Denník N

Konšpirátor a konšpirátológ, kopáč cudzích pokladov a hľadač pravdy

Len stručne. Myslím si, že každá manipulácia – účelová a premyslená – môže zahájiť svoju cestu na prvom schodíku s názvom: Zmeniť veciam mená. Jednoducho, ľudia sú na niečo naučení, berú to evidentne, z pokolenia na pokolenie im to dáva význam, viera a príklad „otcov“ a tu hľa, to dané, naučené, čo pomáha udržovať náš „svet“, to premenujme.

Prečo sa teda hráme hru na konšpirátorov a šíriteľov hoaxov? Čo to má spoločné s príbehom hľadania pravdy? S vedou? S vierou? Ako sa to volalo predtým?

Dám na úvod len tak príklad, ako „podobenstvo“.

Povedzme, že je tu na svete situácia, kedy niečo prestalo fungovať. Nejaká kríza vznikne – tak pomenujeme príležitosť na riešenie, uvedomenie si problému, ktorý ohrozuje…

Je hlad a niekto povie – verejne – pre všetkých, ktorých sa to týka – osloví ich:

„Ľudia, je zle, polia nerodia (napríklad)… Môže za to zlo tamten, ten za hranicou, nie ten náš, ten cudzí, iný, i s rodinou. Oni možno po nociach, nevidíme…nevieme kedy… robí niečo, čo nám škodí…

A ľudia vidia sami, že popis toho ,čo sa deje (že polia nerodia, že je hlad, …že to sedí…a tretina uverí hneď…).

Z jednotlivca sa tak stane človek, ktorý má moc. Získa si pozornosť. A pokračuje:

„Mám riešenie. Vykopme si rybníky tu za dedinou, nasadíme tam pstruhy. Keď sa namnožia, budeme mať zisk a bude nám dobre.“

(Dnes začala rybárska sezóna  povolené loviť pstruhy .. podľa rybárskeho práva…možno preto tento príklad…)

A teda, v danej spoločnosti, v dedine, možno pozorovať rozdelenie ľudí.

Niektorí uverili „vodcovi“ a začali kopať – volajme ich „kopáči“. Iní, zas zháňajú ryby, iní financovanie, zakladajú verejno – obchodné spoločnosti, investorské akciovky…a podobne…sú tam i rybári…

Potom tu však vznikne „trieda“ ľudí, ktorí majú inú životnú skúsenosť. Nezdá sa im to riešenie s rybníkmi. Možno majú názor, že ak budú jedávať viac rýb, bude to na úkor chovu oviec a keď nebude oviec, zarastú pastviny, príde kraj o vzácne endemity a prídu o konkurenčnú výhodu v sektore turistického ruchu, príde menej turistov a zmena stravy možno spôsobí neznáme problémy. Môžeme ich volať: Pochybovači, alebo „Hľadači pravdy“,

A teda, čo s tým teraz?

Niekto sa cíti ohrození pochybovačmi. Nájme si spoločnosť so skúsenosťou s ovplyvňovaním verejnej mienky -PR a tí „postavia kampaň“, Nájdu ľudí, ktorí sú mienkotvorní, influenceri a tým povedia, čo majú hovoriť. A tak všade, kam prídu dostanú určité otázky a na ne majú určité odpovede. Tak sa robí kampaň, formuje sa verejná mienka. A do toho môže prísť niečo neurčité, neznámy faktor, náhoda… Príde niekto z tej skupiny oponentov a chce sa baviť s tým, ktorý to má naučené…A čo hrozí? No dialóg hrozí. Možnosť prejsť do nového záveru, dostanú sa z dvoma pohľadmi dvaja na inú úroveňm na novú kvalitu poznania. Napr, pozrú na rybník zľava a iný zas od lesa, zhora…širší pohľad… viac možností, príležitosti.

A tak si najmú mocní pár ľudí, agentúru a tá označí nový fenomén, ktorý pôsobí na ľudí. Tí povedia, že oni (ONI – tí iní – ohrozujú), oni šíria hoax. A povedia, že to sú napr. ICHTYOLÓGOVIA…

A to môže byť niečo zlé…taký, ktorí skúmajú ryby, skúmajú biotop a nechcú, prípadne, aby ryby trpeli v rybníku…naruší sa rovnováha…

Samozrejme, je to príklad na rýchlo.

Ale podobne si vieme dosadiť do „rovnice“, lebo mne tu ide o to, uvedomiť si, že základ kritického myslenia je to, že skúmam každé tvrdenie. Ak ich je viacej, idem postupne a overujem. Čo je dobré a čo nie, prečo to niekto tvrdí a kam speje…Ak uverím úvodným postulátom, ako ma ovplyvní…

Teda môžeme si pozrieť napríklad iné problémy. Napr. tvrdenie, že lesy sa ničia a hlucháň stráca – pre lesníkov – biotop… Máme tu zase mienkotvorné osoby, otázky, ktoré im kladú v marketingovom mixe média, …šíri sa verejná mienka, masovo…komunikačne… Dozvieme sa postupne všetky podmienky, argumenty… a tu hľa, objaví sa skupina „iných“. Sú to poľovníci. Tí dolejú do „polievky“, niečo, čo by normálne pomohlo uvariť polievku silnejšiu, zdravšiu… Povedia, že problém, faktor, ktorý pôsobí, nie sú len lesy, lesníci.. ale je tu i premnožená skupina predátorov. Kedysi neboli a hlucháňa bolo viac. Teraz je tu viac líšok, šakalov, vlkov…rysov…

A čo teraz? Ak si niekto platí kampaň? Počíta s takým možným dialógom?

HM?

A tak dajme niečo iné. Napríklad niekto nemá rád v Ríme Ceasara, Nepáči sa im diktátor. Spraví s inými podobnými zmenu. Sprisahajú sa a spolu s takými Ako bol Brutus zapichnú Ceasara.

Teda reálne nastane nejaká situácia, nejaký stav. Ten stav s volá sprisahanie a teda inak povedané „konšpirácia“.

A teda po tisícročiach niekto povie, ako to bolo a povie, že on má nároky a, že to sprisahanie, konšpirácia, bola zlá pre vývoj spoločnosti.

Tí, ktorým tento stav vyhovuje, lebo históriu píšu víťazi, povedia, že to je konšpirátor.

On však povie, že má teóriu a je vedec. Je povedzme politológ. Alebo, že je vedec v prácnych vedách, že má jednoducho teóriu (vedeckú) a že takú buď preveríme a povieme, že je pravdivá, alebo sa ukáže – na základe argumentov, stôp, faktor, pôsobenia dejov…- že to je nepravdivá teória…

Ale oni, tí hore, tí povedia, že je konšpirátor. Nájdu ľudí, tretiu stanu, agentúru, …dajú im biele plášte, hrubé rámy okuliarov..a tí povedia, že to je hoax.

A nik už nevie po čase, keď toho je viacej, čo je pravda, čo je teória, volajú sa veci prijateľné, algoritmy chovania, ktoré sú uspokojivé, pre chod…a potom sú tu veci TABU, HOAX…kto šíri iné, ten získa posmech, nik sa s ním nebude baviť…konšpirátor, nadávka, nálepka…zmätok v spoločnosti. Oslabenie…

A teda, chcel som len povedať to, že normálne . aby sme sa vyhli zmätku – je nazvať niečo konšpiráciou (skutok), niečo konšpiračnou teóriou (popisuje niečo ,vysvetľuje, interpretuje …hľadá pravdu), a potom tu môžeme mať konšpirátorov (teda tých, ktorí uverili konšpirácií, alebo paradigme (napr, kopáči, rybári, investori v podniku zakladania rybníkov..tí čo majú výhody v danej dobe, situácií – napr. za nacizmu bežní ľudia, ktorí vítali sprievod, ktorí arizovali…ktorí mali úrady, robili dozor…propagandu…)) a potom tu môžeme mať tzv. konšpirátológov (akýchsi „hľadačov pravdy“)…

Teda celý život je o tom. I Sokrates žil v nejakej dobe, kde niekto mal moc a on bol ten, ktorého „dali na okraj“, obvinili ho, že „kazí mládež“ a skončil .).

Samozrejme, je to žiaľ v spoločnosti zložitejšie. I v dobe nacistov by tu neboli len „čistí“ ľudia, „Hľadači pravdy“, jednoducho by tu boli i opačné sily, oponenti, napr. komunisti, teda ľudia, ktorí uverili opačnému táboru, inej totalite…hranice, železné opony…teda nič viac ,nič menej…pozrime si dnes hocijaký článok, rozhovor s „odborníkom“ a sami si povedzme, či je odborník. Ostaňme v úvode, preverme si prvé jeho tvrdenia, nie s vierou, ale kriticky…buďme v pluralite, v ľudskosti, s rešpektom…zbavme sa nálepkou, nových slov, ktoré robia zmätok v jazykoch, ….

To len tak..

Konšpirátor, konširátológ… máme právo na svoj „svet“, svoj jedinečný život, máme pestrosť, ako v lese…dobrý les je ako zdravá spoločnosť, je pestrý…to mu dáva silu.. nie les monokultúrny… rýchlorastúci, pre zisk…

Ilustračné foto je z pamätníka na cintoríne pre obete prvej svetovej vojny. Tiež ich niekto niekam poslal, nik sa ich na nič nepýtal.. povinne išli.. nezmyselne…ostali rodiny bez otcov…a synovia, keď vyrástli, polosiroty, išli do druhej svetovej…a tak…niekto rozdával karty, niekto zarobil na výrobe…a niekto zarobil i na obnove…a my máme svoje pojmy, ako nám ich niekto „rozdal“…prijímame nekriticky…

Len k tomu obdobiu „nazi“, keďže dávam ten príklad. Vraví sa, že tu bola obvviňovaná, v rámci zjednodueení, „naratívu“, teda ako nepriateľská skupina označená skupina, etnikum ˇŽidia“. Zrazu sa šírilo, že oni šíria infekčné choroby…a už to išlo…ono, obdobie „nazi“ nie je o koncentrákoch, to je skôr dôsledok, ono to začínalo zmenou „naratívu“, nové významy slov, interpretácie, slovné útoky, myšlienky, agresia, propaganda…vplyv médií…potom prišli „kopáči“ a obete…milióny obetí, …pre neschopnosť empatie, chamtivosť…moci chtivosť… …ale mier začína v duši…hry na „múdrych“ a „hlúpych“, kde práve ten druhý v dialógu, je ten hlúpy, ktorého skúsime presvedčiť…lebo dialóg nemá byť asi o rešpekte,…o hľadaní…o ľudskosti…len hra na dialóg a hra na demokraciu… menia sa len kulisy a podstata ostáva…žiaľ…

Teda, záver na zamyslenie, v praxi prichádzame k absurdným záverom, kedy ten, ktorý uverí konšpirátorovi, teda tomu, kto má nejakú snahu, prostriedky, účel ( model: napr. ten „kopáč“), označí toho, kto skúma, či upozorňuje na konšpirácie (na tie snahy), že je konšpirátor (model: napr. ten „ichtyológ…).

A je pritom pri tomto čudnom používaní slova „konšpirátor“, pri tom zmätku, manipulácií s pojmom, kedy je to vlastne určitá skrytá snaha niečo dosiahnuť (zvyčajne v politike či diplomacií bežné…), je teda jasné, že sú tu v praxi i určité hybridné vojny.

Je tu možno i niečo ako pokračovanie studenej vojny, keďže je tu roky snaha získať rôzne zdroje, kedy je jasné, že svet je v takom stave, že prežitie je stále náročnejšie.

Svet sa dal do pohybu i pre vlny tepla, horúčav, sucha, hladu, zlých podmienok, ktoré štáty, manipulátori, tyrani, diktátori…vytvárajú…A my sa tvárime, že je tu len jedna zlá strana a všetci ostatní nám chcú dobre…lebo peňazí majú dosť.

Lebo peniaze sú im v určitom momente zbytočné, keď bude problém dobrá klíma či vzduch…To bude hodnota potrebná k prežitiu.

Možno i soľ bude viac ako zlato… Ale zatiaľ, je to o sváre, ešte nie sme „soľ zeme“, jeden pre druhého. Nemáme záujem spolupracovať, chápať, riešiť hlad…nie v ďalekých krajinách, ni doma….bezdomovectvo, utrpenie…akoby to nebol problém všetkých… i dávne pamätníky nás nechávajú chladnými, nepremýšľame ni srdcom, ni básnicky, dušou…teda, celé to naše moderné – konzumné – účelové a strojové žitie, ktoré nás sprevádza strachom, nepredvídateľnosťou, neistotou, napriek tomu, že banky nám uverili, sú si istí veritelia…akosi to nedáva zmysel…

Pravda, hľadanie pravdy, hoc cez umenie, ktoré ju častokrát podáva jasnejšie, akoby nebola cesta…skôr viera vo „vedcov“, v to, čo je len pravde podobné…a čo sa nás konkrétne ani netýka, veď o tom vieme z médií, cez tv..a vonku je to podstatné, keď použijeme vlastné zmysly…slobodu…komunikáciu,…metódu záujmu o druhého, rozhovor…metódu pozorovania a kritického myslenia…každý z nás je i vedec i politik, ak nám ide o viac dobra v spoločnosti, sme i politici…v zmysle Aristotela…

 

 

Teraz najčítanejšie