Denník N

Keď sa pani ministerke (ne)darí

Keď sa pani ministerke (ne)darí

Na Slovensku kultúra nikdy nebola stredobodom záujmu. Argumentovalo sa: Najprv musíme dať krajinu do poriadku ekonomicky, potom bude aj na kultúru. Možno… Od zamatového Novembra prešlo tridsať rokov a čakáme, kedy sa bude dávať kultúra do poriadku. Lenže zo strany politikov nie je o rezort kultúry veľký záujem ani dnes. Vnútro, financie, hospodárstvo sú pre politické strany omnoho väčším lákadlom. Kultúru spravidla dostane politická strana ako bonus alebo ako vyrovnanie pomerov v koalícii v rámci politickej matematiky. Asi preto u nás nezastávajú post ministra kultúry osobnosti typu Andrého Malrauxa, Jacka Langa či Pavla Tigrida. Uspokojíme sa s nominantom, ktorý si funkciu poctivo vysedí v centrále politickej strany. Súčasná pani ministerka Natália Milanová nebola pre verejnosť známou osobou, preto si kultúrychtivý jedinec musel najprv prečítať jej životopis. Absolvovala pedagogickú fakultu, má rada koníky, bola členkou kaskadérskej skupiny Borseus, je prezidentkou jazdeckého divadla Equiteatro ­­- multizmyslové divadlo pre školákov, a je autorkou publikácie pre deti od 8 do 12 rokov pod názvom Dejiny statočného národa slovenského… Hm. No, dobre. Ide o politickú nomináciu, pani ministerka nemusí byť zdatná vo všetkom. Ale chceli by sme veriť tomu, že svoj úrad obsadí odborne zdatnými jedincami, ktorí vedia, kto je kto a čo je čo v kultúre. Zatiaľ musíme konštatovať, že nie vždy sa jej darí. Bilancujme!

  1. a) Pani ministerka nepožiadala o finančné prostriedky z Plánu obnovy. Dodatočne vysvetľovala, že o peniaze neprídeme, lebo môžeme žiadať peniaze cez rezort hospodárstva. Zaujímavé! Potrebujeme veľkú dávku naivity, aby sme uverili tomu, že peniaze na kultúru sú v lepších rukách v rezorte hospodárstva ako v rezorte kultúry.
  2. b) Pani ministerka sa pochválila, že rezort pomáha umelcom v ťažkých covidových časoch a preto vyčlenila z rozpočtu ďalších 2,4 miliónov € na ich podporu. Spomenula okrem iných aj osobnosti zvučných mien ako Nela Pocisková a Jožo Ráž. Tu sa natíska otázku, či pani ministerka vôbec rozlišuje medzi kultúrou a šoubiznisom? Nehovoriac o tom, že peniaze prišli neskoro aj pre tých, ktorí to skutočne potrebujú.
  3. c) Pani ministerka sa nevyjadrila k rozhodnutiu Protimonopolného úradu, ktorý schválil fúziu Panta Rhei s vydavateľstvom Ikar. Zabudla na malé nekomerčné kníhkupectvá, ktoré sa už desať rokov dostávajú do neriešiteľnej finančnej situácie a postupne zanikajú. Umožniť monopol jednej firmy skoro v každom nákupnom centre, je nekultúrnym zásahom voči menším nekomerčným vydavateľstvám a predajcom.
  4. d) Prevelenie Múzea SNP z rezortu kultúry do rezortu obrany je veľmi kuriózny počin. Prečo práve pod obranu? Keby sa park pred múzeom vykazoval ako trávnatý porast, mohlo sa múzeum previesť aj pod rezort pôdohospodárstva. Pri rozhodovaní asi zavážili skorodované delá pred budovou. Argumentácia pani ministerky, že sa pod obranou budú mať lepšie, je popretie zmyslu existencie vlastného rezortu.
  5. e) Veľmi nešťastný bol aj jej pokus zrušiť kvóty na slovenskú hudbu v elektronických médiách. Pani ministerka zrejme vidí svoju úlohu skôr v deregulácii podnikateľského prostredia v éteri než v ochrane kultúrnej identity v časoch divokej komercializácie.
  6. f) Najzávažnejším „prínosom“ pani ministerky sú však „transparentné výberové konania“. Veď kto by mohol namietať proti transparentnosti?! Ibaže by odborné komisie, ktoré zostavuje pani ministerka, neboli práve najodbornejšie. Ako keby do nich zásadne vyberala ľudí, ktorí sa danou problematikou dlhodobo nezaoberajú alebo nepatria k elite vo svojom odbore (SND, Kunsthalle). Ale skúsme pochopiť pani ministerku: Predsa nemôže ísť do rizika a ohroziť „správny“ výsledok. Aj tak sa to môže šmyknúť vedľa, ako v prípade divadla Nová scéna. Tam pani ministerka nevymenovala víťaza výberového konania, ale iného kandidáta (víťaza podľa jej výkladu), následne po protestoch odvolala svoje rozhodnutie a napokon na druhý pokus vymenovala predsa len skutočného víťaza výberového konania. Jej prestíž síce klesla do nevídaných hlbočín, ale čo už? Z kultúry si dnes strieľajú už aj tí najnenapraviteľnejší optimisti.
  7. g) Čerešničkou na torte je najväčšia a finančne najnáročnejšia inštitúcia v rezorte, Slovenské národné divadlo, a to najmä jeho operný súbor. Jedným z prvých opatrení nového pána generálneho riaditeľa Drličku bolo uzavretie historickej budovy. Svoj krok zdôvodnil faktom, že budova je v zlom technickom stave a preto nie je možné ju prevádzkovať. Situácia je taká vážna, že je v nej priam ne-bez-peč-né hrať. Hm… Tak náhle? A ako je potom možné, že zlý technický stav a riziko pominú vo chvíli, keď sa naskytne finančne zaujímavý prenájom budovy, nevynímajúc štátnu zákazku. (Okrem mnohých iných aj oslava 17. novembra v réžii Úradu vlády.) Aby sme to povedali priamo: V budove, v ktorej sa odohrala storočná história SND, sa nehrá, ale prevádzkujú sa komerčné prenájmy, žiaľ, možno aj s (ne)vedomým požehnaním Úradu vlády.

Ešte zaujímavejšia je situácia v počte odohraných operných predstavení. Aby sme si ozrejmili fakty; Pred rokom 2006 iba v jednej budove (historickej budove SND) odohrala opera mesačne 24 – 26 operných predstavení. Po turbulentných výmenách riaditeľov klesol počet predstavení na cca. 14 – 18 za mesiac, neskôr ešte o niečo menej. Situácia sa radikálne zmenila v roku 2021 s nástupom nového vedenia. Aj v čase, keď epidemiologická situácia umožňovala hrať, hralo sa pramálo, napriek faktu, že ministerstvo v roku 2021 podľa zverejnených informácií pridelilo divadlu mimo schválený rozpočet 3,6 miliónov €, čo je podstatne viac ako predošlý rok. Od mája do júna a od septembra do novembra opera odohrala v priemere menej ako 4 predstavenia mesačne. (Nepočítajúc operné štúdio, kde účinkujú študenti a čerství absolventi, ktorí nie sú zamestnancami divadla.) S miernym zveličením môžeme konštatovať, že opera skôr vykazuje činnosť ako hrá.

Natíska sa otázka, či si pani ministerka rozšíri svoj životopis aj o zásluhy o zatvorenie a skomercializovanie historickej budovy SND a zredukovanie činnosti Opery SND skoro na nulu?!

Teraz najčítanejšie