Denník N

Vírusová kríza je víťazstvom komunistov v Číne a Fica

sloboda a zodpovednosť
sloboda a zodpovednosť

Viktor Frankl, rakúsky neurológ a psychiater, preživší Osvienčimu napísal:

“ Sloboda nie je posledné slovo, je len časť príbehu a polovica pravdy. Sloboda je len negatívnou stránkou celého fenoménu, ktorej pozitívnou stránkou je zodpovednosť. V skutočnosti hrozí, že sloboda sa zvrhne len na svojvôľu, pokiaľ sa nebude žiť v zmysle zodpovednosti. Preto odporúčam, aby Socha slobody na východnom pobreží bola doplnená o Sochu zodpovednosti na západnom pobreží “

Objasniť v dnešnej covidovej dobe pojem sloboda, je náročná úloha.

Sloboda sa nikdy nerodila vo vzduchoprázdnom priestore. Význam pojmu sloboda teda môžme vnímať len v úzkej spojitosti so spoločenskou realitou doby, v ktorej sa rodí. Do značnej miery teda platí, že spoločenské dianie v rokoch 1918, 1938, 1968, 1989 a covidovej doby 2019-2022  určovalo a  určuje význam vnímania slobody celej našej generácie.

Vírusová kríza je víťazstvom komunistov v Číne a Fica

Covid-19 a čínsky vynález Lockdownu, predstavuje pre každú západnú spoločnosť toxický prvok aspektu slobody, prinášajúci bezmocnosť, neistotu a izoláciu človeka, pretože mu popretŕha všetky väzby, ktoré mu poskytovali istotu a zmysel.

Najmä starší ľudia ktorí nedokážu uniesť svoju osamotenosť, sú plní úzkosti a pochybností o sebe samých. Aby sa zbavili pocitov pochybnosti, jasné východisko vidia  v závislosti na autoritách, v ktorých nachádzajú opätovnú istotu, ako za svojich mladých čias, kedy spoznali len socializmus. Cenou tohto návratu je ale strata integrity, ich individuálneho JA.

Obmedzovanie slobody  v čase Covidu preto využívajú ambiciózni, cynickí ale aj nihilistický, zelení politici a iné facebook osobnosti typu alaBlaha.

Istý rímskokatolícky farár raz povedal: „Nemôžete vstúpiť do vzťahu s ostatnými, ak si myslíte, že máte monopol na pravdu.“

To je zásadné vyhlásenie. Predstavme si, aký by bol odlišný svet, keby každý, bez ohľadu na to aké je jeho miesto v živote, bol ochotný prijať túto pravdu a autenticky by sa zaviazal praktizovať ju vo svojom každodennom živote.

Škoda že túto pravdu si k srdcu nezobere ľavičiar Róbert Fico.

Namiesto toho, aby v tejto covidovej dobe ponúkal pomocnú ruku a spolupodieľal sa na ukľudnení napätia v spoločnosti, zámerne obracia pozornosť svojich podporovateľov na seba, ako záruku budúcnosti, istoty a stability.  Fico sa aj v politike riadi múdrosťou:

Na podnikanie musí byť nepárny počet a traja sú veľa.

V politike pritom stelesňuje príbeh o tom, ako by sa moc nemala zneužívať, bohatstvo nemalo nadobúdať vďaka korupcii a podvodom. Fico stelesňuje dlhoročný úpadok hodnôt sociálnej demokracie ( alias socialistickej ) na Slovensku.

Politikou Smeru je snaha maximalizovať zisky. V tejto pre nich priaznivej dobe, vyhľadávajú rozpoltených ľudí poznačených covidovou schizofréniou.  Posledné dva roky, s výdatnou mediálnou podporou RTVS a TA3 sa zameriavajú na  tých občanov,  ktorí pred dvoma rokmi od nich “monacky” odskočili do strany Matoviča, Kolára, Kotlebu či neskôr do strany Pellegríniho.

Nekorektnou mediálnou masážou získavajú  ľudí,  ktorí sú po dvoch rokoch v stave individuálnej izolovanosti a bezmocnosti a naliehavo pociťujú strach z budúcnosti.  Aj preto pri úniku z covidového vládneho útlaku opatrení, cítia potrebu primknúť sa k pevnej kotve. A írečitý generalissimus Fico, je ich prvá voľba z ponuky politických strán na Slovensku.

Stratená staršia generácia si pritom neuvedomuje, že týmto prístupom unikajú pred svojou vnútornou slobodou a oddane príjmajú Ficovo autoritárstvo, deštruktívnosť a konformitu smeráckeho národného socializmu. Do značnej miery tak betónujú budúcnosť svojich detí.

Smer svojou mediálnou goebbelsovskou zručnosťou dostáva nerozhodnutých do pozície verných podporovateľov, závislých osôb, strácajúcich vlastnú integritu a kritické myslenie. Podporovateľ Smeru sa nechce odlišovať od ostatných, chce jednoducho splynúť so smeráckym davom. No stať sa členom či podporovateľom tejto strany, vždy značilo zaplatiť vysokú cenu, predovšetkým v podobe straty osobnej slobody, o čom sa presvedčil Pellegríny v povolebnom období.

Monológ na pravdu

Primárnym cieľom Fica bolo a je v rámci  svojich mediálnych výstupov,  svojich oponentov ponížiť, zraniť alebo ich vidieť v trápnych pokorujúcich situáciách (Kiska, Čapútová). Často si uzurpuje monológ na pravdu. Pritom s obľubou vyhľadáva situácie, kde sa môže mediálne zviditeľniť a namodelovať pre spoločnosť dojem svojej racionality, láskavosti a hlbokého záujmu o druhých.

Ako mocensky orientovaný politik popiera úctu k ostaným a narúša tak spoločenskú harmóniu a spoluprácu, ktorú by sme na Slovensku tak privítali. Popri tomto svojom úsilí získať moc a ovládať druhých strachom, však ani jeho úporná snaha mu nemusí zabezpečiť vytúžené uznanie. Už neraz ukázal ako sa cíti dotknutý a baží po pomste s cieľom ponížiť druhých takým spôsobom, ako sa sám cíti ponížený.

Aj preto pri Ficovej politike v tomto čase, nemôžem nevidieť súvislosti medzi holokaustom a úmrtiami na covid. V oboch prípadoch vidíme rovnaké správanie. Smeráci odvracajú zrak od smrti iných starších, aby sa svojou rétorikou vyviezli k politike moci, s cieľom upevniť si ju a budovať prosperitu a beztresnosť svojich verných.

Odmietanie nosenia rúška pri mítingoch strany Smer, kde sú starší ľudia , sa nijako nelíši od podporovania politiky, ktorá odcudzila a následne zabila slovenských židovských spoluobčanov v časoch nemeckého národného socializmu alebo politických väzňov v časoch československého socializmu, ktorý Fico pomáhal budovať.

Smer na stretnutiach, sadisticky v časoch covidu, uprednostnil svoje politické záujmy nad životmi iných. Ich politické stretnutia mohli spôsobiť smrť viacerých starších ľudí.

Chýbajúca smerácka socha zodpovednosti

Pri masových meetingoch Smeru  prevládol rozšírený postoj nezodpovednej slobody. Síce smeráci spievali, že chcú žiť v „krajine slobodných“.

So slobodou však prichádza aj zodpovednosť, zodpovednosť za ochranu práve tých starších, zraniteľných.  Aj preto z pocitu spolupatričnosti k starším, by si mali uvedomiť že nosenie rúška na meetingoch v davoch starších,  nie je  obmedzenie našej slobody, ale zodpovednosť za ochranu zdravia týchto zraniteľných jedincov na Covid-19.

Teraz najčítanejšie

Ján Španko

Základom úspechu sú ľudia, ktorí pomáhajú realizovať víziu lepšieho života a nezabúdajú: “Neonacizmus, komunizmus, neo-marxizmus, populizmus a  EU ľavicový liberalizmus v Európe stále prinášajú zvrátené myšlienky  a keď zlyháme, potom sa ponoríme do priepasti nového temného ľavicového veku. ”