Denník N

Redizajn demokracie.

Pokiaľ má prežiť demokracia taká ako ju poznáme , je nevyhnutné redefinovať jej pravidlá.

Ako mnohí z mojej generácie, ktorí stáli na novembrových námestiach v roku 1989 si kladiem otázku, či toto, čo tu aktuálne máme, sme naozaj vtedy chceli. Od osemdesiateho deviateho sa stalo veľa vecí, ktoré sa nedajú z odstupom času nazvať inak ako chybné kroky. Pomenovali ich mnohí politológovia, ale aj vtedajší tribúni zamatovej revolúcie. Pointou zostáva, že nikto nevedel ako to dopadne, nikto nemal podobnú skúsenosť. Takže pekné ideály a ciele doplatili na nepripravenosť a naivitu vyplývajúcu z eufórie, že sa na tom budú všetci rovnako a hlavne nezištne podieľať. Viacero aspektov sa netýka len našej krajiny, ale aj mnohých našich susedov. Keďže naša “demokracia” je ešte stále celkom mladá, sme náchylnejší k jej kritike.

Viac ako dve dekády sa venujem oblasti informačných technológií, moja optika nazerania na rôzne udalosti je preto ovplyvnená evolúciou posledných dvoch desaťročí v IT. Najmä vznik prvých sociálnych sietí vyvolal obrovské vzrušenie v celej IT komunite a mnohí už vtedy upozorňovali, že pokiaľ sa to správne neuchopí a nebude určitá forma regulácie, môže sa to zvrhnúť. Vtedy tento druh myšlienok skôr smeroval k zneužitiu pri organizovaní rôznych radikálov, či teroristických skupín. Nikto nepremýšľal nad algoritmami a ich fungovaním a najmä dopadom na populáciu sveta. Prvotná myšlienka sociálnych sietí bola pekná, pomôcť zjednodušiť komunikáciu v rámci rôznych záujmových komunít, neskôr pomôcť globalizácií jednoduchými platformami.
Samozrejme marketéri rýchlo pochopili biznisový potenciál sociálnych sietí, v neposlednom rade aj v ich využití pri ovplyvňovaní verejnej mienky, teda aj v politike, lebo pre niektorých politika bola a bude len biznisom. Požiadavkou bolo preto začať prispôsobovať algoritmy, zameriavať sa na “lajky”, či sledovanosť. Vznikala nová paradigma úspešnosti na základe týchto nových atribútov. Táto sa rýchlo transformovala do hodnoty, keďže firmy boli ochotné platiť za “lajky” a najnovšie “influencerom” . Začali na to reagovať akciové trhy, čo motivovalo ďalších a ďalších, vznikli mnohé poradenské a analytické firmy, ktoré skúmali algoritmy, prípadne navrhovali ich vylepšenia. Stále to bolo však najmä o biznise…

Ako v každej klasickej rozprávke, kde ide o súboj dobra zla, bolo otázkou času, kedy budú technológie zneužité. Zákerné bolo, že v podstate v poslednom desaťročí permanentne dochádzalo a dochádza k beztrestnému zneužívaniu sociálnych sietí a mnohí sa tvária, že v rámci demokratických pravidiel si každý môže hovoriť a písať čo chce, hoci to nie je pravda, lebo extrémizmus je v každej demokratickej krajine postavený mimo zákon.
Staršia generácia si pamätá studenú vojnu medzi východom a západom, ktorá trvala desaťročia. Po revolúcií a zblížení vtedajších politických lídrov oboch táborov, sme si naivne mysleli, že to máme za sebou a už nikdy to nezažijeme. Opäť sme sa mýlili, lebo to obdobie sa nezmazateľne zapísalo do DNA politikov novovznikajúceho východného bloku formujúceho nové doktríny s cieľom rozložiť a oslabiť demokratické princípy zvnútra, zjednodušene podporou akéhokoľvek lokálneho extrému v záujmovej krajine. Využili a využívajú na to sociálne siete a slabiny, lepšie povedané schopnosť algoritmov zafungovať v ich prospech. Či chceme, alebo nie, žijeme v hybridnej vojne, nepriateľom sú tvorcovia poloprávd , či lží a ich konzumenti posúvajúci ich beztrestne ďalej. Samozrejme motivácia je rôzna, nedá sa jednoducho zovšeobecniť, niektorí sú len zo zásady vždy proti „mainstreamu“, spôsobené škody neriešia.

Nie každý je schopný pochopiť geopolitický kontext, ale jeho dopad na lokálnej úrovni je veľmi veľký, každá demokratická krajina rieši problémy s nástupom populistických subjektov odkláňajúcich sa od demokratických princípov a oháňajúcich sa ochranou ľudských práv pri každom pokuse ich nejakým spôsobom eliminovať, či obmedziť. V parlamentoch sú zastúpené politické strany, ktoré za normálnych okolností nemali nikdy vzniknúť, alebo mali byť na periférii záujmu. Žijeme v dobe kedy zo štátneho rozpočtu sú financované strany, ktoré prispievajú k rozkladu demokratického systému. Autokratickým lídrom z východného spektra to vyhovuje, bolo to predsa ich cieľom a napĺňajú len svoje doktríny. Pokiaľ ich niekto aj náhodou usvedčí z lží a manipulácií, majú po ruke odpoveď typu „my sme síce možno tí zlí, ale oni sú ešte horší.“

Pýtate sa, aká je z tohto cesta von? Najmä v súčasnej situácií kedy zvádzame boj s ďalším nepriateľom(Covid19)?V čase kedy zomiera viac ľudí ako pri mnohých vojnových konfliktoch je ľudské spoločenstvo tak rozdelené, ako dávno predtým nebolo. Mnohí sa stratili v záplave protichodných informácií a nie sú schopní používať elementárnu logiku, ich odkázanosť na sociálne siete je príliš veľká. Algoritmy im posúvajú obsah, ktorí radi čítajú bez ohľadu na to či je pravdivý, alebo nie. Sú presvedčení o svojej pravde a je takmer nemožné niektorých presvedčiť o opaku. Bohužiaľ práve kvôli nim umierajú denne desiatky ľudí, hoci by nemuseli. A čo na to politici? Sú zacyklení v kolotoči veľmi častých prieskumov popularity rôznych agentúr, uniká im podstata, že tu nejde o výsledok v budúcich voľbách, ale najmä o ich možné chybné rozhodnutia, ktoré stoja ďalšie životy.

Súčasná demokracia potrebuje redizajn, teda upraviť pravidlá tak, aby nemohli byť zneužívané na všetkých úrovniach, či v biznise, politike, ale ani občanmi. V prvom rade ide reguláciu v oblasti algoritmov sociálnych sietí, až následne obsahu, ktorý je v rozpore s platnými zákonmi. Svetové spoločenstvo by sa malo snažiť čím skôr vysporiadať s autokratickými diktátormi a ich režimami, pokiaľ sa to nestane, tak nevidím svetlo na konci tunela. Okrem pravidiel demokracie ide aj o etické princípy, ktoré by mali byť podmienkou pre spoločnosti, ktoré podnikajú v technologickom biznise, ale aj marketingu. Pokiaľ toto zvládneme, máme šancu sa z toho dostať, pokiaľ nie, čaká nás pravdepodobne osud dinosaurov. Držme si palce!

Teraz najčítanejšie

Branislav Bonev

Viac ako 20 rokov pracujem v IT biznise, ale vždy som mal blízko k žurnalistike. Občas by som sa rád podelil so svojimi názormi či myšlienkami.