Dožijeme sa 10 % DPH v gastre?Ak áno, pripijem si na to krčahom vody.

Niečo za niečo. Chápem.

Keď už ideme riešiť problém, ktorý tu trvá desaťročia, treba to urobiť vo veľkom štýle.

V našom ministrovi financií sa podnikateľ nezaprie. Ja ako podnikateľ to tiež chápem podobne. Viem, že nepríjemné zmeny, ktoré ľudia ťažko prijímajú, treba vysvetľovať veľa. Viem, že pozitívne zmeny, ako zvyšovanie platu človeka je dobré podmieniť očakávaním väčšieho prínosu pre firmu.

Štát nám gastrofirmám teraz naozaj prilepšuje. Len si treba pripomenúť, že toto prilepšenie pre nás majiteľov reštaurácií, kaviarní nebude znamenať, že zajtra odletíme na Bora Bora alebo si kúpime nové auto so štyrmi krúžkami v logu.

Toto prilepšenie bude znamenať, že máme šancu zachrániť krachujúce odvetvie, ktoré melie z posledného. Že nám nebude trvať päť rokov, kým naša prevádzka začne zarábať. Že budeme vedieť lepšie zaplatiť našich ľudí a tým prilákať naspäť odídený personál z gastra, ktorý sa už pôvodne do odvetvia vrátiť neplánuje.

To, že žijeme v Absurdistane, dokazujú najnovšie protipožiadavky, ktorými za túto pomocnú ruku máme zaplatiť:

• Povinnosť zaradiť detskú porciu z každého jedla za polovičnú cenu. Plánujem krájať každý koláč v našich kaviarňach napoly. Neviem síce, komu predám ďalšiu polovicu. Možno si ju dám sama, aby som si cukrom ukľudnila nervy. Kto by nepoznal kalkulácie a spôsob cenotvorby v gastronómii, uvádzam, že náklady na suroviny tvoria len v priemere 30 % nákladov na cenu jedla. Okrem toho platíme ľudí, odvody, dane, nájomné, energie, softvér a IT služby, služby BOZP, požiarnej ochrany, účtovníka a iné. Tým, že ten koláč rozkrojím napoly ešte nezarobí môj človek polovicu svojej mzdy. Nezaplatím prenajímateľovi iba polovičné nájomné. Ani nepoviem účtovníčke, že jej zaplatím zaúčtovanie tržieb, ale prijatých faktúr už nie. Aby sme všetci dobre rozumeli, preto platíme za polovičné porcie jedla 3/4 – ové ceny.
• Eko porcie pre dospelých za 3/4 ceny. Aby sa nepovedalo, že len kritizujem, v reštaurácii beriem. Síce ešte netuším, ako to vyriešim ja s krémešom, nad riešením pouvažujem.
• Krčah vody ku každému jedlu zdarma. – Vodu dávame aj tak, ak si niekto vypýta. Zákazníci si sami uvedomujú, že to je najzdravší nápoj a chceme ich v pití vody podporiť. Vec vedľajšia, že potom nepredáme nápoj vo fľaške, na ktorom máme šancu zarobiť. Odhliadnuc od toho, stále je dosť ľudí, ktorí si vodu neprosia. Ak dať džbán vody (myslím, že to je spisovnejší výraz) bude povinnosť, napustiť ho a vyniesť ho na stôl musíme. Je mi však ľúto plytvania, ktorého sa týmto krokom dopúšťame. Mali by sme si vážiť, že sme jednou z mála krajín sveta, kde je dostatok pitnej vody pre všetkých. Prosím, vážme si ju. Toto je jeden zo spôsobov, v ktorom môžme k ochrane životného prostredia prispieť všetci. Nie tým, že budeme dávať vyhlásenia na klimatických konferenciách a podpisovať dohody, ktoré vieme, že aj tak nedodržíme. Kážme vodu, ale potom nepime víno.
• Povinné sprepitné 9 % priamo na účte. Stretla som sa s ním prvýkrát 13 rokov dozadu v Ríme. Položkou „servizione“ som bola tak šokovaná, že som ju odmietla zaplatiť. Odkedy však chodím po cukrárňach a reštauráciách v celej Európe, stretávam sa s tým pomerne často a začínam to akceptovať. Akceptovať neznamená súhlasiť. Neznamená súhlasiť, že ako hosť nemám možnosť ovplyvniť výšku odmeny pre čašníka, ktorý sa naozaj snažil. Že neviem, podľa akého kľúča im tieto prostriedky rozdistribuuje zamestnávateľ. Priala by som si, aby to bolo moje rozhodutie. Že keď bola obsluha hrozná, budem mať právo nedať sprepitné vôbec. Ale keď si za zákaznícky servis zaslúži 5 hviezdičiek, nech mám možnosť dať jej hoci aj 20 % z ceny účtu, keď tak uznám za vhodné.

Verím len, že uvedené návrhy nie sú konečné, že už aj na úrovni vedenia krajiny sa objaví leadership.

Že vedenie bude ochotné aj načúvať svojim poddaným.

A keď nás v našich pripomienkach poslúchne a od požiadaviek v takomto znení upustí, dáme si k prípitku do krčahu s vodou hoci aj limetku.

A keď nie, fakt na to Bora Bora aj s rodinou odletím.

Len nie je isté, že sa do takejto krajiny potom aj vrátim.