Denník N

Blog pre pána Miroslava Beblavého

 

Dňa 22.11.2021 pán Miroslav Beblavý zverejnil plateným obsahom svoj komentár k rôznym témam súvisiacim s korupciou.

https://komentare.sme.sk/c/22788074/nepozyvaj-prokuratora-k-sebe-domov-pise-miroslav-beblavy.html

Obsahom komentára je aj nasledovný text:

„Kto pozýva upíra – Prehnané hranie na trestnoprávnu nôtu má, naopak, riziká. Paragrafy sú v realite pomerne gumové a ich interpretáciu určujú najmä prokurátori a sudcovia.  Jedných aj druhých je viac ako tisícka a sú medzi nimi, zdvorilo povedané, rôznorodé osobnosti. Ak ich budeme povzbudzovať, aby boli kreatívni a tvarovali spoločnosť, budeme veľmi rýchlo prekvapení. Napríklad bratislavská sudkyňa Jelínková Dudzíková už podala podnet na Jaroslava Maceka. Ide o sudcu, ktorý má najväčšiu zásluhu na tom, že protischránkový zákon má zuby a hryzie oligarchov, za čo dostal ocenenie ako Biela vrana či plaketu od americkej ambasády. Sudkyňa považovala vlastnými slovami za „nenáležité“, aby „cudzí … úrad“ oceňoval prácu jej kolegu. Predstavte si, ako ďaleko by pani sudkyňa mohla zájsť, ak by na to dostala ozajstnú príležitosť. A tých príležitostí veru môže byť viac, než si dokážeme predstaviť“

Chápem, že politik na obhajobu vlastnej politickej identity  používa rôzne nástroje mediálnej prezentácie a vyjadruje sa k veciam verejným. Napokon, aj uvedená rubrika má názov „Veci verejné Miroslava Beblavého.“

Už menšie pochopenie mám však pokiaľ sú na politické ciele  použité nepravdivé informácie, v tomto prípade týkajúce sa mojej osoby.

Rada by som touto cestou veľmi zdvorilo dala do pozornosti autorovi komentára, že pokiaľ reaguje na rozhovor v Denníku N  z 18.11.2021, bolo by azda vhodné, keby vo svojom komentári uviedol, že som otvorila otázku  oceňovania sudcov vo všeobecnosti. Téma v rozhovore bola otvorená ako taká, jednak oceňovanie sudcov na vnútroštátnej úrovni,  a následne aj vo vzťahu k zastupiteľskému úradu.

Čiže pozornosť som zamerala na  merito veci, a nie na osoby. Z obsahu môjho prejavu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by som zastávala názor, že proti korupcii netreba bojovať, alebo že by som podkopávala význam protischránkového zákona, prípadne prácu súdu či konkrétneho sudcu.

Môj podnet na etickú komisiu mal ambíciu otvoriť túto tému ako celok. Bol formulovaný všeobecne.

Dosiaľ nikto moju etickú dilemu a podnet na etickú komisiu nepochopil v takom kontexte, ako ho chápe a vykladá autor komentára.

Z   rozhovoru v Denníku N vyplýva,  že podnet nie je formulovaný ako sťažnosť proti doktorovi Macekovi. Autor komentára sa môže z podcastu dozvedieť, že si kolegu Maceka vážim, poznám ho z jeho rozhodovacej činnosti ako odborníka v oblasti konkurzného práva.

Nepoznám žiaden prípad z krajín Európskej únie, kedy by cudzí zastupiteľský úrad odmenil sudcu za výkon jeho činnosti, za splnenie toho, čo mu zákon ukladá. Ocenenia sa väčšinou odovzdávajú za iný prínos, nie za rozhodovaciu činnosť (napríklad za publikačnú činnosť).

Zvedavosť zameraná na zistenie, čím sa má sudca spravovať a čo má zvažovať, ma viedla k tomu, že som oslovila etickú komisiu Súdnej rady, a to najmä v nadväznosti na nasledovné ustanovenie Etického kódexu sudcu- sudca nesmie vyžadovať ani prijímať žiadne dary, ani výhody a výsady, nech už majú akúkoľvek podobu a sú ponúkané jemu, najmä v snahe ovplyvniť tak rozhodnutie sudcu.

Pri podaní podnetu som vychádzala z toho, že prácu súdneho systému členského štátu vrátane funkčnosti protikorupčných nástrojov hodnotí Európska komisia v každoročnej správe o právnom štáte. Prácu sudcu na vnútroštátnej úrovni hodnotia hodnotiace komisie.

Len na margo dodávam, že zápisy konečného užívateľa výhod do obchodného registra sú rovnako významným protikorupčným nástrojom a ja som mala tú česť byť súčasťou registrového systému podobne ako desiatky vyšších súdnych úradníkov, asistentov, dozorových úradníkov a registrových sudcov. Firiem spadajúcich do bratislavského obchodného registra je približne 180 000.

Téma oceňovania sudcu nie je prebádaná a  príklady oceňovania sudcov za plnenie ich zákonných povinností a výkon sudcovskej funkcie nie sú bežné, ak sú vôbec známe. Čiže je ťažké stanoviť jednotné výkladové pravidlá.  Etická komisia definovala otázky, ktorými sa má sudca spravovať a ktoré si má odpovedať, čo bolo účelom môjho podnetu.

Z uvedeného vyplýva, že môj podnet bol motivovaný snahou o konštruktívne riešenie a poskytnutie návodu v etickej oblasti. Uvedené bolo z môjho pohľadu potrebné najmä v tejto dobe, kedy o priazeň a dôveru verejnosti súdnictvo bojuje a mňa zaujímalo, či takýto spôsob môže byť chápaný ako jedna z možných ciest, ktorá je súladná s etikou.

Pre úplnosť na záver zverejňujem znenie môjho podnetu na Etickú komisiu Súdnej rady SR.

Vážení členovia Etickej komisie Súdnej rady Slovenskej republiky, dovoľujem si obrátiť sa na Vás s nasledovnou etickou dilemou, s ktorou by bolo podľa môjho názoru vhodné sa do budúcna vysporiadať (aj vzhľadom na výskyt takéhoto prípadu v minulosti).

Skutkový stav by som načrtla nasledovne: Zastupiteľský úrad cudzieho štátu osloví sudcu SR s ponukou na prijatie ocenenia udeleného týmto úradom sudcovi SR ako jednotlivcovi alebo sudcovi SR ako zástupcovi súdu SR. Zaujíma ma, ako má sudca postupovať pri zvažovaní toho, či je takáto forma ocenenia zlučiteľná s etickým kódexom sudcov.

Vychádzam z toho, že činnosť sudcu podlieha hodnoteniu podľa sudcovských predpisov.

Mám etickú dilemu, či prijatie takéhoto ocenenia nemôže byť vykladané ako zásah do vnútroštátnej suverenity súdnej moci alebo či naopak je prejavom úcty a rešpektu cudzieho štátu, s ktorou je následne spojená profesionálna prestíž oceneného sudcu alebo súdu (pokiaľ ocenenie prevezme sudca ako zástupca súdu).

Čo by mal sudca v situácii, keď mu príde takáto ponuka, zvažovať? Či sa jedná o ponuku štátu, ktorý je súčasťou EU alebo štátu záujmu slovenskej zahraničnej politiky? Ako možno definovať takýto štát súladný so záujmami slovenskej diplomacie?

Taktiež v tejto súvislosti vzniká otázka, čo môže byť predmetom ocenenia – osobný život sudcu, jeho výnimočný skutok alebo plnenie pracovných povinností.

Pokiaľ sa jedná o ocenenie plnenia pracovných povinností, nevystavuje sa sudca prijatím takéhoto ocenenia riziku vznesenia námietky zaujatosti od účastníka sporu, pokiaľ druhou stranou sporu bude príslušník štátu, ktorý sudcu ocenil? Zachová si v takomto prípade sudca status nezávislého sudcu pre oboch účastníkoch sporu?

Ďakujem.

https://zasadnutia.sudnarada.sk/data/att/9322.pdf

PS: Vzhľadom k tomu, že podkladom pre komentár p. Beblavého je rozhovor, v ktorom namietam skutočnosť, že pani ministerka spravodlivosti oficiálne nazvala časť sudcov – kritikov súdnej mapy korupčnými, vyjadrenia p. Beblavého sú jednoznačným dôkazom toho, že efekt  zasiahnutia do povesti a dobrého mena v dôsledku vyjadrení pani ministerky spravodlivosti sa dostavil. Komunikácia s pani ministerkou na túto tému bude čoskoro zverejnená.

 

 

 

Teraz najčítanejšie