Denník N

Školáci doma, dospelí predstierajú lockdown

Kým na povinné očkovanie si väčšina našich politikov zbabelo netrúfa, školy by zatvárali až neznesiteľne ľahko | Foto – unsplash.com
Kým na povinné očkovanie si väčšina našich politikov zbabelo netrúfa, školy by zatvárali až neznesiteľne ľahko | Foto – unsplash.com

Témy týždňa 29. 11. 2021 – 5. 12. 2021 | Materské, základné aj stredné školy sú v mnohých okresoch zatvorené • Vysoké školy sa zatvárajú tiež • Volí sa nová komisárka pre deti

Výrok týždňa

Nesúhlasím, aby na dištančné vzdelávanie prešli aj plne zaočkované deti alebo tie, ktoré už infekciu prekonali, im by malo byť umožnené nielen prezenčné vyučovanie, ale aj mimoškolská činnosť v prípade, že deti aj učiteľ (alebo tréner) sú plne zaočkovaní alebo po prekonaní. Deti sú tie, ktoré urobili všetko správne, a nesmie sa stať, aby neustále znášali zlé rozhodnutia nás dospelých.

Kristína Visolajská
pediatrička
ankete pre Konzervatívny deník Postoj | 3. 12. 2021

 

Výber z udalostí

• Nové školstvo zorganizovalo verejnú prednášku v rámci iniciatívy Verejná komisia pre reformu vzdelávacej politiky. Zahraničným hosťom bol riaditeľ českej spoločnosti EDUin Miroslav Hřebecký, ktorý počas podujatia odpovedal na otázku „Ako možno pomáhať školám na strednej úrovni riadenia?“.

Prečo je treba školy odbremeňovať a akým spôsobom im v tom môže pomôcť tzv. stredný článok podpory, priblížil Hřebecký v rozhovore pre portál Eduworld.sk.

• Jednou z hlavných tém uplynulého týždňa sa stal spor o tom, či je správne hromadné zatváranie škôl v čase vrcholiacej tretej vlny pandémie. Koaličná SaS si koncom novembra uplatnila právo veta a odmietla návrh konzília, ktoré odporučilo zatvoriť všetky školy okrem škôlok a prvého stupňa základných škôl.

S rozhodnutím ponechať školy otvorené nesúhlasil predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič, ani hlavný hygienik Ján Mikas. Ten vyzval 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ), aby v prípade kritickej situácie k uzatváraniu škôl pristúpili. Ako prvé tak urobili RÚVZ v Rožňave a vo Vranove nad Topľou.

„Na druhom stupni nám ostali otvorené už len tri triedy. Postupne už ani nemal kto učiť. Preto sme požiadali o prechod na dištančné vzdelávanie od druhého stupňa,“ povedal pre denník SME riaditeľ rožňavskej školy Richard Szöllös. „K prerušovaniu vyučovania sme pristupovali veľmi citlivo, materské školy, ako aj prvý stupeň základných škôl sme ponechali otvorené z dôvodu, že tieto deti často nemajú s kým ostať doma,“ doplnil regionálny hygienik Jozef Varga.

V minulom týždni zatvorenie škôl nariadili aj v okresoch Dolný Kubín, Tvrdošín, Námestovo, Lučenec, Banská Bystrica, Brezno, Čadca a mnohých ďalších (napr. tutu). Mapu okresov so zatvorenými školami zverejnili Hospodárske noviny (HN) aj Konzervatívny denník Postoj (tutu). Mapy zobrazujúce vývoj podielu tried s dištančným vzdelávaním pripravil Denník N. „Regionálne úrady verejného zdravotníctva majú pri plošnom zatváraní škôl vo svojich územných obvodoch plnú podporu hlavného hygienika,“ uviedla hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Daša Račková.

• Od včerajška hygienici nariadili zatvoriť školy aj v celom Bratislavskom kraji, s výnimkou tried prvého stupňa základných škôl a škôlok. Mestská časť Bratislava – Staré Mesto oznámila, že od 20. decembra do 7. januára pristúpi aj k zatvoreniu všetkých 19 materských škôl vo svojej pôsobnosti.

 „Napriek tomu, že sa žiaci a učitelia v Bratislave, ale aj inde zaočkovali práve preto, aby sa konečne mohli normálne stretávať v škole a učiť, od pondelka musia sedieť doma. Plošne a bez výnimiek,“ píše pre Denník N imunológ Vladimír Leksa. Bratislavskí hygienici spochybňovanie prijatého opatrenia označili za nenáležité, tendenčné až cynické“. Miera zaočkovanosti podľa nich nie je dostatočným argumentom, keďže takmer 160-tisíc obyvateľov v hlavnom meste ochorenie neprekonalo a nie sú ani zaočkovaní.

• Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) kritizuje, že hygienici prerušili prezenčné vyučovanie v regiónoch a školách s minimom tried v karanténe. „Ak je konkrétna škola na tom naozaj zle, nech ju RÚVZ zatvorí na určitý čas. Ale nech nezatvára na neurčito každú jednu školu bez rozdielu, aj tie, ktoré fungujú dobre a majú len minimum tried v karanténe,“ reagoval minister. „Zatvorenie škôl sa ukázalo ako prakticky neefektívne, čo potvrdzuje aj WHO. Opäť namiesto dospelých, ktorí sú problémom pandémie, sa riešia deti, ktoré majú dospelých zase zachraňovať,“ dodal.

 

„Pri takej miere incidencie, akú dnes máme, de facto neexistujú triedy, kde ‚nie je problém s nákazou‘. Teraz sa musíme všetci sústrediť na záchranu životov a slovenského zdravotníctva. Radi by sme mali k dispozícii riešenia, ktoré by nikoho neboleli. Také však v prípade COVID-19 zatiaľ neexistujú,“ vyjadril sa hlavný hygienik Ján Mikas. Doplnil, že snahe ministra udržať prezenčné vyučovanie rozumie, deti však podľa neho zohrávajú významnú úlohu pri prenose ochorenia.

• Proti hromadnému zatváraniu škôl zo strany hygienikov sa postavili aj analytici, lekári či psychológovia.

x Podľa Lucie Košťálovej z Asociácie školských psychológov deti nie sú vinníkmi aktuálnej pandemickej situácie. „Nehovorme o plošnom zatváraní, posudzujme situáciu individuálne,“ povedala počas spoločnej tlačovej konferencie iniciatívy Dajme deťom hlas.

x K cielenému zatváraniu tried iba v nevyhnutnej miere vyzval aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). „Posledné mesiace evidujeme v našej inštitúcii prudký nárast klientov práve vo vekovej kategórii druhého stupňa základných škôl a stredoškolákov, ktorí sa na nás obracajú s problémami s úzkostným prežívaním, depresiou, sociálnou fóbiou, sebapoškodzovaním (…). Ide o reakciu na dlhodobú sociálnu izoláciu,“ zareagoval VÚDPaP.

x Na to, že systémy podpory duševného zdravia nie sú pripravené na celoplošné zatváranie škôl, upozornil aj Marek Madro z organizácie IPčko, ktorá prevádzkuje linku pomoci.

x Ideálne by určite bolo nezatvárať všetky školy, ale len jednotlivé triedy s výskytom infikovaných na nevyhnutný čas ako doposiaľ,“ uviedla epidemiologička Alexandra Bražinová v ankete Postoja. Podľa pediatričky Kristíny Visolajskej plošné zatváranie škôl „situáciu nerieši, iba pandémiu viac rozloží v čase“.

x Centrum vzdelávacích analýz (CVA) súhlasí, že otvorené školy, duševné zdravie žiakov a intenzívna podpora vyučujúcich by mali byť prioritami. Zdá sa však, že ministerstvo, tak ako obyčajne, necháva zvládnutie krízy najmä na pleciach škôl,“ dodáva CVA.

To, ako zatvorenie školy nesú deti zo súkromnej školy v Senci, v rozhovore pre Denníka N priblížila riaditeľka Iveta Barková.

• Na stranu Úradu verejného zdravotníctva a regionálnych hygienikov sa postavili koaličné hnutia OĽaNO a Sme rodina, aj opozičný Hlas (napr. tu, tutu), podľa ktorých majú byť v čase lockdownu školy zatvorené. „Právo na vzdelanie je nesmierne dôležité, no právo na život a zdravie je ešte dôležitejšie. Dnes nemáme k dispozícii žiadne ideálne riešenia. Krátkodobé prerušenie prezenčnej výuky sme sami navrhovali pred dvoma týždňami,“ pripomenulo konzílium odborníkov.

Slovenská komora učiteľov (SKU) sa priklonila k stanovisku konzília s konštatovaním, že je potrebné rešpektovať odborníkov oboznámených so situáciou v nemocniciach. „Hybridný systém vyčerpáva všetkých a ide na úkor kvality,“ uviedol šéf SKU Vladimír Crmoman, podľa ktorého sú vhodnejšími riešeniami výučba prezenčne v škole pre všetkých alebo online výuka pre celé školy.

 

O tom, že v niektorých školách pre zhoršujúcu sa pandemickú situáciu chýbajú učitelia a nemá kto suplovať, Crmoman rozprával aj pre podcast Ráno Nahlas portálu Aktuality.sk.

• Zatváranie škôl hygienikmi na regionálnej úrovni podporila aj Aliancia stredoškolákov. Prezident aliancie Kristián Krivda skonštatoval, že študenti nechcú byť doma do mája, ako v minulom školskom roku a k prezenčnej výučbe sa chcú vrátiť po vianočných prázdninách.

Minister školstva v súvislosti s prázdninami potvrdil, že sa začnú už 18. decembra. „Dali sme skôr prázdniny a 17. decembra bude posledný deň, kedy mladí ľudia pôjdu domov – aby sme predĺžili obdobie, kedy budú doma,“ vyhlásil Gröhling v rádiu Expres. Pre televíziu Markíza v nedeľu doplnil, že nebude súhlasiť s predĺžením prázdnin v januári.

• Do režimu dištančnej výučby prešla aj väčšina fakúlt Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Tá pre elimináciu šírenia nákazy na svojich internátoch zaviedla monitoring dodržiavania opatrení vrátane kamerového zaznamenávania zásahov z kontrol. Fungovanie najväčšieho študentského mesta v Bratislave v čase vrcholiacej tretej vlny pandémie priblížili Hospodárske noviny.

• Aj v minulom týždni pribúdali protichodné reakcie na návrh novely vysokoškolského zákona, proti ktorému protestuje veľká časť vysokoškolských reprezentácií a univerzít. Začiatkom novembra proti návrhu vznikla aj online petícia za zachovanie akademickej samosprávy, pod ktorú sa doteraz vyzbieralo viac ako 20-tisíc podpisov. Ku kritike návrhu sa pridali bývalí ministri školstva Dušan Čaplovič, Martin FroncLászló Szigeti. Súčasného ministra vyzvali, aby nepresadzoval zmeny obmedzujúce akademické slobody a samosprávnosť škôl.

„Je scestné pri tomto návrhu novely argumentovať českými či rakúskymi príkladmi pri ich spoločenskej a politickej kultúre,“ reagoval na navrhovateľov a obhajcov reformy politológ Martin Kugla, podľa ktorého jadro problému súčasnej kvality vysokých škôl (VŠ) nie je v ich uzavretosti, ale v kompetencii rozhodnúť kto a čo bude učiť, v ktorej majú slabé slovo študenti.

Podľa vysokoškolského pedagóga Miroslava Lysého návrh v oblasti voľby rektora nevyzerá nebezpečne iba na prvý pohľad. „Diabol je však ukrytý v detailoch. Bez ministerských nominantov nebude zvolený rektor, schválený rozpočet, ministerstvo bude môcť takisto blokovať akékoľvek významnejšie majetkové rozhodnutia. Táto „drobná“ zmena ukrytá v nenápadnom odseku predstavuje najhrubší zásah moci štátu,“ napísal Lysý.

„Bránime sa politizácii, nie reálnym reformám. Máme výhrady voči mnohým bodom v texte návrhu zákona – ale to neznamená, že sme spiatočníci, ktorí sa boja zmien,“ ohradil sa zas prorektor UK Radomír Masaryk v reakcii na nedávny komentár Vladimíra ŠuchuJozefa Hvoreckého. „Tvrdia, že bojujú za súčasný zákon, lebo im dovoľuje konať samostatne, bez politického tlaku. Ako teda vysvetlia, že spravili tak málo potrebných zmien?,“ pýta sa v novom texte Hvorecký, podľa ktorého je povinnosťou VŠ neošvindľovať budúce reformné kroky.

• Viaceré návrhy na zmenu školskej legislatívy sú aj v programe prebiehajúcej schôdze parlamentu. Väčšiu pozornosť však v uplynulom týždni získal návrh na voľbu komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

Staronovou komisárkou pre ľudí so znevýhodnením sa stala Zuzana Stavrovská, no v prípade komisárky pre deti žiadna z kandidátok a kandidátov nezískala väčšinu hlasov.  Opakovanej voľby sa tak zúčastnia dve kandidátky s najväčším počtom hlasov, poslankyňa klubu OĽaNO Katarína Hatráková a právnička Anna Niku, ktorú podporili aj opozičné strany Smer a Hlas.

V deň voľby HN zverejnili článok o tom, že Hatráková mohla využiť poslanecký prieskum na to, aby sa dostala k informáciám zo spisu detí. Má ísť o prípad, do ktorého bola osobne zaangažovaná ako psychologička. „Diery v systéme vieme identifikovať iba na základe konkrétnych prípadov. Čiže tak som sa o ne zaujímala,“ obhajovala sa Hatráková na mimoriadnom zasadnutí ľudskoprávneho výboru, ktorý bol zvolaný v reakcii na medializované zistenia. Odmietla však, že by nahliadala do spisov a skonštatovala, že „mediálny lynč čakala“.

• Ministerstvo školstva v uplynulom týždni do medzirezortného pripomienkového konania predložilo ďalšie materiály – Akčný plán riešenia šikanovania v školách a školských zariadeniach na roky 2022 – 2023, návrh vyhlášky o zariadeniach poradenstva a prevencie a návrh vyhlášky o pedagogickej a ďalšej dokumentácii (tu, tutu).

 

Všimli sme si

• Členovia Mestského mládežníckeho parlamentu v Bardejove sa rozhodli zorganizovať očkovanie po tom, čo počuli apel zdravotníkov, že už nezvládajú situáciu. „V piatok prišlo 186 ľudí, za sobotu doposiaľ viac ako sto. Úspech? V malom okrese určite. Ide o prvú iniciatívu svojho druhu na Slovensku, ktorou stredoškoláci vyzývajú na očkovanie,“ píše v reportáži Denníka N Andrej Bán.

• Česká organizácia EDUin v uplynulom týždni udeľovala ocenenia EDUína za rok 2021. Oceňovanie sa zameriava na projekty, ktoré sa zaoberajú vyrovnávaním nerovností vo vzdelávaní. Prvé miesto a Cenu odbornej poroty získal projekt Budúci učitelia v akcii Ústavu školskej pedagogiky Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Ide o projekt, v ktorom študenti pedagogiky pomáhali s doučovaním detí v rodinách zdravotníkov. Rozhovor o ocenenom projekte s riaditeľkou ústavu Adrianou Wieglerovou si môžete prečítať tu.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie