Prečo čísla nesedia?

Spomaliť rýchlosť v hospitalizáciách a početnosť priamych a vedľajších C19 obetí možno len dvoma opatreniami – zníženou mobilitou (krátkodobé) a očkovaním (dlhodobé systémové). Dlhodobému riešeniu bráni ešte dlhodobejší populistický gén, ktorý spôsobil, že presadiť systémové nariadenia (ala Rakúsko) sú v nedohľadne. Na scénu tak prichádzajú len záchranné kolieska, s ktorými oceán nákazy nepreplávame a nepresurfujeme ani vlnu bludov, na ktorej sa vezie polovica Slovenska. Neschopnosti už vôbec nepomáha velenie kapitána, ktorý získal aprobáciu na riadenie kombináciou slovabožieho ľudového kazateľa, známeho mottom: vodu kážem, vodku pijem.  K základným miestam zdieľania vírusu dochádza v rámci rodín, v rámci zamestnaní a v rámci škôl. Až potom sú všetky ostatné marginálne záležitosti typu vybraných služieb. „Tvrdý lockdown“ momentálne svojou tvrdosťou pripomína mastenec. Ani jednu z tria primárnych zdrojov nijak výraznejšie neobmedzuje. Prvé je v podstate ľudsky nemožné obmedziť, druhé zase ekonomicky, tretie sú školy a tu nastúpila rozporuplná debata, či sú miestom nákazy alebo nie. Zaiste existuje argumentácia prečo školy nezatvárať – hlavne v nadväznosti na hluché obdobie, v ktorom sa naše školy zaradili k najdlhšie uzavretým školám na svete (1., 2. vlna). Lenže pri argumentácii by asi MŠ nemalo zavádzať uletenými dátami o nákazlivosti a žiakoch, ktorí sú alebo nie sú v karanténe. Tu existuje rozpor medzi vyhláseniami ministra školstva (82% žiakov je zdravých a v školách, 400 tisíc testov týždenne, a pod) a dátami pozitivity evidovanými z PCR testov (graf, zdroj .vedapomaha.sk)

Ministra by sa už niekto mohol opýtať, akým spôsobom získava údaje, s ktorými šermuje ako zbraňou proti zatváraniu. Medzi zdrojmi totiž existuje zjavný rozpor – jedny sú z oficiálnej evidencie PCR testov RÚVZ, kde vychádzajú skupiny detí ako jedny z najzasiahnutejších, čo do relatívneho počtu pozitivity. Ministerské čísla zase vychádzajú len z hlásení jednotlivých škôl. Odkiaľ majú čísla o testovaných školy? Žiaci/rodičia by mali hlásiť, že si vykonali samotest a ohlásia jeho výsledok triednemu učiteľovi. Kto ich skontroluje? Nikto. Učiteľ má informáciu zaevidovať a poslať údaje ďalej. Kto ho kontroluje? Nikto. A miesto kam dorazia to zase pošle ďalej, zrejme s prispôsobenými číslami, aby počet koreloval s prevzatým počtom testov. Je možné, že tento spôsob zisťovania má ďalšie medzičlánky a prispôsobovania, kým dorazí k finálnemu prehláseniu. Vieme dobre, že štatistické zisťovania založené na ankete nemusia mať vždy objektívne závery. A vzhľadom k mnohovrstevnosti anketového charakteru sa kumuluje aj štatistická odchýlka od reality, ktorá na konci dňa zodpovedá totálnemu rozporu s ňou. Nehovoriac o tom, že sme si vymazali z pamäte milióny krát empiricky vyvrátenú účinnosť použitia Ag testov z I. a II. vlny (atómovka) a zakladáme tak argumentáciu ako tí, čo založili svoj život na prostej viere bez faktov – flatearthisti, reptiliáni, najlepší exminister zdravotníctva, či súčasný financmajster, a podobní blahoslavení chodobní duchom z druhu homo vulgaris.