Ad: Reforma vysokých škôl: Otázka nie je, či. Otázka je, ako.
Keďže vyše 50 rokov som pôsobil v akademickej sfére, s obľubou si prečítam všetko, čo sa píše o vysokých školách. V tomto období v denníkoch je to najmä v súvislosti s návrhom novely zákon o vysokých školách. Píšu zainteresovaní a zjavne aj nezainteresovaní, tí druhí najmä z pohľadu ich vzťahu k súčasnej vláde, ktorá novelu pripravuje, lepšie povedané k strane SaS, ktorá školstvo má pod „gesciou“. Niekoľko blogov publikoval aj p. prorektor UK BA, ktorý je určite zainteresovanou autoritou, ktorého názory treba brať vážne. Nakoľko k blogu, pod uvedeným názvom, p. prorektora Radomíra (Rada) Masaryka, sa nedalo diskutovať, (možno chyba bola v mojom PC aj v tablete), rad by som vyjadril svoje rozpaky, či skôr nie celkom pochopenie uvedeného, formou samostatného blogu. Pán prorektor (v tomto blogu, pretože ich písal viac), píše, o.i. „Profesorov Hvoreckého a Šuchu asi nepresvedčím, ale veľmi by som ocenil, ak by sa nad týmto pohľadom aspoň na chvíľu zamysleli.“ Zjavne tým reaguje na niektoré publikované názory oboch menovaných. Osobne poznajúc oboch profesorov, viem, že skôr než niečo vyslovia, tak sa nad tým aj zamyslia. Nie celkom presvedčil aj mňa, ako súčasť verejnosti, nakoľko nie som v Denníku N tak „udomácnený“, ako uvedení p. profesori. Z hľadiska p. prorektora to určite nie je ani podstatné.
Mne sa páči „mladícky“ elán a entuziazmus p. prorektora, vyjadrená odstavcom v jeho blogu: „Ak je TOP 500 v ARWU pre Slovensko naozaj také dôležité, nevidím v tom až taký zásadný problém. Museli by sme síce „hodiť cez palubu“ niekoľko odborov, ktoré nikdy nebudú publikovať v Nature a Science, a kde nie je ani len teoretická šanca získať Fieldsovu medailu či Nobelovu cenu, ale ak je vysoká pozícia v rebríčkoch taká dôležitá, dali by sme to.“ (cit. z blogu. Niektoré časti textu som zvýraznil ja). ARWU podľa vybratých kritérií robí ranking svetových univerzít. Tento ranking odzrkadluje kvalitu tej – ktorej univerzity. Pre Slovensko určite nie je dôležitý vlastný ranking, ale kvalita, o ktorej tento ranking nesie len informáciu. To, že p. prorektor v tom „nevidí až taký zásadný problém“ je to výborné a „dajú to“, povedané slangom dnešnej mládeže. Dúfajme, že už čoskoro budeme vidieť UK BA v TOP 500, alebo aspoň ako najlepšie hodnotenú slovenskú univerzitu, v tomto rankingu, lebo ostatný raz to tak nebolo.
Taktiež nie celkom chápem vyjadrenie: „Museli by sme síce „hodiť cez palubu“ niekoľko odborov, ktoré nikdy nebudú publikovať v Nature a Science…“. počas svojho aktívneho akademického pôsobenia som bol niekoľkokrát na Cornell University, ktorá pravidelne je v ARWU medzi TOP 10. Bol som aj na ich „úplne bezvýznamnej“ katedre, kde bol vedúci nejaký Srb. Pýtal som sa ich, ako to, že sú v rankingoch tak vysoko hodnotení. „Máme tu niekoľkých dobrých vedcov, spolupracujú s NASA na kozmickom výskume a píšu významné publikácie, atď.“ – znelo vysvetlenie. Aj s toho dôvodu tam mali jeden z dvoch (v tom čase) najvýkonnejších počítačov v USA, teda aj vo svete. Robili na ňom zaujímavé simulácie aj chemici. „Vy to tiež využívate“? – pýtal som sa ekonóma. „My sme na tom robili nejaké modelovanie“, znela odpoveď. Teda nič „svetoborné“. Dobrá univerzita, nemá všetky odbory rovnako „svetové“, niektoré výborné, ale žiadne iné, menej dobré odbory nemusia „hodiť cez palubu“.
Plagiátorstvo. Je to zásadná vec v živote univerzity. Nie je to ani tak problémom študentov, ako učiteľov. Študent robí len to, čo mu učiteľ dovolí. Odhalenie plagiátorstva napr. bývalého premiéra je len vrcholom ľadovca. Keby nebol premiérom, nikto by sa o to nezaujímal. Koľko ďalších (neodhalených) plagiátorov, absolventov UK BA (a iných slov. univerzít) behá po svete? Ako to, že školiteľ – známy matematik a vtom čase dekan fakulty, oponenti či štátnicová komisia nezistila, že absolvent opísal (takmer) všetko z dobre známej publikácie? Hovorí to o „úrovni“ a charaktere nielen študenta, ale všetkých ostatných zainteresovaných. Nechcem zovšeobecňovať, ale nebolo to tak aj v mnohých ďalších prípadoch? Vtedy ešte Matovič nebol premiérom, aby mal nejaké „výsostné“ postavenie, aby sa mu podvody prepáčili. Vyjadrenie p. prorektora, „…ale podstatné je, že dnes vedenie plagiátorstvo odsudzuje úplne jednoznačne…“ mi pripadá také Sulíkovské. Zoberie si dcéru na štátne náklady do Dubaja, keď sa to zistí, tak sa ospravedlní, že to nemal urobiť, že si niečo nevšimol. Alebo chodil na raňajky ku Kočnerovi, preberal s ním voľbu GP a keď sa to objaví na verejnosti, tak rozhorčene povie, že „On (Sulík) je toho obeťou“. Na Vašej univerzite, FMFI bol pred časom menovaný profesor z matematiky (nie je zamestnancom UK). Všetky formálne kritéria splnil. “Svoje“ publikácie však nevie ani prečítať, nieto ich napísať. On aj správne hovorí „ja mám“, nie „ja som napísal“. Vysvetliť ako ich „získal“ by bolo zdĺhavé. To nie je exemplárny prípad akademického podvodu, a to na Vašej najlepšej fakulte, s perspektívou publikovania v Nature a Science? To je horší podvod, ako Matovičova diplomovka. Podľa mňa profesor matematiky je vrcholom múdrosti. Bývalý dekan FMFI bol neskonale múdry a pracovitý. Nakoľko bol aj čestný, tak zostal „len“ docentom. (Tým nechcem povedať, že každý profesor získal titul podvodom!)
Únik talentov. Nemyslím si, že je to len marketingová otázka – účasť na brnenskom veľtrhu Gaudeamus, či najlepšia prezentácia. Je to otázka dlhodobej kvality, dobrého mena a korektného správania sa univerzity. Ešte za socializmu som bol dlhší čas aj na univerzite v Holandsku. Keď som chcel od nich určité potvrdenie, čo vyžadovala moja domáca univerzita a v Holandsku to nepoznali, tak sa ma referentka spýtala, „či to nepoškodí dobré meno univerzity“. Dobré meno univerzity je to, čo s nedá získať tým, že keď sa podvod odhalí, tak sa ospravedlníme, resp. odsúdime to a hanbíme sa za to.
Otvorenie škôl svetu. „Nevidím žiadne formálne prekážky, aby k nám prichádzali prednášajúci a študenti zo zahraničia. Mimochodom, ja sám od tohto roka vediem viac kurzov v angličtine ako v slovenčine.“ – áno, formálne prekážky určite nie sú, len aby prišli prednášajúci aj študenti zo zahraničia. Z rozvinutého zahraničia, nie rozvojového. Aj môj vnuk študuje na jednom takomto kurze (nie u p. prorektora). Učia tam domáci odborní asistenti, so slabšou znalosťou angličtiny a v ročníku sú piati. On, jeho kamarát, dvaja z Ukrajiny a jeden z Azerbajdžanu. Že by toto bolo „otvorenie sa svetu“?
Bránime sa politizácii, nie reálnym reformám. Osobne si nemyslím, podobne ako iný „externí hodnotitelia“ návrhu novely, že ide o politizáciu vysokých škôl. Môj názor som v tejto veci vysvetlil v inom blogu. Už aj teraz polovicu členov správnej rady (SR) menuje minister po vyjadrení sa rektora. Tak to bolo od začiatku platnosti VŠ zákona, bol som pri jeho tvorbe. Tam skôr ide o problém, že členovia SR sa majú zúčastňovať voľby rektora, môj názor som tiež vysvetlil v inom blogu.
Takmer úplne však súhlasím s názorom p. prorektora, že: „Ale ak sa freeloader naučil prežívať v systéme riadenom samosprávou, nevidím najmenší dôvod, prečo by svoje stratégie „prežitia“ nevedel modifikovať aj v systéme, v ktorom univerzity riadia nominanti ministerstva.“ Polovina členov SR ešte neznamená, že nominanti ministerstva budú riadiť univerzity, ale zrejme to je len jeho hyperbola. V inom blogu v Denníku N som tiež písal, že: „Súčasní akademici sú „tak schopní a inteligentní“, že svoje „prívetivé – friendly“ prostredie a svoje postavenie si uchovajú, ak ho ešte neupevnia. Je to skrátka ako COVID, ktorý si vždy nájde spôsob, zmutuje sa, aby odolal liečbe.“ Inými slovami je povedané to isté, čo tvrdí p. prorektor. Prof. Hvorecký tu používa prirovnanie: „Postupom času sa medzi funkcionármi mnohých škôl udomácnil model „Putin – Medvedev“. Čiže „vybraní“ funkcionári len „cirkulujú“ vo funkciách, samozrejme dokedy si nevymohli zrušenie ustanovenie zákona „o max. dvoch po sebe idúcich funkčných obdobiach“, ktoré aj tak mnohí porušovali.
Verejný obraz našich univerzít je podľa mňa o dosť horší, ako si zaslúžia – píše p. prorektor. Ja si myslím, že súčasný obraz našich univerzít v očiach verejnosti je presne taký, aký si zaslúžia, a to vďaka ich vlastnej práce a prezentovaním sa na verejnosti.
