Denník N

Ako som dostal covid, skončil v nemocnici, a čo všetko sa dalo a ešte dá spraviť inak.

Monitoring teploty, dychovej frekvencie a iných parametrov prebiehal prsteňom Oura.
Monitoring teploty, dychovej frekvencie a iných parametrov prebiehal prsteňom Oura.

Áno, je to tak, nedal som sa zaočkovať proti covidu.
Dôvodov je celá kopa a písal som o nich v mojich predchádzajúcich blogoch. Bohužiaľ rozdielny názor na očkovanie sa dnes verejne ignoruje a vyhlasuje za neinformovanosť. U mňa to tak nebolo. Bol som infmormovaný dostatočne a vedome som sa rozhodol nezaočkovať sa.
Popísal by som, ako covid s delta variantou prebiehal u mňa a kde vidím nedostatky.

Prvá vec bola, že som sa nakazil vysoko pravdepodobne v práci a môj PCR-test vyšiel pozitívne v rámci hromadného testovania ako jeden z mnohých. Nakazil som sa napriek tomu, že som v práci nosil FFP3 masku a ordinoval pri otvorenom okne s ventilátorom. Takže možno pre niekoho z toho plynie poučenie: Plán vyhnúť sa delte je pri jej infekčnosti naozaj tak trochu utópia.
Dôvodom, že som sa nakazil, bol vládnuci naratív, že očkovaní sú očkovaní, a preto by sa nemali testovať. Pri príjme do zdravotníckeho zariadenia sa teda testovali iba neočkovaní. Opak však bol pravdou. Ak platí, že neočkovaní majú horší priebeh ochorenia a vyššiu letalitu, platí aj naopak, že očkovaní majú bezpríznakové alebo takmer bezpríznakové priebehy (často iba trochu kašel, trochu nádcha) a veselo nevedome šíria vírus v populácii. Ak bol na začiatku očkovacej kampane argument nechať sa zaočkovať vznik kolektívnej imunity, tak dnes to snáď už nikto lucídny tvrdiť nemôže. Kolektívna imunita je situácia, kedy očkovaní tým, že nie sú infekční, pasívne chránia neočkovaných. Opak je ale dnes pravdou. Napriek popisovanej nižšej vírusovej náloži u očkovaných, ale ich vyššej mobilite a ich benevolentnom prístupe typu: ´´pre mňa osobne už pandémia skončila´´ sú práve očkovaní tí nebezpeční. Nikdy nebolo riziko od očkovaných pre neočkovaných vyššie ako je tomu dnes. Tlak na nezaočkovaných teda nie je iba zo strany štátu s jeho často nezmyselnými zákonmi a vyhláškami, ale aj zo strany očkovaných a ich infekčnosti. Neočkovaní zasa pri svojich ťažkých priebehoch infekcie zapĺňajú nemocnice a JISky a blokujú bielu medicínu, takže si tieto dve skupiny naozaj nemajú čo vyčítať.
Potom, čo som dostal covid, snažil som sa odizolovať od zvyšku rodiny. A našťastie sa to podarilo. Neznamená to preto nevyhnutne, že ak ste PCR pozitívne testovaní, je už neskoro na to, snažiť sa izolovať. Nádej existuje. Obnášalo to ale napríklad prísnu izoláciu a aj nosenie rúška v domácom prostredí už pred pozitívnym testom, ale hlavne potom, čo som začal byť symptomatický. Zaujímavé paradoxne bolo, že v deň PCR pozitívneho testu som sa sám ráno ešte testoval antigénovým testom negatívne. Antigén vyšiel pozitívne až o deň neskôr. Musím sa poďakovať môjmu zamestnávateľovi, že mi umožnil prenajať si izbu, kam som sa mohol uchýliť do izolácie. To dnes určite nepredstavuje štandard a štandardom je po nakazení jedného člena rodiny spravidla nakazenie sa celej rodiny. Covidové hotely s možnosťou dobrovoľnej izolácie by mali prekvitať, ale neprekvitajú a je to veľká škoda.
Potom, čo som dostal horúčku už v deň PCR pozitívneho testu a informoval som svojho všeobecného lekára, liečil som sa tak nejak na vlastnú päsť. Odkázal by som na rozhovor pani doktorky Janekovej z 25.11.2021 pre TA3. Sám by som to nezhrnul lepšie. Je zbytočné nosiť drevo do lesa, a preto to tu nebudem opakovať a radšej dám odkaz na diskusiu na TA3 tu:

V skratke to ale asi už poznáte: Pitný režim (u mňa 3 litre/deň), vitamíny C, D, zinok, aspirín, injekcie proti trombóze, antipyretiká od výmyslu sveta a pritlačený chrbtom k stene som si ´´práskol´´ tuším 4. deň horúčok aj ivermectín. Pôvodne som síce chcel dať telu možnosť vyrovnať sa s infekciou vlastnými silami a zvýšenou teplotou, ale na druhej strane som nechcel premeškať interval, kedy by možno ivermectín mal šancu pomôcť, resp. profitovať z jeho placebo účinku. Nejaké subjektívne ani objektívne zlepšenie som po ivermektíne nepozoroval. Či by infekcia bez neho prebehla horšie alebo lepšie definitívne teda na základe mojej skúsenosti povedať nemôžem. V čase, keď v Nemecku prevážali pri plných nemocniciach pacientov z jednej spolkovej republiky do druhej a zúčastnila sa toho Luftwaffe, mi to ale dodalo pocit, že robím, čo sa dá a pôsobilo to minimálne na psychiku ukľudňujúco. Informoval som sa u praktického lekára aj na možnosť podania protilátok, keďže som nechcel prepásť interval, kedy má ich podanie zmysel. Na tie som ale ako nízkorizikový pacient nemal nárok. Monitoroval som teda poctivo, tlak, puls, saturáciu oxymetrom a nejaké ďalšie parametre ako dychovú frekvenciu a podobne prsteňom Oura (pozri ilustračný obrázok). Navyše ma v noci telefonicky kontrolovala rodina, pretože sme mali strach, že by sa mohla situácia (pri horúčkach do 39,5 C°) abruptne zhoršiť a ja sám by som nebol v stave na to sám adekvátne reagovať.
Poviem ešte, že som mal štastie na kolegov, ktorí ma zásobovali liekmi, ktoré som si vymyslel a naordinoval (včetne spomínaného ivermectínu). Navyše napr. aj miestna lekáreň bola schopná mi lieky doručiť kuriérom. Tomu hovorím nadštandard.
Pretože horúčky neustupovali, rozhodol som sa na siedmy deň nechať si odobrať krv. Pretože zápalové parametry (CRP) neboli zvýšené, snažil som sa naďalej vydržať s nervami a utešovať sa, že horúčky pri delte patria do klinického obrazu a môžu trvať kľudne 10-12 dní.
Pri kontrole o štyri dni neskôr už ale CRP nastúpal (2->15mg/dl), a tak som sa rozhodol opäť skontaktovať môjho praktického lekára.Ten mi doporučil antibiotikum azitromycin. Stihol som ale vybrať iba dve tabletky.
Prišiel mi totiž ako dobrý nápad nechať si spraviť aj röntgen pľúc. Zas mi pri tom výdatne asistovali kolegovia, a ako lekár som sa k tomu vyšetreniu aj s pomocou tzv. Covid-Taxi dostal. Pre bežného pacienta by to bolo pravdepodobne logisticky ťažšie a praktický lekár mi toto vyšetrenie ani sám nenavrhol.
Vzhľadom k nálezu obojstranných pľúcnych infiltrátov (saturácie okolo 94% a hlavne starostí rodiny) som potom indikoval hospitalizáciu. Takže nie, nečakal som, kým budem hyperventilovať a lapať po dychu ako sa to oficiálne doporučuje. Príchod do nemocnice s nutnosťou bezprostrednej ventilačnej podpory je spojený s horšou prognózou.
Pri príjme do nemocnice mi známy kolega naindikoval silnejšie širokospektrálne antibiotikum(azitromycin sme teda vysadili) a cca 12 hodinové pozorovanie na monitore. Vtedy sa to zjavne zlomilo (na rozdiel od ivermectínu) a môj stav sa začal pod novým antibiotikom promptne lepšiť. Takže svoju rolu pri neustupujúcich horúčkach zjavne zohrala aj sekundárna bakteriálna infekcia. Kombinácia vysokodávkovaného paracetamolu, ivermectínu a antibiotík sa ale nezaobišla bez vzostupu pečeňových testov.
Antibiotikum bolo podávané do žily a v nemocnici som si poležal cca týždeň. Polovicu z toho času by sa dala liečba podávať kľudne ambulantne, ale na to tiež nie sú vytvorené štruktúry, takže som musel blokovať miesto na normálnom odelení. Personál mi kládol otázky, akoto, že nie som ako lekár zaočkovaný. Správal sa ale profesionálne a nemal som pocit, že ma liečia s menšou vervou ako napr. 82- ročného pacienta, čo bol zaočkovaný a tiež dostal covid. Nutno povedať, že jemu ako diabetikovi a kardiakovi očkovanie napriek nutnosti podávať kyslík a dexametason pravdepodobne pomohlo zachrániť život.
Zhrnutie?
Teším sa, že som to zatiaľ ako tak zvládol. Schudol som 6 kíl a nebude to všetko iba tuk.
Moja negatívna skúsenosť viedla k tomu, že sa nechala zaočkovať manželka.
Či dostanem demenciu o dekádu skôr, ako by to bolo bez covidu, alebo som si zápalom pľúc zdevastoval môj plúcny parenchým, ako sa vyvinú pečeňové testy, resp. či nedostanem poruchu srdečného rytmu sa ešte uvidí a neskáčem preto po strop od radosti. Takisto je ešte ťažké určiť presný časový bod, od ktorého by som už nemal byť infekčný pre okolie. Diskutuje sa 20 dní od prvého pozitívneho testu.
Verím ale, že širšia prirodzene vytvorená imunita je do budúcna pri istom šírení mutovaných variant skôr pozitívom. Nič ale nie je zadarmo. Ani očkovanie s jeho rizikami, ale vysoko pravdepodobne ani prirodzené prekonanie infekcie s hore uvedeným priebehom. Diskutuje sa dnes napr. zvýšené kardiovaskulárne riziko do budúcna.
Dôležité je povedať, že ak by som sa intenzívne nemonitoroval a neliečil aj napriek veku 38 rokov a chýbajúcim komorbiditám (až na zvýšený viscerálny tuk s BMI 27,5), mohol byť priebeh aj horší a bol to tenký ľad, po ktorom som chodil. Pacienti s komorbiditami, resp. starší pacienti by to nemuseli zvládnuť a mali by podľa hesla: Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche, radšej ešte raz zvážiť, či sa len predsa nenenachať zaočkovať. Aj napriek vznikajúcemu dojmu, že účinnosť vakcín v čase na nové varianty koronavírusu pripomína gumiďžús. Na druhej strane, som zásadne proti nejakým snahám o povinné očkovanie a už vôbec proti povinnému očkovaniu inak zdravých detí. Čo sa zasa nevylučuje s možnosťou očkovania chronicky chorých detí, ak s tým rodič súhlasí. Každý ekonóm vám povie, že pri investovaní je dôležitá diverzifikácia a všetky vajíčka sa nemajú dávať do jedného košíka. A tu ide o investovanie do zdravia. Preto si nemyslím, že by cieľom mala byť 100% naočkovaná populácia.
Výroky typu, že jediným riešením pandémie je očkovanie, ukazujú na nepochopenie komplexnej situácie. Naopak, riešením komplexného problému je vždy súbor opatrení. Do neho patrí napr. aj reforma zdravotníctva. Ale nie reforma formou rušenia akútnych lôžok uprostred pandémie. To, čo napr. pomohlo mne, tiež nebola hightech medicína, ale antibiotická liečba a monitoring na normálnom oddelení. A to sa dá urobiť v každej nemocnici, aj tej okresnej.
K riešenium patrí aj podpora zdravotníkov. A keď hovorím podpora, tak tým myslím finančnú podporu odzrkadľujúcu ich nasadenie a zabraňujúcu ich odchodu zo slovenského zdravotníctva. K riešeniu patrí správny plošný ambulantný manažment pacienta a nie telemedicína do okamihu respiračného vyčerpania pacienta.
Ako hovorí nemecký filozof Precht, koronakríza nebude mať svoj 8. máj. A my by sme sa mali na to začať konečne pripravovať. Blúznenia o freedomday sú iba nepochopením situácie a vidno to už napr. aj pri šírení novej mutanty z južnej Afriky. Svet je zatiaľ ešte stále prepojený tak ako bol pred pandémiou a to že po wuhanskej variante prišla a sa rozšírila britská, potom delta bolo slobodné politické rozhodnutie, ktoré to svojim (ne)konaním umožnilo.
Nakoniec by som povedal, že jedna vec je covid, ale druhá vec, ktorá ma znepokojuje ešte viac sú autokratické tendencie dnes hlavne tej donedávna ´´liberálnej časti´´ našej demokratickej spoločnosti. Desivá je potom pri už schválenej legislatíve možná extrapolácia týchto tendencií do budúcna ad absurdum tou jej menej liberálnou časťou.

Disclaimer: ako v mojich posledných blogoch aj v tomto platí, že nemajú byť oficiálnym lekárskym poradenstvom. Individualizovaná medicína má byť v rukách vašeho konkrétneho všeobecného lekára.

Teraz najčítanejšie

Ivan Vorčák

atestovaný internista a kardiológ s 11 ročnou praxou, Kontakt: slovenski.lekari@gmail.com, zdravotnaprevencia.sk , vlogy budú na: youtube