Denník N

Eštebák náš každodenný, neobhajuj nás dnes ani zajtra

Ako sa darí bývalému politickému väzňovi a ako padlým anjelom „strážnym“?

Sú štyri ráno, v BESOFT-e oproti sa svieti. Vravím si, do čerta, tie Vladove dcérenky Vladimíra s Julianou zasa zabudli zhasnúť v siedmich kanceláriách z dvadsiatich! Potom kliknem na inzerát od Post Bellum: “Hľadá sa dokumentarista príbehov 20. storočia! Osudy aktérov Nežnej revolúcie, ale aj ľudí, ktorí podporovali etablovanie nedemokratických režimov na Slovensku v 20. storočí.” V hlave mi preblikávajú mená. Niektoré krycie, dokonca jedna prezývka.

“Koľko občanov v tejto “umierajúcej” krajine stále verí alebo žije podľa ideálov “nežnej?” pýtam sa sám seba. Boľševickí užívatelia hejterstva na internete valcujú zrnká pravdy v “tekutých píscích gubernijních mravú”. Ideálne – anonymne. Za socializmu si každého, kto v závane odvahy či opojenia otvoril ústa, našiel jeho eštebák – agent, informátor, rezident, držiteľ konšpiračného bytu, dôverník, jednoducho udavač. Mohol ním byť kolega, sused, kamarát, brat.

KS ZNB – Správa ŠtB Košice (Séria: I) – Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky – Ústav pamäti národa

Disident a bývalý politický väzeň Štefan “Roger” Kvič, s krycím menom ANTI, vo zväzkoch ŠTB evidovaný ako nepriateľská osoba komunistického režimu, s vlastným signálnym zväzkom, s nevôľou spomína na trpké a kruté časy.  V 79-tom, po dlhých mesiacoch väzby, mu v mene ČSSR naparili rok a pol v 2. NVS v Leopoldove za protištátnu činnosť. Okrem iného rozširoval zakázanú literatúru s “protisocialistickou, protisovietskou, protivietnamskou a protilýbijskou tematikou”. Ďalšie protištátne živly, vlastných kamarátov ani spolupracovníkov, na súde v Bratislave neudal, a tak ho posadili do cely s vrahom.

V 80. rokoch pokračovali výsluchy a domové prehliadky. V 90. rokoch pána Štefana štát morálne rehabilitoval aj finančne odškodnil. Ale stačí to? Už vyše dvadsať rokov žije na invalidnom dôchodku. Skromne a potichu. Na očiach mu vidím, že rozbité prvé manželstvo, stratu dcéry ani nočné mory nikto neopraví. V súčasnosti sa otcov príbeh ako symbol občianskej statočnosti v časoch komunistickej totality má stať súčasťou Múzea obetí komunizmu v Košiciach.

Prisahám na obušok, svätú relikviu komančov, ak sa hneď zajtra neskončí nemorálne vyzývanie k návratu socializmu, prihlásim sa za lektora bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bývalých eštebákov u agenta “PLAVCA” v školiacom stredisku BESOFT – dvadsať rokov s vami. Je tam toľko roboty, že makajú aj po nociach a kurzov majú plnú pivnicu. Do profesijného životopisu si prihodím krycie meno „Eštebáča, ranné vtáča“ a stanem sa – tajne, ako inak – dokumentaristom 20. alebo fejtonistom 21. storočia.

Pravda, najprv musím umlátiť vlastný budík. Aby som zavčas rána náhodou nezavadil o “úspešnú cestu, ktorú odštartoval v roku 1992” bývalý náčelník Štátnej bezpečnosti JUDr. Jaroslav Čollák, neskôr s dôverníkom ŠTB JUDr. Zdenkom Trebuľom. Veď advokátskych kancelárií obhajujúcich princípy spravodlivosti v demokratickej spoločnosti nie je nikdy dosť. Nech v tom Pán Boh pomáha našim súdruhom..

ČOLLÁK Jaroslav – Útvary ŠtB na Slovensku – Ústav pamäti národa

Teraz najčítanejšie

Tomáš Kvič

Autor v slobodnom povolaní, básnik, publicista, textár. Participoval na projektoch Nuit Blanche a EHMK 2013, viedol dobročinnú iniciatívu NEXABOW, pôsobil v redakcii KOSICE:DNES. V súčasnosti sa venuje investigatívnej činnosti, písaniu poviedok a tvorbe pre deti.