Denník N

Sánky

To bol život a potom…

Biele steny miestnosti, štyri steny okolo mňa. Pozriem sa ešte raz a trochu sa zháčim. Biela farba, isté okamihy si pamätám ešte z detstva, bola to pre mňa farba snehu. Tá biela, jagavá nádhera, ktorá vydávala zvuk pri stretnutí s topánkami. Vrzgot, práve sa ozýva v mojich ušiach, akoby som bola na svahu plnom pojašených detvákov. Behali sme, skákali, stavali snehuliakov so starými hrncami na hlave a červenou mrkvou z mamkinej komory. A sánkovali sa, raz hore, potom dole. Líca červené,  mrazom vyštípané, rukavice mokré od snehu, prsty skrehnuté.

Krása. To bol život a potom prišla nedeľa. Patrila rodine, vedeli sme, čo bude nasledovať. Na sporáku rozvoniavala mäsová polievka a v horúcom oleji vo veľkej panvici sa kúpali rezne. K nedeľnému obedu vždy mama chystala šalát, jednoduchý ale výborný. Toto chutné pomyslenie mi dáva zabrať, aj tvorba slín v mojich ústach sa zintenzívnila. Po chutnom a výdatnom obede zakončenom fajnovým koláčikom nasledovala vychádzka. Pridala sa k nám otcova sestra a jej rodina. Nepríjemná žena, vysoká, vlasy stiahnuté do zvláštneho drdola, obočie mohutné a nos ako uhorka. Nikdy som ju nemala rada, v tvári mala zvláštny výraz, ktorý neveštil nič dobré. Počas zimných dní mama nezabudla z pivnice vytiahnuť sánky. „Pre deti“ vravela ona. Otcovi sa to nepáčilo, hovoril, že niekedy môžeme byť aj seriózni a kráčať pokojne. Vedela som, že za všetkým je jeho sestra, nudná, ufrfľaná žena. Pri nej nám ešte aj sane boli nanič, spustiť sa z kopca bolo pre ňu hrozným prehreškom. Nenávidela som ju, ešte aj jej deti boli ako ona, neustále sa držali jej sukne, báli sa vzdialiť. Adriana a Daniel, nikdy som si s nimi nerozumela. My s bratom sme boli z iného cesta, vždy nám bolo veselo. Ako staršia sestra som mala na Peťa dohliadať. Nebolo treba, medzi nami to vždy klapalo.

Cŕŕn, ozve sa odrazu. Zvonček pri vchodových dverách ma vracia do reality. Pokladám nôž, ktorý ešte stále držím v ruke. Mäsová polievka, zemiakový šalát, rezne a koláčik, nedeľa ako kedysi. Ruky si narýchlo utriem do utierky a otváram dvere. Dcéra ma bozkáva na líce a vnuk a vnučka už sú v mojom náručí.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.