Denník N

Univerzity potrebujú impulz zvonku…

… pod týmto názvom uverejnil Denník N anketu o pripravovanej novele vysokoškolského zákona. Vyjadrili sa interní akademici – rektori niektorých univerzít, ktorí boli ochotní odpovedať, ako aj známe a významné osobnosti našej spoločnosti. Vyjadrila sa aj p. prof. Radičová, (ako akademička a významná osobnosť), v súčasnosti dekanka fakulty na súkromnej univerzite.

Vyjadrenia týchto dvoch „kategórií“ osobností – interných a externých, sa od seba diametrálne líšili. Rektori by však mali pozorne načúvať hlasu verejnosti, najmä veci znalých, ak sa univerzity nechcú uzavrieť do seba a produkovať, za štátne peniaze, nepoužiteľný výstupný produkt – nepoužiteľných absolventov. Každý záujemca si celú, zaujímavú anketu – vyjadrenia, môže prečítať TU, preto nechcem tu opakovať jednotlivé vyjadrenia. Svoj názor na danú tému, som vyjadril nedávno inom blogu TU. V tomto blogu by som chcel podporiť a praktickými poznatkami nadviazať na vyjadrenie p. Renáta Hall, analytičky pre vysoké školstvo, ktorá o.i. v danej ankete uvádza: „Ako najpozitívnejšiu zmenu vidím zavedenie funkčných miest profesorov a docentov, keďže táto zmena bude meniť vysoké školy zvnútra. Touto zmenou by sa na tieto pozície mohli dostať ľudia zvonka školy, či už zo zahraničia alebo z praxe a tiež mladí ale šikovní akademici zvnútra školy. Toto potom môže celkovo zmeniť dynamiku na VŠ a môžu tam prevládnuť progresívnejšie prúdy uvažovania a to aj v riadení a spravovaní školy. Tiež noví ľudia môžu priniesť nové kontakty pre vzdelávania aj tvorivú činnosť. Študentom to môže priniesť medzinárodnejšie prostredie doma, čo môže byť pre nich atraktívne.

Pani analytička má pravdu, lenže zákonom sa to nevyrieši. V podstate to, čoho sa domáha, je možné už aj v súčasnosti. Veď koľko vedcov zo SAV pôsobí na slovenských univerzitách? Ťažko možno u nás očakávať väčší počet  odborníkov z významných zahraničných univerzít. Možno prídu na jednu – dve prednášky, keď sa im udelí čestný doktorát. Na „pritiahnutie“ kvalitných odborníkov z mimo univerzitného prostredia, treba  aj ochota a úsilie vedenia  univerzity, či fakulty. Moje skúsenosti ukazujú, že neschopní NIKDY nepustia medzi seba schopnejších, lebo ONI by museli zaniknúť. Najmä nie na plný úväzok, aby sa nezmenili pomery v akademickej obci v prospech tých schopnejších. Aj preto tak biedne vyzerajú naše univerzity. Moje skúsenosti vo mne evokujú domnienku, že akademickú pôdu ovláda akademická mafia a princíp „našich ľudí“ tak, ako nikde inde v spoločnosti. Poznám mladú profesorku, pracujúcu aj pre EÚ, zahraničné univerzity ju žiadajú o posudzovanie svojich projektov, cez ňu „pritečie a pretečie“ na univerzitu ročne niekoľko stotisíc Eur. Na svojej domovskej univerzite, kde zmenili katedry na ústavy, neuspela vo výberovom konaní na funkciu vedúcej ústavu. Chcela ústav „potiahnuť“ k moderným európskym trendom a zapojiť ho do riešenia projektov pod gesciou EÚ. Výberová komisia ju ohodnotila, ako „tak dobrú“, že má na viac, ako na vedúcu ústavu. Keďže nechce a ani nemá čas byť súčasťou akademickej mafie, takže sa môže uchádzať za vedúcu, ako hovorili naši poprední humoristi, na salaši u súdruha Žinčicu. Zvolili docenta v dôchodcovskom veku bez akýchkoľvek medzinárodných skúseností a jazykových kompetencií. Rektorka neakceptovala rozhodnutia dvoch víťazov výberových komisií za vedúcich iných ústavov – docenta a profesora z dôvodov, ktoré neboli a ani nemohli byť podmienkami prihlásiť sa do konkurzu. Zrejme aj ona čaká na „svojho“ človeka.

To, že naše univerzity vo vyspelom zahraničí neznamenajú takmer nič, vidieť aj z renkingov. V inom blogu p. prorektor UK (ktorý k téme napísal niekoľko blogov a so záujmom som si ich prečítal), najlepšia slovenská univerzita – ich UK, je v: THE World University Rankings – na 1001.-1200. mieste! To možno považovať za úspech? Rozpačito na mňa pôsobili aj slova p. rektora UK, v súvislosti s opätovným zaradením ich profesora matematiky medzi najcitovanejších vedcov – vraj vidieť, že aj pri danom nízkom financovaní verejných vysokých škôl sa môže robiť svetová veda, povedal. Na Slovensku je asi 10 tis. akademikov a 1 (jeden) dosahuje svetové parametre. To je skôr pozitívna deviácia systému, ako výnimka a už vôbec nie pravidlo.

Zarážajúce je aj skutočnosť, že slovenské univerzity podľa vyjadrenia odborníkov z praxe, produkujú takmer 50% v praxi nepoužiteľných absolventov (viď. vyjadrenie p. M. Lelovského z Republikovej únie zamestnávateľov, ktorý asi vie o čom hovorí,  v TV diskusii, resp. z iných jeho vystúpeniach). Samozrejme, že z hľadiska perspektív týchto „výstupov – nepodarkov“ , čo schopnejší maturant „uteká“ do progresívnejších lokalít štúdia v zahraničí. Problém teda nebude vo „vstupnom“ materiáli – v študentoch, ale v procese tvorby kvalitných absolventov, teda v slovenských univerzitách.

Osobne si myslím, že aj keď novela VŠ zákona bude schválená v NR SR, dlhodobo sa nič na slovenských univerzitách nezlepší. Súčasní akademici sú „tak schopní a inteligentní“, že svoje „prívetivé – friendly“ prostredie a svoje postavenie si uchovajú, ak ich ešte neupevnia. Je to skrátka ako COVID, ktorý si vždy nájde spôsob, zmutuje sa, aby odolal liečbe.

Teraz najčítanejšie

Imrich Okenka

Absolvoval som Elektrotechnickú fakultu ČVUT v Prahe so zameraním na počítače. Ašpirantúru som absolvoval na Technickej univerzite v Budapešti a prácu obhájil pred komisiou na Maďarskej akadémii vied. Celý svoj profesionálny život som pôsobil na univerzite kde som vyučoval predmety súvisiace s programovaním a aplikáciou počítačov. Pôsobil som vo viacerých akademických funkciách, o.i. ako dekan fakulty, či rektor univerzity. Som držiteľom štátneho vyznamenania Rád Ľ. Štúra II. triedy za rozvoj vzdelávania.