Denník N

Každé veľké dobro sa rodí z maličkostí

Predtým, ako Írsko prešlo svojím progresívnym prerodom, bolo najbigotnejším štátom Európy a sociálne výrazne rozpoltenou spoločnosťou. Ešte v roku 1993 bol v Írskej republike tvrdo kriminalizovaný sexuálny styk osôb rovnakého pohlavia a tiež zakázaný rozvod manželstva. Až do roku 1996 v tejto krajine existovali tzv. Magdalénske práčovne, ktoré zriadila dominantná katolícka cirkev, ako prevýchovnú inštitúciu pre tzv. „padlé ženy“.

Mali to byť akési azylové miesta pre prostitútky, ktoré tam mali vstupovať dobrovoľne, pričom sa v prísnom kláštornom režime a za pomoci ťažkej práce, mali vydať na cestu pokánia. V skutočnosti sa však tieto miesta zmenili na cirkvou a verejnosťou tolerované väzenia pre ženy, ktoré síce nespáchali žiadne zločiny, no nejako sa previnili voči prudérnej morálke.

Tak sa tu ocitali slobodné matky, obete sexuálneho násilia, predčasne vyspelé dievčatá alebo tie, ktoré boli považované, často aj vlastnou rodinou, za príliš promiskuitné, koketné a flirtujúce. Slobodným matkám tu odoberali deti, ktoré potom poskytovali na adopciu. Po zatvorení týchto zariadení však vyšli na svetlo sveta aj dôkazy o mnohopočetných úmrtiach týchto nevinných duší.

Do tohto smutného obdobia je zasadený aj komorný príbeh novely írskej autorky Claire Keegan s názvom Všetky tie maličkosti. Jej dej nie je primárne o Magdalénskych práčovniach, dotýka sa ich skôr okrajovo, no napriek tomu tieto inštitúcie reprezentujú vrchol ľadovca literárne spracovaného sociálneho problému, ktorým je pokrytecká celospoločenská morálka.

Mikropríbeh je zasadený do predvianočného času, čím sa ešte viac umocňuje farizejstvo society, ktorá sa na jednej strane prezentuje ako kresťanská, no druhým dychom neodporúča starať sa do vecí cirkevných, aj keď ide o inštitucionalizované ubližovanie ženám a deťom. S touto skutočnosť sa však vnútorne nedokáže zmieriť hlavný hrdina Bill Furlong, ktorý sa snaží celý život konať dobro na báze každodennosti, teda nie iba vo vianočnom čase, ktorý je akoby vyhradený na falošné prejavy milosrdenstva.

Sám sa cíti obeťou takejto relativizovanej morálky, keďže má v rodnom liste napísané „otec neznámy“. V spomienkach sa vracia na detstvo, kedy sám cítil vyčítavé pohľady a opovrhovanie zo strany celej komunity, akoby mal na sebe viditeľný biľag dedičného hriechu. Po štyridsiatich rokoch, keď už je sám starostlivým otcom piatich dievčat, ho však netraumatizuje iba minulosť. Má rovnaké obavy z budúcnosti, ktorá čaká na jeho dcéry, keď sa ich dospievanie zrazí s bigotnou morálkou spoločnosti, ovplyvnenou konzervatívnou politikou s prepojením na katolícke kruhy.

Ako obchodník s uhlím sa stane priamym svedkom zlého zaobchádzania s mladou ženou za múrmi miestnej Magdalénskej práčovne. Táto osobná skúsenosť je povestným pretečením jeho pohára trpkej zhovievavosti. Svoj odpor napriek dobrým radám okolia, „nech si dáva pozor, čo na adresu týchto kruhov vysloví, vediac, že mníšky majú prsty vo všetkom“, odpovedá: „majú v rukách len toľko moci, koľko sme im jej ochotní dať“.

Novela Všetky tie maličkosti je tak trocha aj varovaním pred farizejskou náboženskou morálkou, ktorá má ešte aj v 21. storočí potrebu ovplyvňovať správanie, postoje a životné voľby občanov sekulárneho štátu, určovať morálku v záujme akéhosi vyššieho dobra, citujúc pritom pravidlá zo staroveku. Je to však zároveň aj inšpiratívny vianočný príbeh, poukazujúci na potrebu konania dobých maličkostí, ktorých súčtom môže byť raz veľká zmena k lepšiemu.

 

Claire Keegan: Všetky tie maličkosti, Artforum, 2021, Preklad: Ema Mojžišová

Teraz najčítanejšie