Denník N

Čo o imigrantoch a kriminalite kritici zamlčia

Vedie prílev imigrantov a utečencov k vyššej zločinosti? A ako to súvisí s ich možnosťami uplatniť sa na trhu práce?

Podľa údajov Eurostatu takmer dve tretiny Slovákov by nechcelo moslima za partnera svojho dieťaťa a 38% by moslima nechcelo ani ako kolegu. Tretina Britov a Američanov, 40% Francúzov, 46% Nemcov a 56% Talianov súhlasí s tvrdením, že imigranti zvyšujú kriminalitu. Tvrdí to o imigrácii v Európe aj Wikipedia a imigrantov za bezpečnostnú hrozbu označujú aj mnohí politici.

 

Čo hovoria dáta

Podľa vedeckých analýz reálnych dát, zhrnutých Brianom Bellom z Oxfordskej univerzity v projekte IZA World of Labor, však neexistuje žiadna spojitosť medzi prisťahovalectvom a násilnou kriminalitou. Ukazuje sa síce, že imigranti, ktorí majú zlé podmienky na trhu práce, majú vyššiu mieru majetkovej trestnej činnosti. Lenže to isté platí aj pre porovnateľne znevýhodnených domácich občanov.

Bell, Masani a Machin (2013) sa pozreli na dopady dvoch imigračných vĺn na kriminalitu v Anglicku a  Walese v období rokov 2002-2009. Prvá vlna prisťahovalectva bola spojená s nárastom žiadateľov o azyl najmä z  Iraku, Afganistanu, Somálska a bývalej Juhoslávie. Druhá vlna súvisela s rozšírením EÚ v roku 2004 a následnou imigráciou z nových členských krajín, vrátane Slovenska.

Podľa tejto šúdie nemal prílev týchto dvoch skupín imigrantov žiaden vplyv na mieru násilnej kriminality v Anglicku a Walese. Nárast podielu žiadateľov o azyl v domácej populácii o 1% bol spojený s miernym nárastom majetkových trestných činov (o 1,09%), avšak rovnaké zvýšenie podielu imigrantov z nových členských krajín majetkovú kriminalitu mierne znížilo (o 0,39%). Tieto výsledky nie su prekvapivé: zatiaľčo imigranti z nových členských krajín mohli pracovať hneď po vstupe do Veľkej Británie, väčšine azylantov pracovať umožnené nebolo. Tým sa dostávali do hmotnej núdze a závislosti na relatívne nízkej sociálnej podpore. Komplikovaná sociálna situácia zvyšuje kriminalitu rovnako u imigrantov ako aj domácej populácie.

Ďalšia štúdia skúmala spojitosť príchodu imigrantov a kriminality v talianských provinciách v rokoch 1990-2003. Analýza ukázala, že kauzálny dopad imigrácie na celkovú kriminalitu, ako aj na rôzne druhy kriminality (vrátane majetkovej), bol štatisticky nulový.

Tretia štúdia, uskutočnená v okresoch USA, ukázala, že nárast podielu prisťahovalcov nemal žiaden súvis s násilnou trestnou činnosťou. Nárast podielu imigrantov o 10 percent bol síce asociovaný s mierne zvýšenou majetkovou kriminalitou (o 1,2%), avšak kauzalitu, teda skutočný dopad imigrácie na kriminalitu, sa preukázať nepodarilo. Aj táto štúdia poukazuje na to, že zvýšená kriminalita vyplýva najmä zo zlej sociálno-ekonomickej situácie, a nie z prisťahovalectva.

Ďalším z kľúčových faktorov je právny status imigrantov. Analýza kriminality Bulharov a Rumunov v Taliansku ukázala, že legalizácia ich právneho postavenia viedla k signifikantnému zníženu ich ekonomickej kriminality. Podobné výsledky boli zistené pre imigrantov v USA, kde legalizácia znížila majektovú a v menšej miere aj násilnú trestnú činnosť imigrantov. Aj tieto štúdie poukázali na dôležitosť dostatku možností uplatnenia sa na trhu práce, ako významného faktora znižovania kriminality.

 

Záver

V debate o imigrácii je počuť len málo odborne a empiricky podložených argumentov. Tvrdenie o kriminalite a imigrácii na Wikipedii odkazuje na články v novinách a štúdiu, z ktorej negatívny dopad imigrácie na kriminalitu nevyplýva. To vytvára podmienky pre politikov stavať sa do role ochrancov voličov pred hrozbou vykonštruovanou z prisťahovalcov, ktorých obvinia zo zvyšovania kriminality. Cynická voľba, keďže mnohí imigranti-utečenci pred rôznymi hrdlorezmi práveže utekajú.

Táto voľba je cynická o to viac, že odborné štúdie a analýzy dát ukázali, že imigrácia nezvyšuje násilnú tresnú činnosť a spojitosť s majetkovou kriminalitou je veľmi slabá, až žiadna. Nízky stupeň integrácie na trhu práce však u imigrantov, rovnako ako u domácej populácie, vedie k zvýšenej majetkovej kriminalite.

Preto hlavným nástrojom znižovania kriminality je zlepšovanie možností uplatniť sa na trhu práce. Ďalším účinným nástrojom je legalizácia právneho postavenia imigrantov a azylantov, a to aj s ohľadom na možnosť v prijímajúcej krajine pracovať v zodpovedajúcom povolaní, čo tiež významne zlepšuje ich integráciu v spoločnosti a znižuje ich kriminalitu. Integrácia ekonomických imigrantov sa dá tiež významne podporiť premyslenou imigračnou politikou, napríklad podľa vzoru kanadského bodového systému, zvýhodňujúceho imigrantov s dobrými predpokladmi na uplatnenie sa na trhu práce.

Súčasnú migračnú krízu v Európe preto môžeme vnímať ako šancu na trojitú výhru: pomôcť ľuďom v núdzi, zreformovať nášu migračnú, azylovú a integračnú politiku, a pre náš trh práce získať šikovných ľudí. V opačnom prípade nás čaká trojitá prehra.

Martin Kahanec a Miriama Hviščová

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

CELSIblog

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom o trhu práce a jeho inštitúciach, práci a organizáciách, podnikaní v spoločnosti a etnicity a migrácie v rámci ekonomického, sociálneho a politického života v modernej spoločnosti. CELSI je nezávislá nezisková mimovládna organizácia, ktorá sa neviaže na akúkoľvek ideológiu alebo politickú stranu, organizáciu, či vládu.