Denník N

Plynová vojna?

Jeden z argumentov, ktore tzv. alternatívne médiá používajú je, že mainstreamové médiá niekedy zavádzajú. Niekedy takýto názor nachádzame aj medzi serióznejšími autormi. Napríklad Vladimír Palko tvrdí, že „médiá sú súčasťou (európskeho) problému. Kryjú ideologické omyly politikov a nehrozí im za to postih“ (Dennik Standard, 26.11.2021).

Čo je na tomto tvrdení pravda? Skúsme si to rozobrať na príklade. Anders Aslund, švédsky ekonóm (v skutočnosti vedúci výskumník Atlantic Council, čo je americký think tank zameraný na „ atlanticism“ – to je v podstate niečo ako intelektuálna odnož NATO, alebo lobistická skupina), na stránkach tohto denníka tvrdí (27.11.2021), že medzi posledné snahy (Ruska) patrí plynová vojna proti krajinám strednej a východnej Európy,…“.

To je vážne a jednoznačné obvinenie. V podstate, hneď jeho vlastné vysvetlenie trochu zmierňuje silu tohto slova. Podľa Aslunda „plynová vojna“… znamená čo najrýchlejšie získať nemecký súhlas s plynovodom Nord Stream 2, narušiť úniový trh s plynom s cieľom vrátiť sa k dlhodobým zmluvám sovietskeho typu s cenami plynu viazanými na ropu Európa má v súčasnosti nedostatočné zásoby plynu, pretože Gazprom manévroval tak, aby vytvoril umelý nedostatok. …

Ako ekonóm, alebo všeobecne analytik, by mal mať tieto tvrdenia overené. Aj keď je na prvý pohľad nelogické, žeby Rusko či Gazprom vyvíjali takto priehľadne hoci nepriamo nátlak na EÚ, možné to je. Lenže je to aj pravda? Inými slovami, je za nedostatok plynu, alebo ešte presnejšie, za jeho vysoké ceny, zodpovedný ruský Gazprom, prípadne ruský štát?

Čo sa deje v skutočnosti?

Začiatkom novembra ruský Gazprom zvýšil svoje dodávky cez plynovod Jamal-Európa, ktorý ide do Nemecka cez Bieloruska. To podľa všetkého prispelo k výraznému poklesu ceny plynu. Ako je známe, bieloruský diktátor Lukašenko obratom pohrozil, že môže stopnúť tieto dodávky, voči čomu sa ohradil ruský prezident Putin. V polovici novembra Gazprom si nerezervoval dodatočné kapacity na transport plynu cez Ukrajinu a Poľsko, hoci si nechal otvorené rýchle možnosti tak učiniť (RT, 16.11.2021).

Plynová vojna alebo časová zhoda rôznych faktorov?

Nárast cien sa pripisuje viacerým faktorom: slabo naplnené zásobníky cez leto, zvýšená spotreba po oživení hospodárstva v lete, zvýšený dopyt po skvapalnenom plyne v Ázii, najme v Číne. Slabo naplnené zásobníky súvisia s letným nedostatkom prepravných kapacít na skvapalnený plyn. To priamo ovplynilo ceny zemného plynu (FT, 30.9.2021, NYT, 14-29.10.2021). Naplnenosť zásobníkov plynu je na najnižšej úrovni za takmer desaťročie, či už v rámci Slovenska alebo EÚ (Hirman, Denník E, 29.11.2021).

Putin údajne pripísal vinu za plynovú krízu nedostatočnej produkcii veterných elektrární, čo sa odrazilo na cene a spotrebe plynu (RT, 23.11.2021). To sa zdá byť už trochu bizarné vysvetlenie.

Vôbec je príznačné, že väčšina zdrojov vôbec nespomína „plynovú vojnu“. Vlastne je ťažké nájsť nejaký zdroj, ktorý by pripisoval vinu za súčasnú (alebo nedávnu) situáciu takto jednoznačne Rusku.

Nachádzame vyjadrenia, že „Veľa toho, čo sa deje, bolo spôsobené Rusmi“, podľa Trevora Sikorského z výskumnej spoločnosti Energy Aspects (NYT, 14-29.10.2021). Našiel som aj tvrdenie poslanca EP M. Hojsíka (Sme, 19.11.2021, s.9), ktorý tvrdí, že zvýšenie cien energií spôsobilo do istej miery oživenie po korone, ale Hojsík nesúhlasí s naratívom „ministra hospodárstva Richarda Sulíka, ktorý tvrdí, že ceny tlačí hore najme Nemecko a jeho rozhodnutie skončiť s jadrom a uhlím. Podľa mňa je jedným z hlavných dôvodov stúpania cien energií fakt, že nám Rusko nedodáva také množstvá plynu ako predtým“. Hojsík ďalej uvádza aj konkrétne čísla, čo by sa malo dať ľahko overiť. Chápem, že redaktor nemá čas ani extra dôvod overovať všetky tvrdenia europoslanca, ale v takom prípade by titulok článku mal znieť: „Europoslanec Hojsík tvrdí, že…“ a nie ako je teraz „Za ceny energií môže Rusko, nie povolenky.“ Inými slovami, on síce niečo tvrdí, ale či to je pravda, len experti vedia (alebo, ako sa hovorilo kedysi, len Pánboh vie). Dokonca aj poľský predseda vlády Morawiecki (RT, 23.11.2021) našiel viacerých vinníkov:Gazprom, Rusko a Nord Stream 2, ako aj členovia Európskej ľudovej strany, sú zodpovední. Členovia tejto frakcie v EP nielenže neblokovali dokončenie Nord Stream 2, ale dokončenie podporovali. Nie je zrejmé, prečo by nedokončenie Nord Stream 2 zabránilo súčasnej situácii, keď plynovod je síce dokončený, ale ešte nie je oficiálne sprevádzkovaný. Je súčasne zrejmé, že v energetickej téme je prítomná politika. Napríklad, podľa CNN Business (18.11. 2021), tým, že nemecký regulátor pozastavil (oficiálne na základe potreby zosúladenia reality s predpismi) schválenie Nord Stream 2, možno to vidieť ako posolstvo, že tak nemecký regulátor ako aj, pravdepodobne, nová nemecká vláda, chcú vyslať signál, že nechcú podľahnúť tlaku Ruska. Súčasne to signalizuje spojencom a Bruselu, že Nemecko vníma kritiku plynovodu.

Niektoré zdroje túto ruskú zodpovednosť spochybňujú – napr. New York Times, 14.10.2021, aktualizované 29.11.2021). Podľa NYT, problém súvisí s tým, že Čína, svetovo največší dovozca plynu, potrebuje plyn v rámci svojej snahy znížiť vypúšťanie uhlíkovej stopy z uhoľných elektrární. FT (30.9.2021) však uvádza, že problémom je skôr nedostatok uhlia v Číne.

Súčasne dodávky plynu z Ruska sú (resp. boli) nižšie, kedže Rusko sa na podnet OPECu rozhodlo znižiť dodávky ropy počas pandémie, čo viedlo aj k nižšej produkcii plynu, a návrat na pôvodné úrovne nejaký čas trvá (NYT, 14-29.11.2021).

Niektoré (pro-ruské) zdroje pripisujú vinu „ideologickým nepriateľom Ruska“, spolu s nízkymi dodávkami, celkovou infláciou a zelenými politikami (Glenn Diesen v RT, 1.12.2021). Diesen tiež poznamenáva, že chybu spravila aj EÚ, keď sa rozhodla kupovať plyn na základe aktuálnych cien a nie na základe dlhodobých kontraktov. Zaujímavé je, že Diesen priznáva, že v 1990-tych rokov Rusko chcelo využiť svoju pozíciu európskeho zásobovateľa energiami na presadenie svojho rovnocenného partnerského postavenia, ale v roku 2021 už Rusko o túto snahu nemá záujem. Namiesto toho, Rusko sa obrátilo na východ (vrátane dodávok energií), v rámci Veľkoázijského partnerstva, najmä s Čínou.

Slovenský Nový čas publikoval článok, kde citoval ÚRSO, podľa ktorého „zvýšenie prichádza po roku, ktorý bol ovplyvnený pandémiou COVID-19, keď ceny dramaticky klesli. V dôsledku oživenia ekonomiky tak čelíme nárastom oveľa výraznejšie “(NČ, 3.12.2021, s.4). Ani slovo o ruskej plynovej vojne.

Pokúsil som sa získať informácie aj od spoločnosti Eustream (email 1.12.2021, 29.11.2021) – bez odpovede. To je nielen neslušné, ale aj ukazuje, ako ťažko sa tu overuje (ne)pravda, keď kompetentní mlčia.

Záver

Je najpravdepodobnejšie, že tvrdenia Andersa Aslunda sú skôr politicky alebo ideologicky motivované. V prípade jeho tvrdenia „Gazprom manévroval tak, aby vytvoril umelý nedostatok. “ ide o jednoznačne nepravdivé tvrdenie. V prípade tvrdenia „ narušiť úniový trh s plynom s cieľom vrátiť sa k dlhodobým zmluvám sovietskeho typu s cenami plynu viazanými na ropu“, ide len o hypotézu, ktorá nebola ničím a nikým potvrdená. Inak by bolo zaujímavé zistiť, ako by sa vyvíjali ceny plynu, keby išli podľa pôvodných dlhodobých kontraktov. Označiť udalosti okolo rastúcich cien plynu ako „plynovú vojnu“ – najmä v kontexte celého článku, ktorý hovorí okremeľskej hybridnej vojne proti Európe“, je prehnané, až absurdné.

Je zaujímavé, že ani rešpektované svetové médiá nie sú schopné podať spoločné či jednotné vysvetlenie príčin plynovej krízy, a niekedy si dokonca protirečia. Vladimír Palko má teda pravdu v tom, že niekedy, ako v tomto prípade, slovenské médiá publikujú ideologicky motivované články. Samozrejme, ako sa hovorí, fakty sú posvetné, názor je voľný… ale predsa len, nemal by aj názor aspoň niekedy rešpektovať fakty?

Ako pozitívum oceňujem, že Denník N hneď v tom istom čisle uverejnil článok L. Beršidského, ktorý jednoznačne napísal, že Putinovým záujmom je predávať plyn, nie viesť vojnu. Náhoda, význam témy, alebo žeby išlo o vyváženosť?

Mimochodom, bolo by zaujímavé vedieť, ako by posúdil policajný vyšetrovateľ tento Aslundov názor podľa návrhu novej legislatívy proti fake news a hoaxom. Hoci, ako poznamenali právnici, aj v súčasnosti máme paragraf o šírení poplašnej správy….

Teraz najčítanejšie