Denník N

Ochrana dobrého mena a povesti ide na kanál, ak…

Urážka na cti vo verejnom priestore je len to najmenej, čo sa mi mohlo stať. Dostáť ochrany dobrého mena svojho i povesti nemusí byť zakaždým dobrý nápad.

Tí, čo ma poznajú, už vedia, ako veľmi zraňujúcimi a bolestnými môžu byť vyslovené klamlivé, na vode postavené argumenty a silne sugestívne názory, či myšlienky, ktoré sa dotýkajú kvality mojej práce.

O to viac ťažko zvládam, keď sa to dotýka nielen môjho súkromného života, ale predovšetkým môjho verejného pôsobenia ako občianskeho a predovšetkým environmentálneho aktivistu.

Dlhodobo sa venujem problematike trvalo-udržateľného spôsobu života človeka v bebravskej doline, ktorá je mi domovom. Dolina, kde takmer zastal čas rozvoja – rozvoja v medziľudských vzťahoch, postoja k prírode, či našich očakávaní od štátu.

V krátkosti pripomeniem, že v bebravskej doline, mikroregióne Podhorie, sa stretávajú dve územia európskeho významu zapísané v zozname Natura 2000 (prostredníctvom nej sú chránené najvzácnejšie a najviac ohrozené druhy voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a vybraných biotopov vyskytujúcich sa na území Európskej únie), teda Baské a Kňaží stôl.

Zároveň je táto oblasť pásmom hygienickej ochrany vodných zdrojov chránenej vodohospodárskej oblasti Strážovské vrchy, ktorá zásobuje skrze Ponitriansky skupinový vodovod približne stopäťdesiat tisíc ľudí.

Sme dolinou, kde platí dlhší zoznam zákazov a príkazov zo strany štátu ako odškodňovacích nástrojov za dodržiavanie stanovených pravidiel „hry“ v nej. K tomu treba pripočítať hŕstku dediniek, ktorých rozvoj je doslova zabetónovaný, počet obyvateľov ak neklesá, tak kolíše a ich našponované obecné rozpočty neraz postačujú len na výplaty, odvoz komunálneho odpadu a kúrenie v kancelárii.

V takomto prostredí, kde štát na svoje „ovečky“ zabudol, som sa rozhodol z viacerých verejne známych dôvodov aktívne pôsobiť, čo je neraz aj predmetom mojich blogov . Už ani nie je dôležité, kedy a aké chyby som urobil. Len tí, čo niečo neustále robia, neraz i inovatívneho, sa aj cez chyby naučia rásť.

Bohužiaľ si nejeden z mojich kritikov zapamätá len to zlé a v tomto duchu si vytvára obraz o mne, ktorý však nie je komplexným. Napriek tomu ho podáva ďalej. Nedávno dlhodobo odlišné pohľady na ochranu životného prostredia a aktivity, ktoré sú už za čiarou, vyústili do susedského sporu.

Ten bude mať pokračovanie na viacerých správnych konaniach. Existuje nepísané všeobecne akceptované hodnotové pravidlo vo verejnom priestore, že do sporov sa nezaťahuje rodina, detí, či inak zdravotne znevýhodnené osoby. Odskákala si to nepekným spôsobom priateľka a nanešťastie aj jej syn so zdravotným postihnutím.

Diskusia o sporoch a hľadaní kompromisov by mala byť v duchu slušnosti, vecných argumentov, snahu o profesionalizmus a úcty k tomu druhému. Realita býva častokrát iná, drsnejšia a bohužiaľ i krutejšia.

V rámci vyššie načrtnutého sporu si vyšetrovateľ dožiadal posudky od starostu Našej dediny, aby sa vyjadril k verejnému občianskemu životu mňa a suseda, s ktorým sme v spore. Nedávno som tieto jeho slová čítal z predbežného uznesenia vyšetrovateľa. S odstupom času cítim potrebu sa k nim aspoň takto čiastkovo vyjadriť.

S ohľadom na skutočnosť, že ide o živý spis a berúc do úvahy vážne zdravotné problémy pána starostu, budem len parafrázovať jeden jeho výrok na margo mojej občianskej povesti.

Podľa všetkého sa starám do vecí, do ktorých ma nie je nič. Moja povesť a dôveryhodnosť u spoluobčanov nie je na vysokej úrovni, pričom obci som spôsobil nemalé škody v dôsledku trestného oznámenia na čiernu skládku odpadu, ktorá sa už tvorila niekoľko desiatok rokov (Príbeh jednej skládky na konci sveta časť prvá, druhátretia.

O rozporoch s pánom starostom Našej dediny som už v minulosti písal, či už na stránke OZ-tka, kde som sa snažil jednoznačne vyhradiť a rozlíšiť medzi mojimi aktivitami ako občianskeho aktivistu a aktivitami pod hlavičkou občianskeho apolitického združenia, ktorého som predsedom.

Po ich prečítaní by mal čitateľ prísť k záveru, že vyššie zmienené slová pána starostu sú nedôstojné, zraňujúce, nepravdivé a vo verejnom priestore maximálne neprípustné.

Starosta Našej dediny je aktuálne dlhodobo vážne chorý a príde mi nedôstojné, neľudské a neprofesionálne aktuálne riešiť tieto jeho tvrdenia, ktoré by s ohľadom na dlhodobú kvalitu vzťahov s ním pravdepodobne skončili aj v občiansko-právnom rozporovom konaní.

Preto mu želám skoré uzdravenie. Budem sa tešiť na obecné zastupiteľstvo, kde jedným z diskutovaných bodov by mohol byť aj môj spor s ním, aby sa na to patričnej pôde riešilo a aby ďalej nedochádzalo k poškodzovaniu môjho dobrého mena a dobrej povesti Našej dediny.

Teraz najčítanejšie

Pavol Ďuriš

Občiansky aktivista, predseda OZ K prameňom Bebravy, vyštudovaný politológ, analytik v bezpečnostných otázkach štátu, partner pre pivo v oblasti remeselného pivovarníctva a hrdý študent Politickej akadémie ročníka 2019/2020 z dielne IPEV-U. Hrdý ISFJ (introvert-sensitive-feeling-judgement a HSP (highly sensitive person) :-) "Dnes nejhlubší city a největší obětavost nepotřebuje barikád. Počínáme chápat, že sebeobětování není nejúčinnější, stává-li se v tichosti a neznámosti v dílně, pracovně, kdekoli. Počíname pochopovat, že největší idealism je pevné předsevzetí, ne umírat, ale žít, neboť žít je mnohem těžší úkol než umřít. Položit život v rozčilení a fantastickém rozechvění je mnohem snadnější, než život ten udržovat v rozmyslném úsilí, potírajícím všecko to, co život ten ohrožuje." T.G.M. SOUKUP, František. T. G. Masaryk jako politický prukopník, sociální reformátor a president státu. Ústřední delnické knihkupectví a nakladatelství, Praha 1930, s. 202 - Naše nynejší krise.