Denník N

Mocenské záhady

Ako je možné, že rozhodnutia vlády, ktoré nám ubližujú, ktoré nás utláčajú, ktoré nás oberajú o peniaze, slobodu a šťastie, poslušne znášame, hoci za nimi stojí malá hŕstka ľudí ?  A ešte nás aj urážajú. Ako je to možné ? Len sa bezmocne prizeráme. Ale funguje to. Proste majú moc.

Čitatelia asi poznajú „ideálnu“ formu vlády, ktorú najaktívnejšie propaguje po celom svete štát, ktorý najradšej o sebe počúva, že je veľmocou – USA. Je to demokracia. Na najnovší summit o nej nepozval beznádejné prípady. Rusko, Čínu a našich nedemokratických susedov Maďarsko.

Winston Churchill o nej povedal: „Demokracia je najhoršia forma vlády – okrem všetkých ostatných, o ktoré sa občas ktosi pokúšal.“

Aristoteles pozeral na demokraciu podobne ako Platón, teda ju považoval za chybný typ štátneho zriadenia. Aristoteles vo svojej klasifikácii štátnych zriadení považuje demokraciu za zlú a „zvrátenú“ formu. Definuje túto vládnu formu ako vládu množstva v prospech chudobných.

Nestabilitu demokracie spôsobujú rozdiely medzi chudobnými a bohatými .  Demagógovia radi zneužijú svoju moc nad chudobnými a namieria ich hnev proti bohatým, ktorí sú prinútení sa brániť, čo vo výsledku vedie k zrúteniu demokracie.

Najchybnejším faktorom tohto zriadenia nie je ani tak nestabilita, ako skôr skutočnosť, že demokracii a vládnucej väčšine chudobných v nej nejde o všeobecné dobro, čo je dôležitá charakteristika všetkých zdravých foriem zriadenia. Opakom demokracie je v tomto duchu oligarchia, teda vláda malej skupiny bohatých na úkor chudobných, ktorá je ďalším typom zvráteného ústavného zriadenia. Aristoteles sa opäť zhoduje s Platónom, keď za hlavný princíp demokracie považuje slobodu. Tá je charakterizovaná dvoma princípmi:

  1. Každý jedinec striedavo vládne a je ovládaný.
  2. Každý žije ako chce.

Prvý bod ukazuje jednu z konštánt demokracií, teda že každý sa môže podieľať na obsadzovaní riadiacich postov v obci.

Ďalšou dôležitou charakteristikou je poňatie spravodlivosti. Tá je v demokratickom zriadení aritmetická, pretože pri rozdeľovaní statkov prislúcha každému členovi obce rovnaká časť. 

Podľa vyššie uvedených charakteristík, na Slovensku asi môžeme ťažko uvažovať o demokracii. Určite neplatí, že sme slobodnými občanmi, že každý žije ako chce. Naopak, súčasná výkonná a zákonodarná moc čoraz viac škrtí kohútik slobody.

Sloboda prejavu čoskoro zanikne. Už nebude dovolené písať to, čo píšeme teraz. Viem to. Nie je to totiž novinka. V histórii sa každý nástup totality prejavoval napríklad takými nápadmi ako tresty väzenia za šírenie myšlienok, pre tieto účely označených ako dezinformácia alebo v modernej hantírke – hoax.

V rozpore s princípom slobody je to, že nemáte právo si myslieť čo chcete a hovoriť o tom s ostatnými ! Slobodou nie je právo si myslieť len to, čo je správne. Ale čo je správne ? A kto povie, čo je správne ?  Spravodlivá ministerka za nesprávne myšlienky navrhuje 10 rokov väzenia.

Problémom režimov, ktoré si s občanmi nevedia rady,  je, že  kritiku eliminujú tým, že zakážu slobodu myslenia. Obrovskú nespokojnosť s vládou vyriešia zákazom byť nespokojní.  Vaše myšlienky sa napokon budú musieť zamerať jedným jediným smerom  a to –  zistiť, čo si máte myslieť, aby ste sa vyhli sankciám a problémom.

Ale tak, ako je pre mňa šokujúce, že niekoho opäť napadajú takéto právne regulácie a ešte sedí na poste ministra, ktorý má dbať na spravodlivosť, opäť a opäť je šokujúca  slepota, ktorá úplne pravidelne postihuje tých, ktorí sa dostanú k moci. Nevidia, že každá takáto aktivita  viedla len k pokryteckej spoločnosti. Zdaniu  úspechu, pretvárke.  My ju tu už dávno máme. Jedno si myslíme, druhé dávame najavo, ako v časoch  pre 89 – tym, v podstate nie tak dávno. Zlo môže opäť zvíťaziť. Na určitý čas. A narobí to, čo je pre zlo charakteristické,  veľa zla.

Ale netrvá večne. Dobro je večné a vždy sa vracia ako pevný základ. A pretrváva aj ako podhubie počas vlády zla. Tak to bude aj teraz.

Vymazávanie videí oponentov. To si fakt myslíte, že je účinné, nepoučili ste sa od súdruhov, alebo naopak poučili  ? Áno je ! Na to, aby sa šírilo ešte viac a na to, aby sa  odhalila pravá tvár „slobody“. A áno, má aj tzv. chilling effect, vzbudzuje strach. Ako za súdruhov.

Ale najmä je protiústavné, nerešpektuje zásady demokracie, potláča to, čo je jej najväčším prínosom – slobodu prejavu. Sloboda buď je alebo nie je. Ak má mantinely, ak je stanovené čo si smiete a čo  nesmiete myslieť, hovoríme ešte o slobode ?

Ešte pred časom by som k tomuto napísala, že prijatím takéhoto zákona, ideme proti zákonom EÚ a rozhodnutiam ESĹP. Ako tak sledujem súčasné dianie, práve prijatím takéhoto zákona sa prispôsobujeme „novej“ EÚ. Takej akú sme nepoznali a z akej  zastáva rozum. Náš idol v otázkach slobody a ľudských práv zmenil svoju tvár. Neprišlo to hneď, ale nebolo to až také viditeľné.

Pozrime si však, aká je slovenská „demokratická“ realita a na koho konkrétne by sme mali myslieť, ak hovoríme o moci zákonodarnej, o moci výkonnej a moci súdnej. Kto má v rukách ( s určitou mierou nadsadenia) naše osudy a osudy našich detí. Ale sú ľudia, ktorí sú pri moci slobodní ? Alebo rovnako ako chcú naordinovať nám, len poslušne plnia príkazy? Takéto otázky už čoskoro budú ocenené dlhými rokmi väzenia.

Ale.

Nech sa páči Poslanci : Abecedný zoznam poslancov – Národná rada Slovenskej republiky (nrsr.sk)

Tu sa môžete oboznámiť s „potenciálom“ moci zákonodarnej. Môžete si pozrieť 150 poslancov, s ich životopismi, vzdelaním, ale aj aktivitami v národnej rade.

A tu je personálny substrát moci výkonnej – 16 členov   vlády Slovenskej republiky: Členovia vlády | Úrad vlády SR (gov.sk) . Členov vlády, má verejnosť možno na očiach o niečo viac, takže ich schopnosti netreba až tak predstavovať.

Hlava štátu – prezident Prezidentka Slovenskej republiky.

A moc súdna Sudcovia – MSSR (justice.sk). Na stránke ministerstva spravodlivosti je aktuálne údaj o počte 1362 aktívnych sudcoch.

A ústavný súd, ktorý v poslednom rozhodnutí statočne potvrdil stav navodený touto vládou Sudcovia – Ústavný súd Slovenskej republiky (ustavnysud.sk).

Viete si predstaviť, čo by bolo, keby  ústavný súd rozhodol o vyhláškach inak ? Že doterajší postup pri ukladaní obmedzení občanom bol v rozpore s ústavou ? Peklo ?

Nuž, mne toto rozhodnutie potvrdzuje názor vyslovený v nedávnom blogu a v ničom neprekvapil. Sebavedomý súd si pri rozhodovaní o vo vážnych veciach  predstavujem inak. Po prvé o tak závažnej otázke rozhodne okamžite. Ak čaká taký dlhý čas s rozhodnutím o otázke, na základe ktorej sa na dennej báze prijímajú opatrenia, štátni úradníci, policajti v dobrej viere konajú a rozhodujú, pritom obmedzujú práva občanov a prijímajú nepopulárne opatrenia,  ako môže potom rozhodnúť, že to, čo doteraz prebiehalo a čomu sa prizerali, bolo v rozpore s ústavou ? Ústavný súd sa prizeral  hnutiam aktivistov, ktorí sa proti opatreniam bránili, ale so stanoviskom, ktoré malo potenciál niektoré roztržky ukončiť, váhal.

Zachráni nás tento súd, keď nám budú  postupne uberať kyslík slobody ?

Ale naspäť k všeobecnému:

Čo myslíte, u ktorej z týchto mocí, keď sú takto obsadené, je najväčší intelektuálny potenciál ?

A čerešnička na záver. Ako je možné, že takýto malý počet ľudí znepokojuje také nepomerne väčšie masy ?

Keby títo ľudia obsadzujúci mocenské posty bývali všetci spolu, boli by menšou obcou.

Ako je možné, že rozhodnutia vlády, ktoré nám ubližujú, ktoré nás utláčajú, ktoré nás oberajú o peniaze, slobodu, pokoj  a šťastie, poslušne znášame, hoci za nimi stojí malá hŕstka ľudí ?  A ešte nás aj urážajú. Ako je to možné ? Len sa bezmocne prizeráme.

Ale funguje to. Proste majú moc. Nikdy to nepochopím.

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..