Denník N

Delta už školy zatvára a brzdí vzdelávanie

Vírus na slabo zaočkovanom Slovensku opäť vyprázdňuje triedy | Foto – unsplash.com
Vírus na slabo zaočkovanom Slovensku opäť vyprázdňuje triedy | Foto – unsplash.com

Témy týždňa 22. 11. 2021 – 28. 11. 2021 | Vetovanie plošného zatvárania škôl vyvolalo protichodné reakcie • Časť pedagógov podporuje navrhovanú reformu vysokých škôl • Parlament aj vláda prichádzajú s ďalšími zmenami v školstve

Výrok týždňa

So školstvom je to tak ako počas väčšiny pandémie s celou krajinou. Na papieri existujú nejaké obmedzenia, štát sa tvári, že sú dostatočné, ale reálne sa neprestajne porušujú. (…) Vzhľadom na prudkú infekčnosť delty síce ani stopercentné nosenie respirátorov a maximálna opatrnosť na školách zásadný obrat k lepšiemu neprinesú, ale aktuálna anarchia na časti z nich je vyslovene trestuhodná a sama osebe sa ľahko môže stať argumentom, prečo bude treba nechať deti doma.

Roman Pataj
komentátor
komentári Denníka N | 25. 11. 2021

 

Výber z udalostí

• Nové školstvo zorganizovalo ďalšiu verejnú prednášku s diskusiou v rámci iniciatívy Verejná komisia pre reformu vzdelávacej politiky. Zahraničným hosťom bol tentoraz riaditeľ českej spoločnosti EDUin Miroslav Hřebecký, ktorý počas podujatia odpovedal na otázku „Ako možno pomáhať školám na strednej úrovni riadenia?“. Jeho prezentáciu a videozáznam z prednášky a následnej diskusie nájdete tu.

• Po stredajšom rokovaní vlády, na ktorom kabinet rozhodoval o podobe lockdownu, predseda koaličnej SaS Richard Sulík informoval, že nedôjde k plošnému zatváraniu škôl, keďže SaS si uplatnila právo veta. Konzílium navrhovalo zatvoriť všetky školy okrem škôlok a prvého stupňa základných škôl. „Školy sa budú zatvárať ako posledné, trváme na tom, aby zostali otvorené. Súhlasíme aj s tým, aby testovanie v školách bolo povinné,“ uviedol Sulík a dodal, že školy boli pridlho zatvorené v predchádzajúcich vlnách pandémie.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) rozhodnutie strany komentoval slovami, že v triedach sa stretáva rovnaká skupina ľudí, ktorú je možné ľahko izolovať v prípade podozrenia z nákazy u jedného zo žiakov. „Ak by sme dnes zavreli školy, je takmer isté, že by bol veľký tlak, aby ostali zavreté až do konca decembra. Nástup detí po vianočných prázdninách, 10. januára, by so sebou niesol nielen neistotu, ale aj niekoľkotýždňové zameškanie učiva,“ doplnil minister s tým, že školy nie sú ohniskami nákazy, najviac nakazených je v skupinách nad 35 a najmenej v skupine pod 9 rokov.

„Krajiny, ktoré školy nezatvorili, zvládli pandémiu oveľa lepšie. Svetová zdravotnícka organizácia dlhodobo a jasne odporúča nezatvárať školy. Všade na svete sa ukázalo, že v školách sa riešenie pandémie neukrýva,“ dodal Gröhling, podľa ktorého riziko zatvorenia škôl devastačné účinky na duševné zdravie detí a ekonomiku.

• Na stranu zachovania prezenčnej výučby vo väčšine škôl sa postavili aj viaceré mimovládne organizácie. „Vážna situácia v nemocniciach si vyžaduje prijať opatrenia, medzi ktoré patrí aj lockdown. Ak sme sa nepripravili, ak sme nereagovali včas, nemôžu za naše zlyhania niesť dôsledky opäť deti a mladí ľudia,“ uviedli organizácie v spoločnom stanovisku zverejnenom na webe iniciatívy Dajme deťom hlas.

• Minister financií a predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič skonštatoval, že k zatvoreniu škôl dôjsť malo. „Nesúhlasíme s nerešpektovaním vedeckých autorít v konzíliu odborníkov, ktorí navrhovali prerušiť prezenčné vyučovanie. Navrhované krátke obdobie dištančnej výučby by nemalo až taký katastrofálny vplyv na vedomosti žiakov, ako prezentuje strana SaS,“ pripojil sa prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman. Reakcie ďalších učiteľov a odborníkov priniesli Hospodárske noviny.

„Cieľom lockdownu je čo najviac zminimalizovať mobilitu, a preto sa to malo týkať aj škôl. Školy by mali byť následne tie prvé, ktoré sa budú otvárať, obdobne, ako to bolo pri lockdownoch v iných krajinách,“ myslí si analytik Martin Smatana a dodáva, že schválenie polovičatých opatrení v blízkej budúcnosti môže aj tak vyústiť  do sprísnenia opatrení vo všetkých oblastiach, vrátane škôl.

• Srozhodnutím ponechať školy otvorené nesúhlasil ani hlavný hygienik Ján Mikas. Regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) v piatok vyzval, aby v prípade alarmujúcej situácie v regióne k uzatváraniu škôl pristúpili. „RÚVZ v Rožňave a vo Vranove nad Topľou po zhodnotení situácie k tomuto kroku pristúpia a od pondelka 29. novembra plošne prerušia vyučovanie vo svojich územných obvodoch na stredných školách a druhom stupni základných škôl,“ doplnila hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Daša Račková.

K zatvoreniu škôlok po vyhlásení lockdownu pristúpil aj starosta mestskej časti Košice – Staré Mesto Igor Petrovčík. To, ktoré európske krajiny hlásia vysoký výskyt pozitívnych prípadov u detí a ako riešia otázku prípadného zatvárania škôl, sumarizuje Denník N.

• Konzílium vláde navrhovalo aj prerušenie všetkých mimoškolských aktivít detí, k čomu napokon aj došlo. Od pondelka 29. novembra sa zatvorili, resp. na dištančnú výučbu prešli základné umelecké školy, centrá voľného času, jazykové školy, krúžky a mimoškolské aktivity.

Minister školstva Branislav Gröhling a hlavné odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pediatriu Elena Prokopová to označili za jedno z opatrení, ktoré má pomôcť udržať školy mimo ohnísk pandémie a zabezpečiť zníženie mobility. „Sústreďme sa na to, aby sme zabezpečili deťom bazálnu výučbu, všetko ostatné môže v súčasnej situácii počkať,“ uviedla Prokopová.

Aj o dôvodoch a dopadoch rušenia detských krúžkov a tréningov pre Denník N hovorila pediatrička Kristína Visolajská. To, aké dopady na rodinné rozpočty môže mať povinné testovanie detí pred účasťou na aktivitách v športových či umeleckých kluboch, približuje Denník N. „Deti by nemali podliehať obmedzeniam pri svojich rozvojových aktivitách a ak štát vyžaduje testovanie, mali by byť deťom neinvazívne testy dostupné bezplatne,“ konštatuje iniciatíva Dajme deťom hlas.

• Od minulého štvrtka pre žiakov v interiéroch základných škôl, špeciálnych základných škôl a prvých štyroch ročníkov osemročných gymnázií opäť platí povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest. Ministerstvo školstva uvažuje aj nad skorším začiatkom vianočných prázdnin tak, aby posledným vyučovacím dňom tohto kalendárneho roka bol piatok 17. decembra.

Ďalším opatrením proti šíreniu nákazy COVID-19 má byť povinné testovanie zamestnancov škôl, ktorí nie sú zaočkovaní a v posledných 180 dňoch neprekonali toto ochorenie. „Doma sa otestujú, odfotia výsledok testu a podpíšu čestné vyhlásenie o tom, že si test urobili a že im vyšiel negatívny,“ priblížila pre SME Jolana Tarčáková, riaditeľka školy v Oravskej Polhore.

Na testovanie zamestnancov škôl či ochranné pomôcky ministerstvo školstva prerozdelí viac ako 4,3-milióna eur medzi 2 744 zriaďovateľov. „Celkovo to vychádza, že takouto formou bude podporených 146 066 zamestnancov, čo je 30 eur na jedného zamestnanca,“ uviedol minister. Ministerstvo zároveň v minulom týždni informovalo, že prezenčnou formou sa v školách vzdeláva 82,7 percent žiakov a žiačok. Údaje poskytlo 89,3 percenta škôl.

• Na dištančnú výučbu od pondelka 29. novembra prechádza aj väčšina fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave. Univerzita tak reagovala na uznesenia vlády, ktoré zaviedli núdzový stav. Výnimku na žiadosť dekana môžu dostať niektoré končiace ročníky a študenti, ktorí potrebujú pracovať v laboratóriách.

• Aj v uplynulom týždni sa diskutovalo o návrhu novely vysokoškolského zákona, proti ktorej protestuje veľká časť vysokoškolských reprezentácií a univerzít.

„Kvalitná diskusia týkajúca sa prípravy akéhokoľvek zákona si vyžaduje dôveru zúčastnených strán a mrzí ma, že v prípade vysokoškolského zákona sa táto dôvera stráca. Študenti cítia obavy z rizika politizácie vysokých škôl prostredníctvom politického vplyvu na obsadzovanie rektorských, dekanských a ďalších pozícií,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová po stretnutí so zástupcami vysokoškolákov. Dodala, že za kvalitnú právnu úpravu bude považovať takú, ktorá poskytne garancie odbornosti a nezávislosti týchto pozícií a zaručí slobodu akademického bádania.

Proti návrhu novely vysokoškolského zákona vznikla začiatkom novembra online petícia za zachovanie akademickej samosprávy, pod ktorú sa doteraz vyzbieralo viac ako 19 500 podpisov. Podľa rektora Slovenskej technickej univerzity a predsedu petičného výboru Olivera Moravčíka dôvody na pokračovanie petičnej akcie nepominuli.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK) bolo voči návrhu vznesených 865 pripomienok, z toho 503 zásadných. Na pôde ministerstva už prebehli rozporové konania so Slovenskou rektorskou konferenciou, Radou vysokých škôl a Študentskou radou vysokých škôl (ŠRVŠ). „Čakali sme odbornú a vecnú diskusiu k jednotlivým pripomienkam tak, ako to avizovalo ministerstvo školstva pri obídení kontaktnej skupiny. Aj napriek akceptovaniu niektorých našich pripomienok zostali tie najzávažnejšie neakceptované,“ povedal predseda ŠRVŠ Filip Šuran.

Ministerstvo naďalej vylučuje možnosť politizácie vysokých škôl po prijatí novely a zdôrazňuje akútnu potrebu reformy. „Súčasný systém riadenia nevytvára dostatočný priestor pre presadenie sa kvalitných ľudí, ktorí následne odchádzajú, čo spôsobuje už dlhotrvajúci odliv mozgov a zároveň aj odliv študentov do zahraničia,“ konštatuje ministerstvo.

Časť vysokoškolských pedagógov sa s protestmi proti návrhu novely vysokoškolského zákona nestotožňuje. „Namiesto toho, aby predstavitelia univerzít rokovali s navrhovateľmi novely, ako legislatívne zarámcovať voľbu správnej rady tak, aby sa tam nedostal nejaký kontroverzný podnikateľ, demonštrujú za patologicky fungujúcu samosprávu,“ reaguje sociologička Soňa Szomolányi.

„Naše vysoké školstvo sa potrebuje prebrať z lokálnej komótnosti a rozbehnúť sa za unikajúcim rýchlikom súčasného univerzitného sveta. To do seba uzavretý systém nedokáže, preto potrebuje impulz zvonku,“ tvrdí chemik a člen dvoch vysokoškolských správnych rád Róbert Mistrík.

„Školám chýba reflexia, ktorá by im umožnila rozpoznať príčiny vlastných zlyhaní, priznať svoj podiel na plagiátorstve či odchode študentov. Hovoria, že reformy treba. Ale hneď dodávajú ,teraz nie, teraz máme dôležitejšie problémy‘. Lenže odsúvaním sa problémy nevyriešia, skôr presiaknu ešte hlbšie do fungovania systému,“ píšu vysokoškolskí učitelia Jozef HvoreckýVladimír Šucha a pýtajú sa, kedy príde čas na „áno“.

Návrhy na zmenu školskej legislatívy sú aj na programe prebiehajúcej schôdze Národnej rady SR. Plénum v minulom týždni stihlo schváliť návrh skupiny koaličných poslancov, ktorý má upraviť financovanie súkromných a cirkevných škôl a ktorého predkladatelia požadovali dvojaký právny režim financovania škôl podľa zriaďovateľa.

„Podľa zverejnených záverečných účtov obcí, v ktorých existuje najmenej jedna súkromná škola a školské zariadenie alebo cirkevná škola a školské zariadenie, je zrejmé, že v priemere 20 percent pridelených finančných prostriedkov napočítaných na mzdy a prevádzku týchto škôl a školských zariadení zostáva v rozpočtoch obcí. Tieto finančné prostriedky sú následne použité na iné účely,“ argumentovali predkladatelia. So zmenou v nedávnej minulosti vyjadrila zásadný nesúhlas Únia miest Slovenska, podľa ktorej je úprava „nesystémová a nezohľadňuje vplyv na rozpočty samosprávy v sumárnej výške miliónov eur.“ 

• V rokovacom programe prebiehajúcej schôdze je aj voľba nového komisára pre deti. Záujem o post prejavilo osem kandidátok a kandidátov. Vo výbore NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny už prebehlo vypočutie adeptov. „Myslím si, že prvou voľbou žiaden kandidát neprejde a úspešná bude až druhá,“ poznamenal podpredseda výboru Peter Pollák. O tom, čo počas vypočutia uchádzačov zarezonovalo, informoval Denník N.

• Ďalšie školské správy v skratke:

x Vláda na svojom minulotýždňovom zasadnutí schválila Stratégiu celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021-2030.

x Rada odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku sa dohodla na tom, že jej predseda podpíše kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na rok 2022 v prípade, ak bude obsahovať záväzok na minimálne desať percentnú valorizáciu tarifných platov všetkých pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva, ako aj vedecko-výskumných pracovníkov a učiteľov vysokých škôl.

x Do riadneho medzirezortného pripomienkového konania utorok pribudli dva návrhy vyhlášok – návrh vyhlášky o materskej škole a návrh úpravy vyhlášky o špeciálnych výchovných zariadeniach. V skrátenom medzirezortnom pripomienkovaní v piatok pribudli tri ďalšie návrhy ministerstva školstva – návrh na zmenu vyhlášky o štruktúre a obsahu správ o výchovno-vzdelávacej činnosti, jej výsledkoch a podmienkach škôl a školských zariadení; návrh na zmenu vyhlášky o základnej umeleckej škole a návrh vyhlášky o edukačných publikáciách.

 

Všimli sme si

• Komenského inštitút zrealizoval prieskum medzi viac ako tisíckou slovenských žiakov a žiačok. Vyplynulo z neho, že im chýba sebavedomie a v školách sa necítia spokojní. Výsledky nie sú veľmi potešujúce. Ukázalo sa, že až štvrtina žiakov má pocit, že ich učitelia neberú vážne. Väčšina z nich – 58% si dokonca myslí, že na vyučovaní nemá priestor na rozvoj tvorivosti, talentov a spolupráce so spolužiakmi,“ priblížila manažérka Komenského inštitútu Zuzana Labašová.

• Denník N uverejnil rozhovor so štatutárkou Detského činu roka, Alexandrou Broadhurst Petrovickou. Odpovedá v ňom aj na to, ako projekt vznikol, akým spôsobom sa spomedzi nominovaných príbehov vyberajú tie oceňované a ako deti vnímajú inakosť.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie