Denník N

Kde sú hranice slobody slova ?

Aj my máme svojho Trumpa a svojho Voldemorta, poslanec ktorého meno sa nevyslovuje dostal STOPKU.

Veľký deň pre „vody“ slovenského internetového priestoru, v tomto prípade skôr bahno. Prvý slovenský politik, ktorému konečne bolo „klepnuté po prstoch“.

Ministerstvo „pravdy“ zaúradovalo ? Žijeme v totalite ? Cenzúra ? Má mať sloboda slova nejaké medze ? Nedávno som čítal do školy úryvok z knihy úvod do sociológie- R. Havlík.

Autor sa tam dotkol dnes veľmi pálčivej témy a to je sloboda slova, cenzúra. Spomína tam režiséra Miloša Formana, ktorý si slobodu slova tak trochu mylne vysvetľuje. Presne túto pasáž som reflektoval a zamýšľal sa nad ňou. Deň na to ,ako som dopísal, sa stala veľmi výnimočná vec, soc. sieť. precedentne  vymazala prvý krát Slovenskému politikovi video. Vtedy som si povedal, že sa s tým textom ešte trochu pohrám a skúsim napísať svoj prvý blog, lebo som tam videl kopec paralel. Tu teda je.

Režisér Miloš Forman sa v častiach jeho dospelosti stretával s cenzúrou totalitného štátu. Čo si v demokracii mylne vysvetľuje a kompenzuje až „prílišnou slobodou“. Osobne nesúhlasím s vnímaním Formanovej slobody prejavu.

Forman vyhlásil, že každý má právo propagovať hocičo, čo sa rozhodne zverejniť.

No má? Teraz uvediem príklad trochu pritiahnutý za vlasy, no pre predstavu.

Má každý právo v reálnom svete, chodiť po ulici a salutovať s pravou rukou a kričať pritom „Heil Hitler“? Má pedagóg v reálnom svete právo prísť a prednášať študentom do školy o knihe „mein kampf , v pozitívnom slova zmysle, akúsi príučku o tom, ako sa zbaviť židov a ako je árijská rasa nadradená? Samozrejme nemá, ak áno s následkami. To isté by sa malo uplatňovať aj vo virtuálnom svete, kde ľudia by mali preberať plnú zodpovednosť za takéto činy a im podobné.

Ak to, čo zverejníme môže niekomu napr. ublížiť psychickému zdraviu, fyzickému zdraviu, podnecovať nenávisť voči konkrétnej osobe, skupine, k tomu to všetko založené na polopravdách a klamstvách, to už nie je sloboda ale anarchia. Tu presne platí staré známe klišé: Moja sloboda končí tam, kde začína toho druhého.

V demokratickom zriadení môžete nadávať na vládnucich politikov, dokonca aj neopodstatnene, no skúste byť nahlas kritický a úplne legitímne voči autokratovi v totalitnom režime…

Prílišná sloboda môže byť ale dvojsečná zbraň, dnes vidíme, že aj je.

Ak by som mal uviesť príklad a nadhodiť otázku, čo je cenzúra alebo nie je, tak uvediem toto. Bývalý prezident Donald Trump dlhodobo a konzistentne šíril nenávisť, klamstvá, polopravdy miestami až konšpiračné teórie. Za svoje vládnutie, počas 3 rokov úradovania mu bolo narátaných 16 000 (!!) klamlivých a zavádzajúcich tvrdení.(zdroj: Washington post-z knihy falšovaná pravda: Katharina Nocun a Pia Lamberty) Jedna vec je ak niečo také činí Fero z hornej-dolnej s dosahom na ovplyvňovanie svojho najbližšieho okolia, no druhá vec je, ak  to činí verejne činná osoba, v tomto prípade dokonca prezident jednej z najsilnejších krajín sveta. Poslanec v našich „vodách“ (bahne) internetu ma z pomedzí všetkých politikov najväčší počet rozdaných banov a interakcií,  čiže  najväčší vplyv, je to porovnateľné s Trumpom.

Teda ale k otázke, spravili soc. siete „dobre“ ak vymazali účty Trumpovi? Po tom, ako jeho stúpenci zaútočili na kapitol, kde boli dokonca aj zabití ľudia a desiatky zranených.

Toto sa nedá vnímať ako cenzúra, ale ako rozumné a zodpovedné rozhodnutie pre spoločenské dobro, no hlavne ako precedens do budúcna pre všetkých politikov, demagógov, šíriteľov konšpirácií, ktoré ohrozujú životy , štváčov nenávisti aby si 2x rozmysleli čo budú písať a ako budú písať.

Koniec koncov v týchto kruhoch už dlhodobo prebieha diskusia ako regulovať sociálne siete, nie preto, že žijeme v totalite, práve naopak žijeme v demokracii, no táto prílišná sloboda ako ju vníma napr. Miloš Forman, je škodlivá pre spoločnosť. Polarizuje, môže byť katalyzátorom násilia, podnecuje k chybným rozhodnutiam, ktoré môžu mať fatálne následky. Naopak toto všetko podkopáva demokraciu.

A ak sa mám oblúkom vrátiť k Ferovi z hornej-dolnej, tak podmienky a regulácie by mali byť nastavené tak, aby ani človek, ako Fero nešíril bludy a nenávisť vo svojej malej bubline, prípadne ak áno, nech to je trestno-právne riešené, ak to naplňuje skutkovú podstatu, tak ako v reálnom svete. Všeobecne si myslím, že všetko načo sa vzťahuje skutková podstata v reálnom svete, by mala byť prenesená aj do toho virtuálneho, lebo dnes vidíme, že tie „steny“ medzi svetom virtuálnym a reálnym sa stierajú a pretavujú sa do konkrétnych násilných činov a rozhodnutí, ktoré ohrozujú nás všetkých, nie len dotyčných.

Žijeme v revolučnej dobe internetu a výkonných počítačov vo vrecku. Kedysi sa k odborným veciam v zásade vyjadrovali len odborníci. Dnes ma každý možnosť napísať „názor“ ku hocičomu, v drvivej väčšine bez následkov. Niet pochyb o tom, že toto je obrovská téma, s ktorou sa musíme čím skôr a čím lepšie vysporiadať, nastaviť regulácie a legislatívne kroky tak, aby sa tento problém ešte viac a viac neprehlboval a do budúcna vlastne ani nedial.

Koniec koncov toto píše aj autor R. Havlík:

„Ako by po páde totalitných režimov spoločnosť upadala do opačného extrému. Po ére, kedy nič, čo neodpovedalo údajnému záujmu spoločnosti sa nesmelo objaviť na verejnosti, nastala éra kedy sa môže zverejňovať všetko, bez ohľadu na to aké dôsledky v spoločnosti to vyvolá.“

Trump a náš poslanec sú zrejme fanúšikovia režiséra Miloša Formana, ak nie filmovými, minimálne v ponímaní slobody slova.

Je zrejmé, že extrémizmus v každom smere je negatívny, v tomto prípade sa bavíme o extrémnej slobode slova, ktorá musí mať konečne nastavené jasné a pevné mantinely, obzvlášť vo virtuálnom svete, ktorý hýbe spoločnosťami aj v tom reálnom.

Teraz najčítanejšie

Samuel Hudák

Bardejov je moje rodné mesto, po 3 rokoch žitia v zahraničí počas, ktorých v tom čase sa stala vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá zohrala veľkú rolu v mojom živote, som sa začal intenzívne zaujímať o spoločenské dianie.  Bol to bod zlomu kedy som prestal čítať "alternatívne" média (konšpiračné). Vladimír Snídl z N-ka robil krátku reportáž o 3 ľuďoch, ktorí nejakým spôsobom v minulosti mali naklonene ku konšpiráciám, no pochopili, že boli oklamaní, bol som jeden z tých 3. Pár mesiacov na to, ma oslovila telekomunikačná firma, robili kampaň proti dezinformáciám s tým, že ich zaujal môj príbeh, či by som bol ochotný verejne o tom niečo povedať v krátkom video spote, bez rozmýšľania som súhlasil ak čo to málo môže prispieť k zmene u niekoho. Len čo som sa vrátil do svojho rodného mesta uvažoval som čo so životom a tak som si povedal, že skúsim štúdium. Momentálne žijem v Trnave kde študujem Sociológiu 1 roč. na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Zaujíma ma hybridno-informačná vojna, pôvod toho prečo som bol oklamaní a jeden z dôvodov prečo je momentálne tak spolarizovaná spoločnosť. Okrem iného sa taktiež zaujímam aj o psychológiu a drogovú problematiku, okrajovo klimatická kríza.