Potraviny chceme globálne alebo lokálne? Globalizácia výroby potravín a jej riešenia – kultivované umelé mäso.

Svet sa borí s klimatickou krízou a taktiež s budúcou víziou nedostatku potravín. Izraelský inštitút technológie začal s výrobou tzv. kultivovaného hovädzieho mäsa. Proces takejto výroby je v odobraní vzorky tkaniva z kravy a v laboratóriu pomocou kuktivacie vyrábajú hovädzie mäso.

Výroba takého stejku trvá len tri týždne, čo je propagované ako úspora času oproti konvekčnému chovu hovädzieho dobytka, kde trvá proces až dva roky. Prezentácia, že týmto sa chráni biodiverzita krajiny a zabraňuje sa tak ničeniu pastviny si trocha odporuje s u nás prezentovanou ochranou sysľa, kde bolo dokázané, že živočíchy žijúce na pastvinách, ktoré sú spásane sa lepšie rozmnožujú, a ich životný cyklus je stabilizovaný.

Tkanivové inžinierstvo sa začína používať už aj pri výrobe rýb, ako aj vajec. Cena za klimatickú zmenu na úkor výroby potravín? Pri predstave, že výroba potravín bude v rukách vybraných technologických spoločností stojí za úvahu, či ako spoločnosť chceme byť odkázaní na konkrétne spoločnosti, ktoré by ovládli trh s potravinami.

Momentálne je trh s potravinami hodne závislý od postoja daných štátov, kde len ich vnútorná politika má možnosť ovplyvňovať ceny potravín. Momentálne sa deje to, že prebytok bravčového mäsa v Nemecku končí na slovenských pultoch, nakoľko Nemecko má problém s vývozom mäsa do ich najväčšieho trhu – Číny. Vnútroštátna politika Nemecka na podporu farmárov chovajúcich bravčové umožňuje pri exporte bravčového mäsa do iných krajín ,, cenové zázraky“, kde napr. teraz máme v obchodných sietiach bravčové karé za cenu 3.09 kg na Slovensku a v Nemecku v tej istej sieti je obdobné mäso v cene 6.99 za kg. Ako je možné, že tento cenový rozdiel je tak markantný a prečo je otázka na vlády oboch krajín. No prísun tohto bravčového mäsa je konečnou likvidáciou slovenských chovov, pokiaľ nedostanú pomocnú ruku od štátu. Čo ale momentálne nevyzerá ružovo, veď potravín (zatiaľ) je v obchodných sietiach ešte predsa dosť. Poviete si ,,Super, veď to máme lacnejšie“ ok áno, no za akú cenu a kvalitu?

Pri testoch, ktoré boli vykonávané na dovezené bravčové mäso bolo preukázané, že dovezené mäso z Nemecka má skoro dvojnásobne výšiu hodnotu obsahu vody oproti slovenským normám. Obsah vody meraný elektrickou vodivosťou je norma do max. výšky 4,99, nemecké mäso obsahovalo údaj 7,12 a slovenské 2,81. Nekupujeme si náhodou vodu? Ďalší údaj pri testoch je ešte možno závažnejší a to je obsah antibiotík na kg mäsa. Pritom v Európskej únii bol prijatý zákon o zákaze používania antibiotík, ako prevenciu pri intenzívnom chove zvierat. No, množstva antibiotík zaznamenané hovoria iné. Zaznamenané údaje o obsahu antibiotík slovenského mäsa na 1kg je 43,2 mg/kg, českého  79.8mg/kg , poľského 132,2mg/kg, belgickom 161,1 mg/kg , nemecké malo 204,8 mg/kg, španielske 242 mg/kg.

No stojí za úvahu pri kúpe bravčového pouvažovať či si chceme  kúpiť aj vodu a preventívnu dávku antibiotík. V tejto infekčnej dobe pokiaľ sa systematický dávkujeme určitým množstvom antibiotík tak sa potom nedivme, že naše telo je po čase rezistentné voči antibiotikám.

Preto je dnešná úloha vlády pozerať sa na zdravie občanov a prijímať opatrenia, aby sme sa nestali skladkou potravín pre iné krajiny a aby sa vážne zaoberala vláda ako a kam smerujú kroky SPP( spoločná poľnohospodárska politika EÚ), bolo prijatých viacero rozporuplných, kompromisných nariadení, no ešte stále ako krajina máme možnosť svojími internými rozhodnutiami nastaviť svoje poľnohospodárstvo ako my chceme.

Pokiaľ ozaj chceme, čo zatiaľ nevyzerá na reálnu zmenu oproti bývalej vláde, ktorá šla skôr globálnymi krokmi veľkofariem, no táto momentálne neprináša reálne kroky k zmene podpory pre rozvoj lokálnej produkcie. Prešli  necelé dva roky, no zmeny nastali akurát na pozíciách ministrov a štátnych tajomníkov.