Denník N

Ružovolíci rektori.

Návrh zákona o vysokých školách opäť, po niekoľkých desaťročiach, „vyhnal“ študentov do ulíc. Väčšina vysokých škôl v tom čase učila online, demonštrácie „za slobodné univerzity“ sa konali bez problémov prezenčne.

Myslím si však, že to (niektorí) rektori zmobilizovali svojich študentov, než by to bolo ich spontánne rozhodnutie.  Podľa vyjadrenia niektorých študentov v TV som nadobudol dojem, že v podstate ani nevedia, za čo protestujú. Aj jednotné protestné bannery a rúška protestujúcich naznačujú „dobrú“ prípravu, najmä UK BA. Intenzita boja verejných vysokých škôl je veľká a na všetkých možných frontoch. Zapojili do toho aj prezidentku SR, generálnu prokuratúru, atď. Všade majú svojich absolventov. Protestných vyjadrení sa zúčastnila aj podstatná časť rektorov. Mňa zarazil fakt, že na vyhlásení (niektorých) rektorov  verejných vysokých škôl (VVŠ) na UK BA sa zúčastnila aj rektorka štátnej vysokej školy, vynikala tam v peknom žltom kostýme, hoci práve štátne univerzity by mohli byť už v súčasnosti ovládané politický, nakoľko rektorov vyberajú príslušní rezortní ministri. Aj v jej prípade sa pamätáme, že do funkcie ju delegoval bývalý minister vnútra, p. R. Kaliňák. Vtedy, jej akosi politická nominácia nevadila, teraz proti MOŽNEJ, len potenciálnej politizácii VVŠ, cez ministrom menovaných členom správnej rady, asi vadí, keď sa zúčastnila uvedenej protestnej akcie. Znalci VŠ zákona vedia, že aj v súčasnosti, a to od začiatku platnosti zákona o VŠ z roku 2002, minister deleguje polovinu členov správnej rady po vyjadrení rektora.

Ja si myslím, že dôvodom protestu je iná vec v navrhovanej novele. To, že správna rada by sa mala zúčastňovať voľby rektora. Aj keď zásadne by nerozhodovala, ale lepšie by videla do procesu voľby. Pôvodná klauzula o dvoch po sebe idúcich funkčných obdobiach akademických funkcionárov už vypadla zo zákona, aj keď to vysoké školy vždy vedeli obísť, krátkym prerušením a opätovným návratom do funkcie (Viď dávnejší prípad na EF TU v Košiciach, kde po dvoch FO na krátko bola zvolená p. prodekanka, ktorá po dvoch mesiacoch sa vzdala funkcie a opäť bol zvolený pôvodný dekan). Niektorí akademickí funkcionári sú tak „zabetónovaní“, ako „posledný“ diktátor v Európe.

Keď rektorom skutočne ide o skvalitnenie vysokoškolského vzdelávania, mohli to urobiť už doteraz, keď nehrozila potenciálna politizácia a ovládnutie akademickej pôdy ministrom – bezosporu politickým nominantom. Napr. rektor UAD v Trenčíne je už vo svojom 3. funkčnom období a bol nejaký čas štátnym tajomníkom na ministerstve školstva za HZDS. Teraz je poslancom NR SR za SMER – SD. Ako rektor je politický činný, nezaváňa to politizáciou akademickej pôdy? Viacero akademických funkcionárov je politický činných, aj keď nie na tak vysokom poste.

Slovenskí rektori sa vehementne búria proti zmene postavenia správnych rad univerzít. Sú schopní na to „zneužiť“ (podľa mojej mienky)  nielen študentov, ale aj slogan o „politizácii akademickej pôdy“. Samozrejme, že pojem „politizácia“ je neprijateľná a tak sa usilujú na svoju stranu postaviť aj verejnosť. O tom už p. rektori nehovoria, že pre nich „ovládanie“ správnej rady je dôležité z dôvodu, že správna rada navrhuje odmeny pre p. rektorov a pani rektorky. Koľko títo akademickí funkcionári zarábajú, možno zistiť z ich majetkového priznania, ak sa Vám to podarí nájsť na webovej stránke ich univerzít. Mne sa podarilo nájsť zo všetkých slovenských VVŠ len niekoľko málo, hoci určite sú niekde zverejnené, len horšie prístupné, resp. lepšie „zašité“.

Tu sú dva prípady:

a) príjem z výkonu funkcie verejného funkcionára, za ktorú sa dáva oznámenie, za uplynulý kalendárny rok v €    =46.096,-€

b) príjem z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činnosti (pedagogická činnosť), za uplynulý kalendárny rok v €  = 54.384,-€

Zdroj: Zverejnené majetkové priznanie verejného funkcionára

… to je prosím príjem v čistom, za rok 2018 (zvážme vtedajšiu cenovú hladinu).

Iný príklad – príjem asi 50 ročnej rektorky:
a) príjmy z výkonu funkcie verejného funkcionára, za ktorú podávam toto oznámenie (zdaniteľný príjem)       75 116 €

b) príjmy z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností,  v ktorých vykonávaní som pokračoval aj po ujatí s funkcie verejného funkcionára (zdaniteľný príjem)                              26 612 €

Zdroj: Zverejnené majetkové priznanie verejného funkcionára

Pretože rektor môže mať úväzok, ale nie plat 6 250 € / mes., (podľa tabuliek), tak veľká časť týchto prostriedkov prichádza vo forme odmien, ktoré schvaľuje Správna rada univerzity. Odmeny sa dávajú zväčša 2 x ročne a kvestor/kvestorka deklaruje, či na tak vysoké odmeny VŠ má prostriedky. Teraz si predstavte, keby kvestor podliehal správnej rade a nie rektorovi, ako to chce presadiť Gröhling. Tu treba ešte vedieť, že rektor obyčajne neučí, ani veľmi nemá kedy.

Nedávno boli zverejnené majetkové priznania verejných funkcionárov – prezidentky, ministrov, … Porovnajme si ich. Kým minister financií má ročný príjem 62 634 € (z výkonu verejnej funkcie, v hrubom), minister školstva 58 096 € (z výkonu verejnej funkcie, v hrubom), nieže by si zaslúžili viac, rektor priemernej univerzity 100 480,- € v čistom. V tejto republike viac zarába len p. prezidentka 157 598 € (z výkonu verejnej funkcie), hrubom a možno niektorí ďalší rektori.

Voľakedy odmeny rektorom vysokých škôl priznával minister, podľa dosiahnutých komplexných výsledkov inštitúcie. Tento úzus sa vysokým školám TIEŽ podarilo dostať von zo zákona. O tejto anomálii si dovoľuje uviesť jeden citát z iného denníka: „Odmeny aj platy rektorov určuje správna rada školy, ktorej členov menuje aj rektor. „Je trochu problém, že plat rektorov navrhujú ľudia, ktorých si vybral. Toto je úplne opačná logika než v USA, odkiaľ sa správne rady prebrali, kde správna rada vyberá rektora a nie naopak,“ vysvetlila pre denník analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková.“

Mladá doktorandka, členka AS UK BA v nedávnom podcaste v inom denníku konštatovala, že (parafrázujem): „… z dôvodu nízkych platov mnohí akademici musia mať viac pracovných pomerov“. Má „pravdu“, vidieť to z príjmov niektorých rektorov, že musia mať úväzok aj ako rektor, a aj ako profesor, hoci niektorí profesormi ani nie sú. Poznám niekoľko ďalších celkom slušne platených profesorov a docentov aj s tromi úväzkami.

A vraj naše vysoké školy sú podfinancované. Z príjmu najvyšších akademických funkcionárov, ktorí vehementne bojujú za „slobodné vysoké školstvo“ to tak nevyzerá. Alebo, že by ani tak nebojovali o slobodu vzdelávania a bádania ako o slobodu nakladania so svojimi príjmami?

PS: Názov článku som si „požičal“ od jedného komentátora iného denníka. Vtedy, už dávnejšie, tým reagoval na jedno rozhodnutie Slovenskej rektorskej konferencie, ktorej v tom čase som bol členom. Dané rozhodnutie bolo prijaté väčšinou hlasov a hoci s daným komentátorom väčšinou nezdieľam rovnaký názor, vtedy som s ním musel súhlasiť a niektorí rektori sa mi skutočne zdali „ružovolíci“, tak ako teraz.

Teraz najčítanejšie

Imrich Okenka

Absolvoval som Elektrotechnickú fakultu ČVUT v Prahe so zameraním na počítače. Ašpirantúru som absolvoval na Technickej univerzite v Budapešti a prácu obhájil pred komisiou na Maďarskej akadémii vied. Celý svoj profesionálny život som pôsobil na univerzite kde som vyučoval predmety súvisiace s programovaním a aplikáciou počítačov. Pôsobil som vo viacerých akademických funkciách, o.i. ako dekan fakulty, či rektor univerzity. Som držiteľom štátneho vyznamenania Rád Ľ. Štúra II. triedy za rozvoj vzdelávania.