako ochromenie jeho plnej funkčnosti, to, že tento stav trval 6 mesiacov, podľa zákonodarnej a výkonnej moci,  ktorá to zavinila, problémom pre našu spoločnosť nie je.

Nikto totiž za ich nečinnosť pri doplnení počtu sudcov nevyvodil voči nim žiadnu zodpovednosť. Nevadí, že sa ústavné zákony nedodržiavajú a už vôbec nevadí, ak ich porušujú ústavní činitelia. No a čo, sú predsa nad zákonom.

Ako všetko nepekné, aj táto prax sa stala ešte „škaredšou“. Zvýšený počet sudcov (13) sa podarilo udržať neuveriteľných 22 mesiacov. Odchodom 2 sudcov 30.4.2004, sa do 30.9.2006 podarilo udržať počet 11 sudcov ( v rozpore s ústavou) až do januára 2007. Vo februári 2007 sa podarilo nabiť zásobník ústavného súdu na plný počet 13 osôb. Ukončenie funkčného obdobia ďalších sudcov  v júli 2014 opäť znamenal ich pokles počtu na 11 až 10, čo trvalo  do decembra 2017.

Šťastie úplnej rodiny netrvalo dlho. 16.2.2019 priniesol ukončenie funkčného obdobia 9 sudcom ústavného súdu.

17. 4. 2019 znamenal doplnenie ich počtu o 3 sudcov, súd pracoval so 7 sudcami do 10.10.2019 kedy boli počty doplnené o ďalších 6 sudcov, čím sa konečne podarilo nastoliť zákonnosť. Opäť ústavným činiteľom nevadilo porušovanie ústavy.

Po odchode sudcu 31.5.2020 opäť fungoval súd len 12 sudcami do menovania nového 30.9.2020.

O čom to svedčí ? Zákonodarná a výkonná moc hrubým porušovaním svojich ústavných povinností pravidelne ochromuje činnosť ústavného súdu, ktorý okrem iného má bdieť nad základnými ľudskými právami a slobodami občanov SR.

Ak ctíme ústavu a zákon, nie je prípustný ani jeden jediný deň v roku, v ktorom súd nepracuje s plným počtom sudcov !

Koho v našej demokratickej  spoločnosti zaujímajú slobody  a ústavné práva jednotlivca ?

Politická scéna začala viesť neľútostný a krvavý boj, ktorého scenériu dramaticky zvýrazňuje besnejúci COVID. 

Svoje boje však zbabelo presúvajú do súdnych siení a úradných miestností na polícii a prokuratúrach.

Áno, ústavný súd by nepochybne mal poskytovať verejnosti promptnejšie odpovede na námietky neústavnosti vyhlášok obmedzujúcich ľudské práva občanov.

Ale rovnocennú povinnosť konať v súlade s ústavou, medzinárodnými dohovormi a zákonmi majú všetci poslanci národnej rady, všetci členovia vlády a prezident Slovenskej republiky.

Aj bez ingerencie ústavného súdu právnici, ktorí nie sú ohýbačmi práva, ale aj verejnosť,  vidia, že v legislatívnom procese dochádza od nástupu tejto vlády a tohto osadenstva v parlamente k permanentnému a masívnemu porušovaniu zákonov. Spôsob prijímania zákonov sa stal výkladnou skriňou ich porušovania. Na Slovensku žiadny problém.

A keďže k masívnemu porušovaniu zákonov dochádza v takmer každej oblasti života, ústavný súd ochromuje nielen protiústavný nižší počet sudcov v minulosti, ale aj  nápad vecí v reakcii na spoločenské dianie, pre ktoré je typická devastácia právneho štátu.

Záverom.

K rôznym útokom na ústavný súd som považovala za potrebné doplniť aj vyššie uvedené informácie. Možno na Slovensku ešte existuje zopár ľudí, ktorí preferujú pohľad na svet, ktorý sa čo najviac približuje k objektivite.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..