Bude nesplnenie predvolebných sľubov trestným činom?

Pani ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky Mgr. Mária Kolíková s veľkou pompou predstavila svoj bič na dezinformácie a hoaxy, ktorý pretavila do nasledovných skutkových podstát trestných činov, toho času v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Šírenie nepravdivej informácie

§ 361a

(1) Kto vyrobí alebo rozširuje nepravdivú informáciu, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu  alebo sa dopustí iného obdobného konania (!) slovne alebo písomne, prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, zvukového záznamu, zvukovo -obrazového záznamu alebo iného záznamu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

§ 362

Kto z nedbanlivosti opakovane rozširuje nepravdivú informáciu, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta (?), ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu, potrestá sa až na jeden rok.

Hoci pani ministerka kontext vyššie uvedených skutkových podstát pri verejnej prezentácii zasadila do boja s pandémiou, zo samotného textu však nadväznosť na dodržiavanie korektného informovania o pandémii nevyplýva.

Kontext vyššie uvedených trestných činov ma skôr politické, než medicínske odtiene zmyslu jeho použitia.

Do pozornosti dávam výraz „dopustí sa iného obdobného konania“. Čo sa pod tým myslí, vie len telepat s možnosťou mentálneho napojenia na mozgový trust rezortu spravodlivosti.

Legislatíva rezortu spravodlivosti už ako tradične za posledný rok a pol nelipne na presnosti, zrozumiteľnosti a určitosti, skôr vsádza na interpretáciu „ducha“ zákona.   Podobne to platí pri výklade pojmu „aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta.“

Šírenie nepravdivej informácie slovom zrejme znamená aj rozhovor medzi dvomi osobami, či už priamo (face to face) alebo telefonicky.

Po oboznámení sa s vyššie uvedenými skutkovými podstatami možno konštatovať, že informácie v predvolebnej kampani a predvolebné sľuby sú bezpochyby informáciami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach celospoločenského významu – koho budú voliť.

V prípade, že hodnovernosť a pravdivosť informácií nebude následne preukázaná zavedením predvolebných sľubov do praktického života, z neoverenej informácie sa logicky stane informácia nepravdivá. A sme v skutkovej podstate.

Za povšimnutie stojí aj skutočnosť, že sa navrhuje aj novela zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, podľa ktorej na účely tohto zákona sa trestnými činmi rozumejú trestné činy upravené v osobitnej časti Trestného zákona šírenie nepravdivej informácie podľa § 361a a 362.

Z uvedeného vyplýva, že  trestný čin šírenia nepravdivej informácie môže spáchať aj právnická osoba – t.j. vydavateľstvo poprípade aj politická strana.

Zákon o politických stranách a hnutiach vraví, že strana je právnická osoba, ktorá sa zapisuje do registra strán. Register strán vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Ešte pre doplnok, ďalší nový trestný čin:

§ 360c

Podnecovanie vzbudzujúce nenávisť

Kto podnecuje proti inému pre výkon jeho zamestnania, povolania alebo funkcie, alebo pre dodržiavanie opatrení uložených na zabránenie šírenia nákazlivej choroby, spôsobom, ktorý vyvoláva u časti obyvateľstva nenávisť vzbudzujúcu dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie jeho blízkej osoby, alebo spôsobom, ktorý podstatne zhoršuje kvalitu jeho života, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Takže pokiaľ napríklad niekto na internete bude podnecovať nenávisť proti inému pre výkon jeho funkcie alebo povolania ( napr. pre výkon funkcie štátneho úradníka, politika, ale aj sudcu) spôsobom, ktorý podstatne zhoršuje kvalitu  života dotknutého, má malér. To isté platí aj pre právnickú osobu. Výraz „podnecovanie“ je  vecou výkladu ducha zákona.

No a na záver krátke zamyslenie – pokiaľ sme doteraz podporovali slobodu tlače a slobodu slova, a uvažovalo sa o ochrane novinárov pri výkone ich povolania, som  zvedavá, akým spôsobom sa má takto deklarovaný cieľ za použitia vyššie uvedených skutkových podstát  reálne dosiahnuť.