Denník N

Čo hovorí veda o zatváraní škôl a šírení COVID-19.

Aktuálna kritika, že vláda nerešpektuje názor odborníkov a odmietla celoplošné zatvorenie škôl, nestojí na vedeckých základoch a ide aj proti odporúčaniam svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Napriek jednoznačným vyhláseniam slovenského koncília o potrebe resp. vplyve zatvárania škôl na zmierenie epidemiologickej situácie, je svetová veda v tomto ohľade omnoho zdržanlivejšia, dokonca najnovšia japonská štúdia publikovaná koncom októbra v prestížnom Nature Medicine potvrdzuje opak, teda nulový vplyv zatvorených škôl na epidemiologickú situáciu COVID-19. Obdobne sa vyjadruje aj americký úrad pre kontrolu nákaz CDC, ktorý vo svojich odporúčania ide ešte ďalej a poukazuje na možné negatívne následky celoplošného zatvárania škôl na epidemiologickú situáciu v krajine.

Autori japonskej štúdie zameranej na zistenie vplyvu zatvárania škôl počas 1. vlny pandémie z jari 2020 uvádzajú:

Spomedzi nástrojov na boj proti COVID-19 je zatváranie škôl jednou z najčastejších nefarmaceutických intervencií. Zatvorenie škôl však prináša značné vedľajšie dôsledky, ako je strata sociálnych kontaktov, návykov učenia atď. K dnešnému dňu (október 2021, pozn. autora) štúdie nedosiahli konsenzus o účinnosti týchto politík pri zmierňovaní prenosu COVID v komunite, čiastočne preto, že im chýba rigorózny dôkaz kauzálnej súvislosti. Autori vo svojej práci hodnotili kauzálny účinok zatvorenia škôl v Japonsku na zníženie šírenia COVID-19 na jar 2020. Priradením každej obce s otvorenými školami k obci so zatvorenými školami, ktorá je z hľadiska potenciálnych epidemiologických faktorov najpodobnejšia, mohli odhadnúť koľko prípadov by mala obec s otvorenými školami, keby svoje školy zatvorila. Nenašli žiadne dôkazy o tom, že by zatvorenie škôl v Japonsku znížilo šírenie COVID-19. Nulový vplyv  naznačuje, že politiky týkajúce sa zatvárania škôl by sa mali prehodnotiť vzhľadom na potenciálne negatívne dôsledky pre deti a rodičov.

Stiahnite si PDF

Odporúčania amerického Centra pre kontrolu nákaz CDC , týkajúce sa zatvorenia škôl na základe dostupných vedeckých poznatkov, správ z iných krajín a konzultácií s odborníkmi na zdravie na školách uvádza:

„Dostupné údaje z modelovania naznačujú, že skoré, krátke až stredné uzávery škôl nemajú vplyv na epidemiologickú krivku COVID-19 ani na preťaženie systémov zdravotnej starostlivosti (napr. hospitalizácie). Na komunitné šírenie môže mať určitý vplyv oveľa dlhšie zatvorenie (8 týždňov, 20 týždňov), ale tiež sa ukazuje, že iné opatrenia (napr. umývanie rúk, vetranie, izolácia pozitívnych) majú väčší vplyv na šírenie choroby aj preťaženie systémov zdravotnej starostlivosti. V krajinách, ktoré celoplošne zatvorili školy (napr. Hongkong), nemali väčší úspech pri znižovaní šírenia ako v tých, ktoré tak neurobili (napr. Singapur).

V miestach, kde je nevyhnutné zatvoriť školy, sa musia naplánovať a zmierniť predpokladané akademické, sociálne a ekonomické dopady, no rovnako aj neúmyselné negatívne vplyvy na šírenie COVID-19. Osobitná pozornosť sa musí venovať zdravotníckym pracovníkom, aby zatvorenie škôl neovplyvnilo ich schopnosť pracovať“.

CDC ďalej upozorňuje, že ponechanie detí mimo školského prostredia, pričom najmä staršie ročníky sa budú stretávať komunitne aj naďalej, vytvára priestor pre šírenie nákazy a to bez akejkoľvek zdravotníckej kontroly, ktorá je na školách možná. Navyše až 40 % detí je pri zatvorení škôl zverených do starostlivosti starých rodičov, čím sa otvára možnosť zavlečenia vírusu medzi najohrozenejšiu časť populácie.

Na vedeckých dôkazoch je založené aj odporúčanie WHO, vyzývajúce k udržaniu otvorených škôl. Píše sa v ňom:

Namiesto zatvorenia vzdelávacích inštitúcií WHO odporúča celospoločenský prístup k zníženiu prenosu prostredníctvom širokej škály opatrení v závislosti od úrovne prenosu v miestach, kde k nemu dochádza. To zahŕňa školské prostredie, kde je dôležitý fyzický odstup, časté čistenie rúk, nosenie rúšok, zabezpečenie primeraného vetrania v triedach a lepší prístup k testovaniu, najmä v prostrediach s vysokou prevalenciou. Na zníženie vplyvu COVID-19 v nadchádzajúcich mesiacoch je nevyhnutné, aby rozhodnutia vlád aj verejnosti vychádzali z údajov a dôkazov, pričom je potrebné chápať, že epidemiologická situácia sa môže zmeniť a že s ňou sa musí zmeniť aj naše správanie. Veda musí prekonať politiku a dlhodobé záujmy detí musia zostať prioritou – najmä teraz, keď množstvo krajín zaznamenáva prudký nárast prenosu. Máme efektívnejšie nástroje na riešenie tohto nárastu ako zatváranie škôl.

Napriek katastrofálnej situácii je veľmi dôležité udržať si nadhľad a to by malo byť atribútom práve našich odborných kapacít. Podliehanie mantrám k takémuto prístupu určite nepatrí. Nehrozí len obrovský dopad na sociálny a vedomostný vývoj deti, ale aj pocit falošného uspokojenia, že sme urobili maximum, zatvorili čo sa dalo a… vyčkávame. V prípade škôl je to, podľa vedcov, fatálny omyl.

Mementom by nám mala byť aj nedávna minulosť, kedy Slovensko bolo svetovou raritou, kde sa po tvrdých lockdownoch najprv otvárali kiná, divadlá a kostoly a až nakoniec školy. Deťom sa dodnes nepodarilo plne adaptovať na školský režim a dohnať deficit bude trvať roky.

Nechcem nikoho dehonestovať, no tento prístup a všeobecná zaťaženosť politikov na riešenia na úkor vzdelávania, svedčí zrejme o chabej intelektuálnej úrovni tohto národa, ktorý si týchto politikov pravidelne volí, no bohužiaľ, najnovšie sa ukazujú vážne limity aj u slovenskej odbornej garnitúry….

Teraz najčítanejšie

Ivan Holko

Mojou prácou je veterinárna medicína. Venujem sa výskumu mikróbov a infekčných chorôb zvierat, občas prednášam na univerzite a som aj "kancelárskou krysou" v malej obchodno-poradenskej firme v Nitre. Trochu sa angažujem aj spoločensky a som členom strany SaS, v ktorej pomáham pri tvorbe programu v oblasti poľnohopodárstva, vedy a výskumu.