Môžu novinári používať informácie, ktoré štát dodatočne označí za nelegálne získané?

Ako je známe, Robert Fico, predseda strany Smer – slovenská sociálna demokracia žiadal verejným listom zverejneným na Facebooku 23.11.2021, od RTVS ospravedlnenie za to, že Marek Makara, moderátor relácie STV O päť minút dvanásť (21.11.2021), citoval jeho slová z  nelegálnych nahrávok (pôvodne ale získaných na základe legálne povoleného policajného odpočúvania), v ktorých opisoval, ako čelil ochoreniu covid.

R. Fico tvrdí, že „Ide o neuveriteľné zneužitie postavenia moderátora na útok proti opozičnému politikovi v jeho neprítomnosti, a to ešte s použitím nezákonných prostriedkov,“

RTVS podľa slov generálneho riaditeľa rieši, „či moderátor Marek Makara mohol vedieť o uznesení nitrianskej prokuratúry, ktorá konštatovala, že odpočúvania boli nelegálne. O päť minút dvanásť, v ktorom sa to odohralo, bolo odvysielané 21. novembra. Uznesenie prokuratúry, ako sme zistili, je síce datované k 16. novembru, no zatiaľ sme sa dopátrali k tomu, že prvý dátum, keď bolo uznesenie verejne známe, bol pondelok 22. novembra….Otázka je, či podstatu sporu nemení fakt, že nejaký štátny orgán konštatoval, že išlo o nezákonné odpočúvania. No v tejto chvíli neviem, čo bude v odpovedi Robertovi Ficovi napísané.“ (J.Rezník v Denník N, 2.12.2021).

Dušan Mikušovič v rozhovore s J. Rezníkom vzniesol oprávnenú otázku, či je uznesenie o nezákonnosti odpočúvaní dôvodom na ospravedlnenie? Okrem toho, poznamenal Mikušovič, Makara čerpal z verejne známych informácií, navyše Robert Fico novinárom povedal, nech zverejnia všetko, čo na nahrávkach je.

V tejto časti sa zamerám na odpoveď na načrtnuté dilemy z pohľadu novinárskej etiky.

Správny etický prístup

Treba uviesť, že existuje celoslovený etický kódex novinárov, ale niektoré médiá majú (aj) svoje interé pravidlá, ktoré definujúc správne profesionálno-etické postoje ich zamestnancov a spolupracovníkov. Medzi takéto médiá patrí aj RTVS. Zameriam sa preto prioritne na celoslovensky platný etický kódex. Ten by mal mať, teoreticky, prednosť pred inštitucionálnym kódexom. Vychádzam aj z toho, že vnútorné predpisy si zhodnotí sama RTVS.

Tento celoslovenský kódex je nazvaný Etický kódex novinára. Hľadáme tu odpoveď na otázku, či citovanie slov odpočúvaného politika, ktoré obiehajú už vo verejnom diskurze, kedže už boli inak zverejnené, je v rozpore s Etickým kódexom novinára. Zohľadníme aj skutočnosť, že nahrávky boli najskôr označené ako získané legálnym spôsobom, ale následne ich súd vyhlásil za nelegálne.

Čo na to hovorí Etický kódex novinára?

Téma č. 1: Je možné použiť takto pôvodne legálne, neskôr označené ako nelegálne získané informácie, v rámci verejnej-mediálnej diskusie?

Treba uviesť, že Etický kódex novinára, vcelku pochopiteľne, nerieši až takéto špecifické prípady. Musíme teda hľadať analógiu. Podľa článku V, ods. 8, „Za okolností, ktoré sú uvedené nižšie (t.j. dôležitý verejný záujem), môže novinár vo svojej práci použiť aj mimoriadne prostriedky. Nimi sa rozumejú:….b) použitie utajených a dôverných zdrojov, c) zverejnenie neoverených informácií,…“ Domnievam sa, že náš prípad by mohol spadať niekde medzi tieto dve skupiny zdrojov, resp. informácií.

Podľa odseku V, č. 13. „Dôležitým verejným záujmom je najmä:….b) riadne fungovanie politického systému a verejných inštitúcií, c) ochrana života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov,…“

Je nepochybné, že pandémia sa týka tak ochrany zdravia občanov, ako aj riadneho fungovania politického systému a verejných inštitúcií, v tomto prípade najmä zdravotníckych inštitúcií.

Samozrejme, pre úplnosť musíme dodať, že pôvodný zámer autora kódexu smeroval k tajným nahrávkam uskutočneným novinárom. Preto aj podmieňuje takýto postup napr. „Využitie mimoriadnych prostriedkov novinárskej práce musí byť schválené na najvyššej úrovni redakcie.“. To by ale bol v tomto prípade absurdný postup.

Téma 2: Rozhoduje pritom, či novinár v danom čase vedel alebo nevedel, že medzitým boli nahrávky vyhlásené štátom za získané (ne)legálnym spôsobom?

O týchto nahrávkach informovala oficiálna verejnoprávna agentúra TASR viackrát pred 21.11.2021. Našiel som verejne dostupné záznamy napríklad zo 16.11. (Šéf polície chce uložiť sankcie za vynesenie nahrávok z chaty), 18. novembra 2021 13:57 (Zrušili trestné stíhanie pre pytliactvo, ktorého sa týkali nahrávky) ,19. novembra 2021 15:20 (Fico: Orgány v kauze pytliackej chaty musia niesť zodpovednosť), 9. novembra 2021 15:46 (Pri odpočúvaní chaty nešlo podľa Lipšica len o podozrenie z pytliactva), 8. novembra 2021 16:57 (Hamran: Ľudia, ktorí mohli vyniesť nahrávku z chaty, pôjdu na detektor), 7. novembra 2021 14:42 (Naď hovorí pri nahrávkach len o špičke ľadovca, Kaliňák o nezákonnosti).

Podľa čl. III, odst. 4, „Za pravdivosť a správnosť textových, zvukových, zvukovoobrazových a obrazových agentúrnych informácií zodpovedajú agentúry a novinári nemajú povinnosť ich overovať.“

V princípe by sme ani nemuseli riešiť túto otázku takto komplikovane, kedže spomínané informácie zverejnili už aj iné médiá. RTVS sa nemôže v diskusii tváriť, že nejaká informácia neexistuje. To môže súd pre seba (a ostatné štátne orgány), ktorý zo zákona musí vyhlásiť (a následne sa tak aj tváriť), že nezákonne získaná informácia de iure neexistuje. Pre médiá, ale aj pre vedcov, taká informácia stále existuje. A, samozrejme, môžu ju použiť. Článok V, ods. 3 hovorí o „zbieraní informácií na verejných priestranstvách.“ a čl. 8 uvádza o.i. (za špecifických už  diskutovaných podmienok) aj „c) zverejnenie neoverených informácií.“

Metaforicky, ale aj reálne, verejné priestranstvá sú už aj sociálne siete a celkom iste webstránka verejnej tlačovej agentúry.

Inými slovami, otázka, ktorú chce riešiť RTVS, t.j. či „podstatu sporu nemení fakt, že nejaký štátny orgán konštatoval, že išlo o nezákonné odpočúvania, „ je v tomto prípade irelevantná z pohľadu novinárskej etiky. RTVS nie je štátny orgán.

Odpoveď na prvú aj druhú tému tému je jednoznačná: Áno, bolo možné použiť takto pôvodne legálne, neskôr označené ako nelegálne získané informácie, v rámci verejnej-mediálnej diskusie. Novinári nie sú štátne inštitúcie, ktoré v princípe nemôžu používať nelegálne zdroje alebo informácie, alebo informácie, ktorých štatút sa mení.

Téma č. 3: Je možné použiť takto získané informácie (bez ohľadu na to, či sú legálne alebo nelegálne) v neprítomnosti dotyčného autora výrokov?

Na druhú otázku sa odpovedá ľahko a jednoznačne – ÁNO. Vzhľadom na závažnosť a aktuálnosť témy v kontexte verejného záujmu (prístup k pandémii) a postavenie autora výroku vo verejnosti (dlhoročný politik), nie je problém ani podľa Etického kódexu novinára postupovať tak, ako postupoval moderátor relácie M. Makara.

Ide najmä o čl.5, ods. 1. „ S výnimkou prípadov, ak ide o otázku verejného záujmu, novinár nesmie bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby zverejňovať informácie, týkajúce sa výlučne súkromia tejto dotknutej fyzickej osoby ako ani zverejňovať záznamy osobnej povahy tejto dotknutej fyzickej osoby. Okrem prípadu, ak dotknutá fyzická osoba sama vyvoláva podozrenie, že postupuje protizákonne alebo svojím konaním vzbudzuje pohoršenie, nesmie novinár ani pri zverejňovaní informácií a záznamov, týkajúcich sa otázok verejného záujmu podľa predchádzajúcej vety znižovať dobré meno, česť a dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby.“

Išlo tu o otázku verejného záujmu? Nepochybne. Verejnosť má právo vedieť, prečo jestvuje nekonzistencia, alebo neúplnosť, medzi verejnými a súkromnými, respektíve nie verejnými vystúpeniami a tvrdeniami politika alebo politickej strany v takejto závažnej otázke. V tejto súvislosti treba uviesť, že R.Fico vo svojom statuse na Facebooku sa pohoršil aj nad tým, že moderátor mal údajne za cieľ „jednostranne a nekriticky podporiť myšlienku očkovania v boji proti pandémii…“

Mohol vyvolať rozpor medzi určitým spochybňovaním nutnosti opatrení proti pandémii a menej verejne známym správaním politika alebo politickej strany, respektíve následkami neočkovania pre takéhoto politika, verejné pohoršenie? Pravdepodobne áno, veď minimálne moderátorovi to prišlo ako rozporuplný postoj. Je napríklad známe, že R.Fico málokedy nosí rúško, len plexisklový či priehľadný ochranný kryt. Môže to ospravedlniť zdravotnými dôvodmi? Aj áno, ale potom by asi nemal byť už verejne činný, kedže takto vystupuje na verejnosti s možnosťou nákazy nielen seba, ale aj iných. Byť politikom predsa nie je trest, či povinnosť.

Ďalej, napríklad, bol či nebol zaočkovaný? Je to súkromná informácia? Skôr ide o verejnú informáciu, keďže pôsobí verejne, a tiež môže ohroziť nákazou ostatných viac ako zaočkované osoby, atď. Existuje aj konsenzus medzi odborníkmi, že očkovanie je nevyhnutné pre zvládnutie pandémie. Samozrejme, môže mať zdravotné dôvody prečo nebol zaočkovaný, ale tieto by nemali spochybňovať očkovanie vo všeobecnosti.

Prekonal alebo neprekonal ochorenie? Ak áno, ako to prežíval, ako relatívne zdravý, primerane športujúci, nie obézny muž – politik, vo vyššom strednom veku? To sú legitímne otázky verejnej debaty v čase pandémie. Najmä keď on sám spochybňuje očkovanie, o ktorom je odborný konsenzus, že prináša nepomerne mnohonásobne viac benefitov ako škôd tak pre jednotlivcov, ako aj pre spoločnosť ako celok. Iné by bolo, ak by napríklad spochybňoval napríklad povinnú štátnu karanténu, alebo, všeobecne, obmedzovanie základných ľudských práv na základe podzákonných predpisov (vyhlášok). V týchto hypotetických prípadoch by nešlo o vzbudzovanie verejného pohoršenia, ale stále by išlo o otázky verejného záujmu.

Záverom, moderátor M.Makara postupoval v súlade s novinárskou etikou podľa Etického kódexu novinára.

P.S. Mimochodom, myslím si, že aj právny pohľad dôjde k rovnakému záveru, a ak budem mať čas, napíšem k tomu stanovisko.