Denník N

Cestovanie v čase

2022 – 1922 – 2122

Cestovanie v čase.
Presne po mesiaci s 15 extra (prí)službami ležím pod dekou a pri melancholickej hudbe hodinu čítam o tom, čo prinesie ďalší rok 2022, aby človek mohol byť o krok vpred. Nie tak nič nové, celý môj život je na tom založený. Neprekvapivo sa tam toľko nepíše o COVIDe. Zato v našich zemepisných šírkach sa nepíše o ničom inom a tak toľko dôležitého ľuďom uniká.
Stále prebiehajú nekonečné a zbytočné diskusie odborníkov a ľudí. Dnes je to presne rok, čo bola podaná 1. vakcína človeku proti COVIDu. 3 týždne na to, pri prvej možnosti, som si ju dal bez váhania aj ja. Ubehlo 365 dní a stále vidím na vlastné oči alebo sprostredkovane od rôznych kolegov nezmyselne umierať alebo stonať neočkovaných ľudí na COVID. Mladí ľudia, ktorí ešte predtým než zomrú na COVID, tak zomrú na pľúcnu embóliu, úmrtie tehotných žien, starých ľudí, ktorých vlastné deti-antivaxeri neodviezli na očkovanie, aj keď rodičia chceli. Dnešný termín ,,tehotenské covidové oddelenie´´ v jednej z nemocníc – to zatriaslo aj mnou. Potom sú tu obete, ktoré počúvajú hlasy novodobých sirén politických demagógov, náckov, neokomunistov, či fanatických skupín na sociálnych sietiach, ktorí vábia svoje obete do pasce neistoty, až kým oni sami, alebo ich blízki nestroskotajú – fatálne. To všetko beztrestne, pretože naša legislatíva je roky pozadu proti tvorcom tohto obsahu. Ja teda nevidím rozdiel medzi zákonom postihovanej propagácie hákového kríža a požieraniu ivermektínu a bielidla aj mesiace potom, čo sa dávno vylúči liečebný efekt toxického bielidla na vírusové ochorenie. Toto je krutá doba postfaktická, tvrdá hybridná vojna.
Stále mi napíšu ľudia s tými istými otázkami, čo pred polrokom, pritom stačí sledovať kvalitné FCB stránky Ministerstva zdravotníctva SR a ČR a dozvie sa človek všetko čo potrebuje overene z odbornej ruky. Vaši unavení kamaráti zdravotníci vám odpíšu lebo vás majú radi, ale verte mi, je nutné im písať rovnaké dávno zodpovedané otázky? No ešte všetci stále ,,uvažujú´´. Len 34 tisíc mŕtvych – jedno Znojmo v ČR a 15 tisíc mŕtvych v SR – jedna celá Levoča. Mŕtvi. Nespočetné príbehy jednotlivcov a ich rodín. No ľudia ešte počkajú, rozhodnú sa neskôr.
O necelý mesiac, deň pred mojimi narodeninami, to bude 100 rokov, kedy prišiel lekár a jemu asistujúci medik (!) (slúžiaci nedávno v prvej svetovej vojne mimo svojeho svetadielu na európskom fronte = no proste za***ný imigrant dnešnou rečou niektorých) v roku 1922 do miestnosti plnej umierajúcich detí s ich matkami držiacimi ich za ruky a čakajúce na ich smrť. Ľudia, ktorí sa spamätávali z celosvetovej pandémie Španielskej chrípky. Všetky deti mali diabetes I. typu a boli v diabetickej ketoacidotickej kóme. Potom im lekár a medik začali podávať postupne štúdiami a inštitúciami neoverený predpokládaný liečivý prípravok bez registrácie FDA, EMA alebo Kremľa. Volal sa inzulín. Všetky deti sa prebrali z kómy a prežili. Ženy často museli prepadnúť prostitúcii a muži odísť na ,,vojnu´´ alebo do rizikových baní, ropných plošín, stavbu železníc, aby mohli zaplatiť za liečbu dnes obsolétnych chorôb.
Táto šťastná matka má možnosť vidieť do budúcnosti ako vyzerá svet o 100 rokov. Píše sa rok 2021 a zrazu vidí lekára z Rakúsko-Uhorska s medikom z južnej Ázie v jednom hlavnom stredoeurópskom meste ako sa rozpráva s jedným, prekvapivo nie detským, ale starším 70ročným diabetikom I. typu na inzulíne – 20 rokov starším než jej rodičia, na tom samom inzulíne, ktoré zachránilo jej dieťa. Na pozadí pritom vidí hranatú kocku, kde na pohyblivých obrázkoch niekto vysvetľuje ako bude štát uplácať ľudí, nech si prídu po liek a neochorejú.
Pacient, s akútnym srdcovým infarktom, ktorého na konci jednej 24hod. služby lekár prijal pretože vie, že potrebuje akútnu veľmi efektívnu intervenčnú liečbu, aby mu možno akútne zachránil život a určite predĺžil život o niekoľko rokov, konfrontuje toho istého lekára na začiatku ďalšej 24hod. služby s tým, že: ,,si nenechá pichať do seba v nemocnici syntetické sračky a že pôjde radšej domov.´´ Po príchode rodinného príslušníka sa pacient právnikom bráni proti ,,vyhrážaniu´´ lekárom, že môže pri infarkte zomrieť a víťazne (s štatisticky jasným osudom) odchádza. Rodina nikdy nepočula o tom, že na infarkt sa niekedy zomiera. Lekár s arzenálom liekov sadá bez výstrelu za stôl a nechajúc čakať dusiaceho človeka na mieste zhromažďujúcom ťažko chorých pacientov (urgentný príjem v r. 1922 neexistoval) píše 30 minút správu o incidente pre právnu ochranu seba, kolegov a svojej inštitúcie. Pritom poučí o novodobej medicíne medika. Matka je šťastná za svet v r. 1922 a daruje s pokorou dar pohľadu do budúcnosti lekárovi, čo spisuje lekársku správu.
Píše sa rok 2122. Lekár zomiera, ale má extrémne veľa vnúčat. Deväť. Aj tie už majú deti a smejú sa z jeho videonahrávok deda s babkou Týnou ako sa hrali na svojom starom notebooku s virtuálnou realitou hry z r. 2022. Rodina hlavne zbohatla na VR pozemkoch a selektovaných kryptomenách, archaických elektroautomobilkách, mesačných ťažobných spoločnostiach a alternativných fúznych energetických spoločnostiach. Ich krajiny ako Česko a Slovensko sa včas spamätali a sú na klimatickou zmenou postihnutej planéte najzelenšie krajiny sveta, prilákali svoju inteligenciu späť, majú najväčšie zásoby pitnej vody a sú priekopníkmi v IT technológiách, výrobe lietajúcich aút, iónových motoroch a androidmi zásobiacimi chudobné krajiny, ktoré si kupujú kvalitných ľudských služobníkov, už nie len zlatom, ale lítiom, ródiom, platinou, ale hlavne počtom informácií. Týchto dvoch krajín sa našťastie netýka púštne podnebie, záplavy, požiare, ale extrémna imigrácia. Pritom dedovi tiež vraveli, že klimatická zmena neexistuje. No i ten už mal motorku na elektrinu…
Soundtrack: Môj moderný Beethoven Hans Zimmer – Dune – Armada – https://www.youtube.com/watch?v=U8HzOPVIqaU

Teraz najčítanejšie