Denník N

Sneží. Ako rýchlo sa dajú odhrnúť všetky cesty?

Chytili sme sa do pasce vlastných očakávaní. Akokoľvek sa môžu cestári snažiť, cesty sa nedajú odhrnúť za pol hodinu.

Aj vy si radi robíte žarty z cestárov? Že ich zima vždy prekvapí? Rovnako ani žiadny primátor či starosta nechcú byť terčom vtipov. A už tobôž nie čeliť hnevu obyvateľov, ktorí nemajú odhrnutú cestu či chodník už o pol siedmej ráno. A tak vždy keď napadne čo i len pol centimetra snehu, samosprávy sa predháňajú v tom, kto v rekordnom čase odprace všetok sneh. Ideálne tri sekundy po tom, čo dopadnú na asfalt prvé vločky. Takto to vyzerá v ideálnom svete.

Realita je ale iná.

Posledné roky som si všimol nový fenomén. Akonáhle Slovenský hydrometeorologický ústav vydá výstrahu pred snežením, sociálne siete sú plné fotografií a statusov, ako sú všetci pripravení na zimu. Môžete v nich vidieť naštartované pluhy a sypače i čaty odhodlaných pracovníkov obecného podniku. A treba samosprávam uznať, že sa naozaj snažia. V teréne sú neraz celú noc.

Lenže takto sme sa chytili do pasce vlastných očakávaní. Pretože akokoľvek sa môžu cestári snažiť, cesty ani chodníky sa nedajú odhrnúť za pol hodinu. Ani za hodinu. Prv, než budete hromžiť na svojho starostu, prečítajte si prosím tieto riadky.

  1. Počasie sa dá predvídať len s istou pravdepodobnosťou. Nikto nemá vešteckú guľu, aby vedel presne o koľkej hodine začne snežiť, s akou intenzitou ani ako dlho.
  2. Bratislava nie je jednoliate územie. Počasie v Rači, v Starom Meste, Dúbravke či v Petržalke môže byť diametrálne odlišné. O rozdieloch v kraji medzi Pezinskou Babou a v Dunajskou Lužnou nehovoriac.
  3. Nie je jedno či padá mokrý sneh, či mrzne alebo je teplota nad nulou. Či je poľadovica alebo fúka studený vietor. To všetko vplýva na spôsob údržby vozoviek a chodníkov.
  4. Cesty je niekedy dobré iba odhrnúť, inokedy ich treba aj posypať. Vplýva na to množstvo faktorov. Niekedy je lepší (aj bezpečnejší) ujazdený sneh ako nánosy poloroztopeného snehu, k kde sa bojíte vybočiť z vyjazdených koľají.
  5. Nie je jedno či je cesta dvojprúdová alebo štvorprúdová a či sú k nej priľahlé aj chodníky. Cesty sa upravujú vždy po jednom pruhu. Ak má štvorprúdovka 5 kilometrov, v skutočnosti je to 20 kilometrov. O pripájacích pruhoch a križovatkách nehovoriac.
  6. Cestárom komplikujú život rôzne prekážky. Do prvej skupiny možno zaradiť prírodné úkazy: záveje, poľadovica, vietor, hmla. V druhej skupine sú úskalia, ktoré vytvárajú samotní ľudia ako napríklad nezodpovední vodiči na letných gumách alebo kamionisti-dobrodruhovia. V zlom počasí pribúdajú nehody, ktoré neraz cestu úplne upchajú. Údržbárom ciest zavadzajú aj autá parkujúce na chodníkoch či v jazdných pruhoch, ktoré nenechajú dostatočný priestor na prejazd techniky.
  7. Dôležitú rolu hrá aj intenzita dopravy. Oveľa ľahšie sa upravujú cesty, kde jazdí málo áut. Horšie je to s úsekmi, kde jazdia tisíce áut.
  8. Každý posýpač musí plánovať cestu tak, aby mal dostatok posypového materiálu. Po určitom čase sa musí vrátiť po novú várku. Nemôže teda jazdiť do nekonečna. Obehy mechanizmov treba dobre plánovať.
  9. Každá samospráva určuje priority. Najprv sa upravujú hlavné ťahy a cesty kadiaľ jazdí verejná doprava. Veľkú pozornosť treba venovať aj zastávkam MHD, kde je veľký pohyb ľudí. Netreba zabúdať, že chodci sú mimoriadne zraniteľní.
  10. Čím rýchlejšie chceme mať všetko spravené, tým viac peňazí to stojí. Tým viac treba posýpačov, pluhov, dispečerov, šoférov i robotníkov. Nezabúdajme, že Bratislava nie sú Vysoké Tatry. Počet zasnežených dní nie je vysoký a držať „naprázdno“ obrovské množstvo techniky a ľudí by bolo neefektívne.

PRETO:

  1. Buďte trpezliví.
  2. Jazdite veľmi veľmi opatrne.
  3. Ak nemusíte, necestujte autom vôbec.
  4. Kritizujte konštruktívne.
  5. Poďakujte cestárom i starostom za zvládnutie situácie.

Teraz najčítanejšie