Politika 21. storočia
Neexistuje koaličná zhoda, neexistuje vlastne ani žiadna koalícia. Existujú štyri strany, ktoré každá osobitne vedie túto krajinu.
Koalícia. Ako chápeme toto slovo? Definícia existuje, vieme aj, ako by to to s koalíciou malo vyzerať v praxi. Nie je to akurát jasné vládnym stranám. Alebo?
Nová doba? Možno tomu nerozumiem len ja. Podľa môjho názoru by mala byť koalícia fungujúci celok, ktorý rieši nezhody hlavne za zatvorenými dverami. Rôznorodosť názorov a nesúhlas je normálna vec. Pri súčasnej koalícii to vyzerá ale tak, že najprv je niečo povedané a až potom sa to ide riešiť. Teda ono to tak je. Bez najmenších pochýb.
Toto je politika 21. storočia? Z pohľadu koaličných strán asi áno. Všetci kopeme len za seba. Dobre. Aj to je cesta. V tomto prípade je hrozba návratu Fica, ktorou stále straší Matovič celkom reálna. Možno vie, prečo to hovorí.
Vládne strany možno občas zabodujú, veď ten Kollár vlastne bojuje za niekoho, aj ten Matovič je vlastne dobrák, keď chce rozdať peniaze. Ako celok však vláda pôsobí bezvládne. Toto je tá stabilita, o ktorej rád hovoril Fico. Ak ju nemáte, pôsobíte zle.
Ľudia už chcú stabilitu. Ponúkajú ju Fico. Stabilita a lá Smer? Nie. Samozrejme cesta pani Lašákovej alias palculienky, ktorá riadila celý parlament palcom nie je cesta. Je však potrebné vystupovať jednotne. Ľudia majú dosť hádok, dosť korony, dosť ministra financií.
Podľa môjho názoru toto pochopí aj hlupák. Píšem to však v nádeji, že to niekto z vládnych politikov pochopí. Žiaľ ja som naivný. V kútiku duše si uvedomujem, že toto všetci v koalícii vedia. Všetkým však ide len o seba. Nie o budúcnosť Slovenska.
Potom sa nebude treba čudovať tomu, že Slovensko zvolí opäť Róberta Fica. Zvoliť ho má chuť aj racionálny občan, nebaví ho už súčasný stav. Gratulujem, dosiahli ste globálnu demotiváciu.
