(Zdroj karikatúry: Shooty: Varovanie)

• Obdivovať Stranu bez akýchkoľvek kapacít vízie systémových opatrení a reforiem,
• Pokračovať v boji proti nepriateľovi, či sú to práve Maďari, súkromné poisťovne, novinárske prostitútky, utečenci alebo ktokoľvek iný,
• Voliť poslancov typu preukázateľný klamár Kolesík, bývalý podpredseda ľudskoprávneho výboru Jánoš či „pohoďák“ Blaha (je to ale vlastne irelevantné, aj tak hlasujú podľa Laššákovej palca),
• Podporovať vytrvalosť prichádzať s ďalšími a ďalšími nominantmi, ktorí rozkrádajú zdravotníctvo bez akýchkoľvek škrupúľ,
• Opakovane nominovať za ministra profesora Jahnátka z Komjatíc, ktorý na otázku, či si vie predstaviť, že by osobne pomohol utečencom odpovedá „Prvýkrát o tom počujem, neviem sa teraz k tomu vyjadriť.“ (a to ani nebola po anglicky),
• Pri prvej vhodnej príležitosti zachrániť Váhostav a každú ďalšiu firmu sponzorov Strany,
• Dúfať, že raz aj Predseda bude oslavovať narodeniny hokejovým zápasom a že tiež dá aspoň 7 gólov ako Vladimír Vladimirovič,
• Veriť, že cestovanie vlakmi – a vôbec sociálne balíčky – sú zadarmo, že pokles nezamestnanosti či cien je zásluhou Strany a Predsedu,
• Zabudnúť na to, že Predseda bol podľa spisu Gorila v konšpiračnom byte Penty a že hlas podobný Predsedovi má zázračné schopnosti zhánať milióny,
• Radovať sa z hesla (cestou po diaľnici Bratislava – Košice poistený v jedinej štátnej poisťovni) „sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú“, hoci najväčšou radosťou z nesplnenia sľubu zostáva výrok Predsedu: „Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem.“

Stotožňujem sa s vyššie uvedeným a s plným vedomím odovzdám svoj hlas aj v nasledujúcich voľbách číslu 1 v mojom srdci. Na večné časy a nikdy inak!

(Ak vás ešte neprešla chuť, prečítajte si aj prvé vyznanie z mája 2010)