Denník N

J. Langan: Rybář (Čitateľský denník 66/2021)

„Neříkejte mi Abraham, ale Abe. Sice je to jméno, které mi dala máma, ale Abrahama jsem nikdy neměl rád. Zní to tak nabubřele, tak biblicky, tak… Myslím, že ‚patriarchálně‘ je to správné slovo. Jestli něčím nejsem a ani být nechci, je to patriarcha. Kdysi jsem si myslel, že bych chtěl aspoň jedno dítě, ale dnes mi naskakuje husí kůže, když nějaké dítě vidím.

Před několika lety, přesný počet není důležitý, jsem začal chodit na ryby. Teď už to dělám dlouho, a tak vás asi nepřekvapí, že znám pár rybárských historek. Vždyť co jiného jsou rybáři než vypravěči, no ne?

(…) Událo se to před deseti lety, první červnovou sobotu, a než padla noc, přišel jsem o dobrého přítele, většinu zdravého rozumu a málem i o život. Chyběl příslověčný fous, abych ztratil ještě víc než to. Skoro deset let jsem potom nechodil na ryby, a i když jsem se k tomu nakonec vrátil, na zemi ani pod ní není síla, jež by mě přivedla zpátky k Dutchman’s Creeku, na místo, které muž, na něhož jsem měl dát, nazval Der Platz das Fischer.“

Abraham a Dan, kolegovia pracujúci v IBM, sú obaja vdovcami. So svojou tragickou stratou sa vysporadúvajú rovnakým spôsobom — rybárčením. Celá tá príprava, prikrmovanie, nahadzovanie a čakanie im pomáha zabudnúť na to, že prišli o svojich najbližších. Keď im po istom čase prestanú stačiť miestne rieky, vydajú sa na výpravu k Dutchman’s Creeku — tajomnému potoku vytekajúcemu z newyorskej nádrže Ashokan.

Po ceste sa však ešte zastavia na raňajky v miestnom zapadnutom bistre. Keď sa kuchár — volajúci sa, zhodou okolností, Howard — dozvie, kam majú namierené, snaží sa ich od toho odhovoriť. A rozpovie im historku, ktorá sa potajme šepká medzi starousadlíkmi už takmer sto rokov. Historku o starých krivdách, zatopených sídlach, podivných udalostiach a strachu z postavy menom Der Fischer, Rybár. Dajú sa odhovoriť od rybačky na mieste, kde sa už toľko ľudí zranilo či navždy zmizlo?

Prednedávnom som tu vynachválil knihu Čítaj literatúru ako profesor od T. C. Fostera. Zmenila môj pohľad na čítanie a vrstevnatosť literatúry, a práve na Rybárovi som si to krásne všimol. Biblia, Shakespeare, Poe, ľudové rozprávky, Biela veľryba — to všetko v ňom nájdete, ak budete dávať pozor. A Lovecrafta, samozrejme, ten vás napadne hneď ako prvý.

Okrem toho, že je príbeh Rybára ako stvorený na analýzu a následnú diskusiu, pekne sa hrá aj so samotnou štruktúrou textu. Strašidelná historka z minulosti je vložená presne uprostred príbehu zo súčasnosti — a aby tento sendvič nebol len taký suchý, aj v strede historky sa rozpráva historka, v ktorej sa rozpráva historka. Starý trik, ale mňa asi nikdy neomrzí.

Obálku tvorí olejomaľba Alberta Bierstadta — Puget Sound, on the Pacific Coast (1870)

John Langan získal za Rybára v roku 2016 Cenu Brama Stokera, ktorá sa udeľuje tej najlepšej hororovej či mysterióznej literatúre. K tomu si pripočítajte hodnotenia typu „Toto sú Čeľuste lovecraftovského hororu!“ a krásne temnú, no decentnú obálku, a pochopíte, prečo som si ju ihneď zadovážil. V rozhodovaní mi pomohli aj slová samotného autora, ktorý svoje dielo označil za príliš literárne pre žánrové vydavateľstvá a zároveň príliš hororové pre tie literárne.

Rybára som teda vyťahoval z poličky s tým, že sa mi bude páčiť. A ako ste si už možno podľa záverečného hodnotenia všimli, páčil sa mi veľmi. Je hravý, vzdáva poctu klasike žánru, zároveň sa nebojí uhnúť, keď je to potrebné. Problém však je v tom, že neuhýba až tak často, ako by som si to predstavoval. Je krásne, že neustále odkazuje na Lovecrafta, ale predsa len by trebalo posunúť niektoré koncepty trocha ďalej. Najmä v dejovej linke zo súčasnosti by som ocenil menšiu doslovnosť a viac náznakov. Väčšina čitateľov je dosť inteligentná na to, aby pochopila pointu aj bez polopatistických výjavov.

Radostné objavovanie odkazov, pri ktorom som vyťahoval iné knihy z políc, mi však vynahradilo tieto nedostatky. A tá atmosféra! Ideálna na pochmúrne lockdownové večery, keď už máte dočítaného Kinga i Simmonsa. Len sa pre istotu posaďte za poriadne zamknuté dvere.

J. Langan: Rybář
Fobos, 2021
328 strán
*
85 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.