Lock down & shut up
Dnes ráno som prišiel do práce. Konkrétne do jednej z tried základnej umeleckej školy, v ktorej vyučujem hru na gitare. Dnes však po dlhom čase v triede ostanem sám. Moji žiaci sem za mnou už nemôžu prísť. Zakázal im to Branislav Gröhling.
Vyučovanie hry na nástroji vyzerá, technicky vzaté, takto – v triede sú dve osoby, žiak a učiteľ, jeden z nich zväčša zaočkovaný, druhý častokrát prekonavší. Obaja máme dýchacie cesty prekryté respirátorom, resp. rúškom. Sedíme približne dva metre od seba. Dvere často pootváram, vetrám. Sme vybavení dezinfekčným prostriedkom i antibakteriálnymi vlhčenými utierkami. Nástroje pravidelne dezinfikujem.
Naša ZUŠ sa spolu so základnou a materskou školou nachádza vo vzdelávacom komplexe nazvanom lapidárne Spojená škola. Zatiaľ čo som v svojej triede, moji žiaci sú pár desiatok metrov odo mňa, v inej časti tej istej budovy. Celé dopoludnie sa stretávajú so svojimi tridsiatimi spolužiakmi, asi siedmimi striedajúcimi sa učiteľkami a učiteľmi, vychovávateľkami v školskom klube. V šatniach, na chodbách a v školskej jedálni zasa s mnohými ďalšími deťmi z iných tried. Jediný človek, s ktorým sa oddnes stretnúť nemôžu som ja – trikrát zaočkovaný učiteľ hry na nástroji. Spôsobili by sme tým totiž humanitárnu katastrofu.
Ešte minulý štvrtok minister školstva na svojom facebookovom profile zverejnil status, ktorý začína kapitálkami: ŠKOLY NIKDE NA SVETE PANDÉMIU NEVYRIEŠILI. Pokračuje vysvetľovaním, ako zatváranie škôl v minulom roku vôbec nepomohlo, ako to neodporúča ani WHO a prečo je proti celoplošnému zatváraniu škôl. V ten istý deň neskôr, v rozhovore pre TA3, oznámil, že od pondelka – celoplošne – zatvára základné umelecké školy.
Od dnešného dňa sa teda opäť vraciame k dištančnej výučbe, k četovacím platformám, kamerám a zlej wi-fi. Ibaže počúvať hru na nástroji zdeformovanú nekvalitným prenosom signálu je nielen utrpením pre senzitívny sluch hudobníka. V skutočnosti ani neviete, ako váš žiak hrá, či rytmické výpadky spôsobila chyba v prenose dát, či zlý tón je výsledkom nesprávnej hráčskej techniky alebo ho pokrivil mikrofón notebooku, a neviete k tomu zaujať stanovisko a žiakovi poradiť. Neviete mu ani pomôcť vnímať rytmus spoločnou hrou ako na hodine, pretože prenos signálu mešká asi o sekundu.
Rozumiem zlej situácii v nemocniciach, ktorá do veľkej miery odzrkadľuje stav zaočkovanosti Slovákov. Márne však hľadám epidemiologický zmysel v zatváraní ZUŠiek, zatiaľ čo všetky ostatné školy ostávajú naďalej otvorené. A jediné, čo sa ponúka ako vysvetlenie je, že minister pod politickým tlakom potreboval niečo pustiť. A tak pripravil mikulášsky lockdownový balíček z jazykových škôl, centier voľného času a základných umeleckých škôl.
ZUŠky však – ako znie známa veta, ktorou sa učitelia umeleckých predmetov zvyknú ohradzovať proti vulgarizovaniu ich práce – nie sú krúžky. Základné umelecké školy poskytujú určité stupne umeleckého vzdelania a pripravujú žiakov na prípadné neskoršie štúdium na stredných umeleckých školách a konzervatóriách. Nie je to akvaristika, pri všetkej úcte k tejto záľube.
Žiaľ, dnes sa opäť ukazuje čosi, čo je pre našu spoločnosť typické – v zlých časoch ako prvé obetujeme umenie. Ministrov postoj k ZUŠkám bol zrejmý už počas minuloročnej pandémie. Do poslednej chvíle sme sa vtedy nevedeli dopátrať informácie, akým spôsobom budeme pokračovať vo výučbe, vždy nás na svojich tlačovkách akosi zabudol spomenúť. Odvtedy však nastal výrazný posun – dnes si na nás spomenul ako na prvých.
Srdečne ďakujeme!
