Denník N

Naši klienti citlivo vnímajú výroky ministerky spravodlivosti, že zájde na osobný pohovor za predsedom súdu

Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky JUDr. Mária Kolíková, na tlačovej besede dňa 18.11.2021  na otázku novinára, či je v poriadku, že  Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci vedenej voči jednému z opozičných politikov a poslancovi národnej rady, nerozhodol už vyše roka, uviedla, že podľa nej to v poriadku nie je. Chce sa o tom ešte raz rozprávať s predsedom Najvyššieho súdu SR a predsedom súdnej rady.

 

Ďalej ministerka uviedla, že už požiadala aj o stanoviská najvyšší súd a predsedu súdnej rady, ale myslí si, že je to o osobnom stretnutí.

Opozičná strana na tlačovej besede oznámila, že na ňu podá trestné oznámenie. Veď sa verejne priznala, že ide ovplyvňovať súd.

Na Slovensku stále platia právne predpisy, ktoré zverujú predsedovi súdu právomoc dohliadať nad plynulosťou súdneho konania a dbať na odstraňovanie zbytočných prieťahov v konaní.

Je viacero vecí, v ktorých moji klienti čakajú viac ako rok na rozhodnutie súdov a to na rôznych stupňoch. Závisí od trpezlivosti klienta a vážnosti veci, či iniciujú, aby som sa obrátila so sťažnosťou na predsedov súdov, aby sa zasadili o odstránenie prieťahov, alebo priamo, či následne, na Ústavný súd SR.

Predseda súdu, na nižšom stupni než ministerstvo spravodlivosti a minister, musí zabezpečiť pre sudcov všetky potrebné podmienky na to, aby svoju sudcovskú  funkciu mohli vykonávať v súlade so zákonom, teda bez zbytočných prieťahov.

Predseda súdnej rady je politickým nominantom do inštitúcie, ktorá bdie aj  nad  nezávislosťou súdnej moci.

Kto sa roky pohybuje v praxi „citlivo“ vníma situáciu na súdoch, ako aj príčiny, pre ktoré sa veci vybavujú tak dlho. A ako advokát z praxe nemám problém povedať, že väčšina z týchto príčin nijako nesúvisí s „lenivosťou“ sudcov, alebo s tým, že sú skorumpovaní, ktorú nálepku radi šíria médiá, ale čo je horšie aj sama ministerka.

Korupcia je totiž trestná činnosť, ktorá sa veľmi ťažko dokazuje, obvykle o nej vedia  len aktéri –  ten kto úplatok dáva a kto berie. Keď sa pani ministerka verejne vyjadruje o skorumpovaných sudcoch, znamená to, že bola pri korupčnom správaní prítomná ? Má k tomu dôkazy ? Ak má, je povinná podať trestné oznámenie a nechať konať nezávislé orgány činné v trestnom konaní a to bez ďalšieho zasahovania. Ak nemá, môže sa takto verejne vyjadrovať ?

Patrí k princípu nezávislosti zákonného sudcu, že predseda súdu nesmie vstupovať do jeho rozhodovacej činnosti v tom smere ako o veci rozhodne. V opačnom prípade robí to, čo sa tu v médiách hlučne kritizuje. Predseda sa môže a musí sa zasadiť o to, aby rozhodovanie bolo plynulé, ale aj tu má žiaľ dosť obmedzené možnosti.

Vybavenie každej veci si vyžaduje určitý čas a aj keď sudcu, ktorý je zavalený vecami predseda natiahne na škripec, alebo ho bude smažiť v peci, bez toho, že by ho niekto odbremenil od náporu práce,  skôr veci nevybaví. A aby sme nezabudli na to,  klientom nie je jedno ako sudca rozhodne. Časová tieseň ho nezbavuje povinnosti vydať kvalitné a hlavne spravodlivé rozhodnutie. To je väčšinou spravodlivé len pre toho, kto vyhrá.

Jediné, čo sudca na základe sťažnosti na prieťahy vie urobiť a čo  aj urobí je, že vytiahne z kopy nevybavených spisov vec sťažovateľa a vybaví ju „prednostne“ v tom zmysle, že časovo predbehne iné veci, ktoré boli v poradí skôr, ale sporové strany sa nesťažovali a trpezlivo čakajú. Až napokon aj im dôjde trpezlivosť…

Čo má so zabezpečením rozhodnutia o opozičnom politikovi predseda súdnej rady, neviem.  Moji klienti sa obrátili na predsedu súdnej rady so sťažnosťou na postup zákonnej sudkyne. Podľahli čaru jeho medializovaných vyjadrení o tom, ako sa zasadí o zlepšenie obrazu justície, čo som musela rešpektovať. Sťažovali sa na nepredloženie námietky zaujatosti nadriadenému súdu ( táto sťažnosť  sa neskôr ukázala ako opodstatnená) a sťažovali sa aj na postup predsedu súdu, ktorý pri vybavovaní ich sťažností na postup zákonného  sudcu, podľa nich úplne ignoroval ich námietky a nekriticky prevzal stanovisko sudcu. Nepochodili ani na krajskom súde, ktorý ich odbil, spásu videli v Súdnej rade.

Kancelária súdnej rady im listom zo dňa 2.12.2020 odpovedala, že podnet odkladá, lebo požiadavky klientov nespadajú do právomoci súdnej rady, a v postupe sudcu nevidela dôvod na začatie disciplinárneho konania. Celé čiastočne anonymizované znenie odpovede zverejňujem nižšie.

Vytýkalo sa rozhodovanie vylúčeným sudcom, o čom je už právoplatne rozhodnuté, a ukázalo sa, že rýchly záver súdnej rady (len na základe vyjadrenia sudcu), že námietka zaujatosti bola daná po lehote, sa ukázalo ako nedôvodné a účelové tvrdenie sudcu. Ďalej sa vytýkali také maličkosti ako vykonanie ohliadky, ako dôkazu na návrh klienta, ktorý je  švajčiarskym štátnym občanom bez prítomnosti tlmočníka, hoci tlmočník  bol žiadaný, pričom advokát mal podľa zákonného sudcu pochybiť v tom, že hoci plynule hovorí s klientom po nemecky odmietol pri úkone tlmočiť (!!!); vytýkalo sa nedoručenie  zápisnice z ohliadky niekoľko mesiacov po jej vyhotovení, po doručení zápisnica obsahovala pasáž, ktorá na úkone neodznela, a ktorú si sudca “ v pohodlí svojej kancelárie“ nadiktoval v neprítomnosti strán a uviedol ju slovami, že má potrebu zaujať vlastné stanovisko k priebehu ohliadky.

Nuž čo, klient uveril mediálne prifarbenému obrazu, ale zažil na vlastnej koži, ako to v skutočnosti je. V kontexte takéhoto zážitku s fungovaním súdnej rady, predsedami súdov, ktorí vedia vo veci prieťahov  zakročiť len s minimálnou efektivitou, naši klienti „citlivo“ vnímajú, že pani ministerka sa rázne zasadzuje u konkrétnej kauzy, aby sa rozhodla rýchlejšie. To, že za takouto húževnatou aktivitou každý vidí záujem na eliminovaní nepohodlného politika, by sa dalo vyvrátiť, keby nepanoval všeobecný nezáujem o veci obyčajných ľudí. S rovnakým podnetom ako súdnej rade sa klienti obrátili aj na ministerstvo. Výsledok nula.

Asi bude potrebné zozbierať zoznamy vecí, ktoré na súdoch ležia nerozhodnuté už dlhšie ako rok a poslať ich pani ministerke, aby vykonala osobné pohovory s predsedami súdov a samozrejme aj s predsedom súdnej rady.

Pani ministerka určite povie, že má riešenie vo forme súdnej mapy, ale zlí sudcovia a iní, jej ho nechcú podporiť, takže nemôže pre zlepšenie situácie v rezorte, okrem verejného označovania kritikov súdnej mapy za skorumpovaných, urobiť nič.

V skutočnosti má šťastie, pretože ak by jej to prešlo, a ešte viac by zredukovala počty sudcov a ešte viac sťaží prístup občanov na súdy (stačí vyhlásiť ešte zopár verejných obstarávaní na verejnú dopravu), a jej meno by bolo preklínané niekoľkými generáciami občanov Slovenska. Napriek všeobecnému presvedčeniu, ktoré panuje medzi politikmi, peniaze, nie sú všetko.

To však v tejto chvíli netuší. Inak v kuloároch sa hovorí, že by asi najradšej vymenila všetkých sudcov ( a určite aj advokátov, notárov, prokurátorov, exekútorov atď.)  a „začala odznova“. Nádherná revolučná myšlienka. A nie je nová, aj súdruhovia v 50-tych rokoch čelili tejto dileme, keď sa potrebovali zbaviť predchádzajúcej generácie sudcov, buržoáznych nacionalistov, veriacich, a inej pre vznešenú ideu komunizmu  nepoužiteľnej „zberby“.

Nuž čo, zobrať vidly a vyčistiť ten Augiášov chliev, ako mi písal jeden rozhorčený pán. A čo ďalej ? Pani ministerka tam dosadí asi rovnakú kvalitu, akú dosadili súdruhovia. Kooperatívne a poslušné duše, oddané našej veci.

Ale k tomu netreba ďalší komentár, veď  súčasná vláda a jej prisluhovači nás  neustále  presviedčajú o úrovni svojich intelektuálnych schopností. O morálke ani nehovoriac. Takže plná dôvera.

Minister spravodlivosti napríklad nemá zábrany verejne komunikovať, že ide zasahovať do práce súdov, nech to už myslí akokoľvek, jeden by si myslel, že pri verejných vyjadreniach takýchto osôb platí dvakrát merať a raz strihať. A dokonca uviedla, že už o tom opakovane hovorili. Nuž, určite si to vyžaduje osobný zásah ministerky ( so špeciálnou jednotkou v pätách?).

Ak už súdy nestíhajú konať rýchlejšie, určite by mali postupovať tak, že neuprednostnia vec, ktorá napadla neskôr, pred tou, ktorá prišla na súd skôr. Ak sa nejedná o konania so špecifickým predmetom, kde je prednostné vybavenie potrebné (maloletí). Nevieme, aká je situácia vo veci pána poslanca, ale aj tak by niektorí mimoriadne odolní priaznivci tejto vlády uvítali vyjadrenia bez zbytočných vlastných gólov.

P.S. Niektorí lakonicky poznamenali, že sudkyňa, ktorá sa v rozhovore vyjadrila, že za zlé vnímanie sudcov môžu najmä sudcovia, mala sama problémy s vybavovaním veci bez zbytočných prieťahov. Možno sú to len reakcie na tvrdú kritiku do vlastných radov. Ale to by sa malo dať cez info  zákon zistiť. Aj prieťahy nepochybne prispievajú k mrzutosti občanov a zlému vnímaniu justície, ale zodpovednosť za to nenesú len sudcovia.

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..