Denník N

Pevec, vzor, Ján Hollý a naša amygdala v prúde emócií, strachu či šírenia nového mena

Inšpirovaný výrokmi, že nás ovláda strach. Inšpirovaný tým známym, že strach sa ľahko šíri, kríza sa ľahko vyvoláva, ľud v dave sa ľahko manipuluje, som sa rozhodol napísať tento krátky text.

Rozhodol som sa z rána zachytiť i myšlienku graficky. Nech sa nestratí v návale emócií, prúdiacich z toho nášho mozgového laloku – s názvom: AMYGDALA. !!! A tiež, ako to zvyknem, spomínam v snahe zmiasť povrchného čitateľa, spomínam na prednášku od doc. Z. Pinca, z fakulty humanitých studií, kde vravel, že kto dá niečomu silnému meno, kto to meno vzýva, tak ten buď to ustojí, jeho sila reči sa potvrdí, alebo i nie. Vtedy ľud uverí tomu, že iný, ten, kto ich porobil, má nejaké iné silné meno, ako „silnú medicínu“, Boha, Bôžika, že ten ich prestal účinkovať… Prorok sa podľa pána docenta buď potvrdí, alebo obetuje…

Teda dobre mi padlo začítať sa do knihy poézie i do výkladov prekladateľa a básnika Viliama Turčányho k tomuto dielu. Ide o Jána Hollého a o jeho časomerné verše, hexameter, zdroj medicíny, ktorá odoláva tisíce rokov zubu času. V. Turčány ho nazýva „pevec“, verí, že vzbudí v čitateľovi úctu a lásku, srdce a ústa, že „zaspívajú“ spevy v tomto rytme. Ján Hollý podľa neho pokračuje v tom, čo nám dala príroda, pokračuje v poézií v speve vtáctva, stromov, lístia, pospolitého ľudu, pretvára to do umenia…

Teda i dnešný stav môže byť šanca posunúť sa ďalel. O krok vyššie, poučiť sa, dušu si „osvetliť“…

Teda celkom ma to nadchlo. Čítal som v horách nahlas, snažil sa dekódovať slová. Zistil, že niektoré sú milé, obohacujúce. Spev v tom rytme i liečivý, že je….

A do toho mi padlo dobre vnímať rozhovor s R. Honzákom, kde vlastne hovorí, ako  poézia liečivo vplýva, podobne ako humor. Zbavuje ľudí strachu, je to možnosť prekročiť situáciu…

A teda priamo hovorí o tom, že pravá a ľavá hemisféra sa napr. v HAIKU spája, jedna časť mozgu počíta rytmus hlások a druhá vníma krásu, umenie…

A to podobne i Ján Hollý pred skoro 200 rokmi. A i antika pred 2000 rokmi. Časomerné verše, striedanie znelých a neznelých hlások, rytmus, spev…sloboda ducha…krása večná…

A čo ešte zaujalo na reči psychiatra R. Honzáka?

Spomína, že milióny rokov sme spojení so všetkými stavovcami cez správanie, ktorá nám diktuje spoločná funkcia mozgu – AMIGDALA. A to vyhodnocovanie nebezpečenstva, možnosť rozhodnúť sa pudovo: udri alebo uteč.

K tomu sa zdôvodňujú všetky stavy, ako nám velí mozoček..emócia. Snažíme sa potvrdiť to svoje..a racio je tu len zdanlivo v hre…

A teda tá tenučká vrstva kultúry, ovládanie vedy a techniky, schopnosti uľahčiť si život…všetko toto sa mihom snáh veľkých manipulátorov, psychológov sociálnych stratí, keď chcú…

Kto chce skazu, ten šíri strach, paniku, rozdelí národ, nastolí blbcov na miesta zodpovedné, kde im nik neverí, kde stratí sa potrebný poriadok, zmysel, tmel rodiny, ľudskosti, priateľov…

Dá sa neznámemu nové meno, vyslovuje sa stále častejšie, dostáva tým silu. Ovláda myseľ…ego, …amygdalu…

A teda, môžeme si povedať v snahe o zapojenie logiky, v snahe vyhodnotiť situáciu bez utekania, paniky, hystérie….Spýtame sa sami seba: Stojí mi to za to?

Ak sa zmeníme na dinosaura, na jaštera, utečieme od možnosti obživy, od poriadku, kultúry… Ak utečieme do davu a vnímame – podľa mňa chybne – to vedecké, merateľné a hmotné – ako v učení „marxizmu – leninizmu“, ktorým sa spoločnosť kŕmila…kam dospejem? Kam dospejem, ak sa zbavím možnosti vnímať cez svoju dušu, krásu, večnosť chvíle, humoru a básne? Kam dospejeme, ak si prestaneme všímať príklad ducha napr. v podobe života pevca Jána Hollého?

Teda je tu možnosť rozhodnúť sa žiť tu a teraz, jedinečne a pravdivo (autenticky, tvorivo a dielom…s vlastným menom), alebo len ako časť v modeloch, číslo v tom, čo je len pravde podobné, čo je pravdepodobné, čo vyzerá cez čísla vedecky a štatisticky..

Teraz najčítanejšie