Denník N

Právo na zdravé životné prostredie ako ľudské právo

Život pri rafinérii

Dnes uplynulo 73 rokov od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Svet si tento deň pripomína ako Medzinárodný deň ľudských práv. Ľudské práva môžu pomôcť prekonať slabé miesto medzinárodného práva – právo na zdravé životné prostredie. Environmentálne právo a ľudské práva sú o zodpovednosti. OSN o uznaní práva na zdravé životné prostredie diskutuje už od začiatku 90. rokov. Od začiatku týchto diskusií predčasne zomrelo na odvrátiteľné úmrtia viac ako 100 miliónov ľudí v dôsledku zlého stavu životného prostredia. To je naozaj nekompromisná štatistika. Právo na zdravé životné prostredie by konečne malo byť pridané do Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a životné prostredie Dr. David R. Boyd pripomína, že právo na zdravé životné prostredie uznala väčšina štátov vo svojich ústavách, legislatíve a v rôznych regionálnych zmluvách. Napriek širokému uznaniu jeho kľúčového významu však právo na zdravé životné prostredie ešte nebolo formálne uznané na globálnej úrovni. V tejto súvislosti pripravil Dr. Boyd tematickú správu zameranú na ľudsko-právne záväzky týkajúce sa aj znečistenia ovzdušia (vonkajšieho aj vnútorného).

Prípady súvisiace so zmenou klímy vo vzťahu aj k ľudským právam sa objavujú po celom svete. Obyvatelia súostrovia Torres Strait Islands podali žalobu Výboru OSN pre ľudské práva na Austráliu s odôvodnením, že Austrália v súvislosti s klimatickou zmenou porušuje ich právo na život, zdravie a kultúru. Greta Thunberg a pätnásť ďalších mladých ľudí podali podobný prípad na Výbor OSN pre práva dieťaťa s tvrdením, že neprimerané klimatické opatrenia porušujú ich práva. Silný prejav environmentálneho občianstva znamená rozšíriť okruh povinností na povinnosť neznečisťovať a chrániť životné prostredie.

V kontexte núdzového stavu na našej planéte ešte silnejšie vyznieva vznik a vývoj práva na život v bezpečnom, čistom, zdravom a udržateľnom prostredí. V júni 1992 sa v meste Rio de Janeiro stretli predstavitelia prijímajúci rozhodnutia za 172 krajín na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji. Ich nadčasové posolstvo bolo jasné: „potrebné zmeny by sa dali dosiahnuť jedine zmenou našich postojov a správania“. Summit v roku 1992 bol zlomový tým, že sa problematika životného prostredia a rozvoja pevne začlenila do oblasti verejného života.

Dnes právo na zdravé životné prostredie požíva ústavnú ochranu vo viac ako 100 krajinách. Nachádza sa aj vo viacerých environmentálnych zákonoch. Portugalsko a Španielsko boli prvými krajinami, ktoré zaviedli toto právo do svojich ústav v rokoch 1976 a 1978. Právo na zdravé životné prostredie sa prvýkrát objavilo v regionálnych zmluvách o ľudských právach v Africkej charte ľudských práv a práv národov z roku 1981 a je zahrnuté v regionálnych zmluvách, ktoré ratifikovalo viac ako 130 krajín. Celkovo právo na zdravé životné prostredie uznáva v zákonoch viac ako 80 % štátov OSN (156 zo 193).

Podľa Ústavy Slovenskej republiky a jej článku 44 má „každý právo na priaznivé životné prostredie.“  Podľa článku 45 má „každý právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.“ Článok 5 Ústavy Bhutánskeho kráľovstva z roku 2008 je venovaný výlučne otázkam životného prostredia. Slovinsko, popredný zástanca práva na zdravé životné prostredie, sa stalo globálnym lídrom v oblasti recyklácie, keďže ich percento odpadu smerujúceho na skládky medzi rokmi 2009 a 2017 kleslo zo 76 % na 7 %. Slovinsko tiež rozšírilo chránené prírodné oblasti na viac ako 40 % svojho územia.

Kostarika je malý národ s inšpiratívnym príbehom o sile práva na zdravé životné prostredie. Od pridania tohto práva do ústavy v roku 1994 Kostarika zvrátila desaťročia trvajúci proces odlesňovania a zdvojnásobila lesnú plochu z 25 % na viac ako 50 %. Zvýšili podiel chránených území v národných parkoch na 28 %. Prijali zákony zakazujúce povrchovú ťažbu a ťažbu ropy a zemného plynu na mori. Vyrábajú 98% svojej elektriny pomocou vetra, vody a slnečného žiarenia. Príjmy z uhlíkovej dane používajú na zaplatenie domorodým obyvateľom a farmárom na ochranu pôdy. A plánujú byť jedným z prvých národov na svete, ktorý úplne dekarbonizuje svoju ekonomiku.

Vo Francúzsku bolo právo na zdravé životné prostredie pridané do ústavy v roku 2004 ako súčasť krátkej, ale silnej Charty životného prostredia. To bolo katalyzátorom prvého národného zákona na svete zakazujúceho frakovanie, prvého národného zákona na svete, ktorým sa ukončuje používanie všetkých neonikotinoidových pesticídov na ničenie včiel, a nedávno zákona zakazujúceho francúzskym spoločnostiam vyvážať pesticídy, ktoré nie sú schválené na použitie vo Francúzsku. Francúzsko je jednou z prvých krajín na svete, ktorá prostredníctvom zákona výslovne uznala, že ľudia majú právo dýchať čistý vzduch.

V roku 2019 Najvyšší súd Holandska v prípade Urgenda rozhodol, že holandská vláda porušila práva svojich občanov (napr. právo na život) podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach tým, že neprijala dostatočne ambiciózne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov. Súd nariadil vláde rýchlejšie a radikálnejšie znižovanie emisií. Vláda reagovala predčasným zatvorením uhoľných elektrární, investovaním miliárd dolárov do obnoviteľných zdrojov, umiestnením solárnych panelov na strechy všetkých škôl, znížením rýchlostných limitov a ďalšími. Prípad Urgenda proti holandskej vláde bol prvým na svete, v ktorom občania potvrdili, že ich vláda má zákonnú povinnosť predchádzať nebezpečným klimatickým zmenám.

Ako chápať právo na zdravé životné prostredie? Ide o súhrn hmotných a procesných práv. Po vecnej stránke zahŕňa čistý vzduch, bezpečnú vodu v dostatočnom množstve, zdravé a udržateľne vyrábané potraviny, netoxické prostredie, kde ľudia môžu žiť, pracovať, študovať a hrať sa, zdravé ekosystémy, biodiverzitu a bezpečnú klímu. Procesné práva zahŕňajú prístup k informáciám o životnom prostredí, účasť verejnosti na rozhodovaní o životnom prostredí a prístup k spravodlivosti.

V súčasnosti sme svedkami rozsiahlych protestov v Srbsku. Rozsiahle ložiská lítia – kľúčového komponentu elektrobatérií pre automobily – boli objavené v okolí západosrbského mesta Loznica. V tejto oblasti britsko-austrálsky ťažobný gigant Rio Tinto skupuje pôdu, stále však čaká na konečný súhlas od štátu na začatie ťažby. Spoločnosť objavila zásoby lítia v regióne v okolí Loznice v roku 2006. Vtedy hovorili miestnym obyvateľom, že pôjde o malú baňu s rozlohou okolo 20 hektárov. Odvtedy však plánovaný projekt výstavby rozšíril až na 850 hektárov. Predstavuje tak územie s rozlohou viac ako tisíc futbalových ihrísk. Do projektu sa chystá investovať 2,12 miliardy eur, uviedla Vesna Prodanovičová, riaditeľka srbskej dcérskej spoločnosti Rio Sava. Kritici obvinili vládu prezidenta Aleksandra Vučiča, že pripravila cestu pre nezákonné privlastňovanie pôdy a ignorovala pritom obavy verejnosti o životné prostredie.

Ľudské práva môžu pomôcť prekonať „Achillovu pätu“ medzinárodného práva – v oblasti životného prostredia – a absenciu účinných mechanizmov jeho presadzovania a z toho vyplývajúci nedostatok zodpovednosti. V konečnom dôsledku by malo byť právo na zdravé životné prostredie pridané do Všeobecnej deklarácie ľudských práv. OSN o uznaní práva na zdravé životné prostredie diskutuje už od začiatku 90. rokov. Od začiatku týchto diskusií zomrelo na predčasné úmrtia, ktorým sa dalo predísť, viac ako 100 miliónov ľudí práve v dôsledku zlej kvality životného prostredia. To je naozaj nevyspytateľná štatistika. Dobrou správou je, že existuje bezprecedentná dynamika smerom k uznaniu tohto práva na pôde OSN. Skupina štátov vedená Kostarikou, Fidži, Fínskom, Maledivami, Monakom, Marokom, Slovinskom a Švajčiarskom sa zaviazala zaviesť rezolúciu najneskôr v roku 2022.

Aj nové odporúčania WHO týkajúce sa kvality ovzdušia a ochrany zdravia, ktoré boli zverejnené 22. septembra 2021, poskytujú jasné dôkazy o škodách, ktoré znečistenie ovzdušia spôsobuje na ľudskom zdraví. WHO odporučila nové úrovne kvality ovzdušia na ochranu zdravia obyvateľstva znížením úrovní kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie, z ktorých niektoré prispievajú aj k zmene klímy.

„Už vieme, že znečistenie ovzdušia je škodlivé, tieto zistenia nás nútia čeliť šokujúcej realite o akútnom dopade na zdravie detí. Je znepokojujúce, že jedna tretina našich detí si môže napĺňať pľúca toxickým vzduchom, ktorý ich vystavuje riziku vážnych a dlhodobých zdravotných problémov. Je neprijateľné, že najzraniteľnejší členovia spoločnosti, ktorí najmenej prispievajú k znečisteniu ovzdušia, sú tí, ktorí najviac trpia jeho následkami. Nenútili by sme naše deti piť špinavú vodu, tak prečo im dovoľujeme dýchať špinavý vzduch?“ uviedla v jednom rozhovore Amy Gibbs, riaditeľka britskej pobočky Unicef.

Znečistenie ovzdušia spôsobuje značné ľudské a hospodárske náklady, ako sú zníženie strednej dĺžky života, zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť, zníženie produktivity práce, degradáciu ekosystémov, stratu biodiverzity a zmenu klímy. V súvislosti s COVID-19 ľudstvo tiež platí ďalšiu skutočne vysokú cenu za ignorovanie vedcov. Nesmieme stále robiť tú istú chybu a naďalej ignorovať klimatických vedcov a ekológov. Ešte nie je neskoro reagovať na globálnu environmentálnu krízu, ale náš čas sa už kráti.

Na záver opäť použijem slová Dr. Boyda. Ak sa nám nepodarí uplatniť prístup založený na právach na ochranu biosféry, budúce generácie budú žiť v ekologicky chudobnom svete, zbavenom kritických príspevkov prírody k ľudskému blahobytu, spustošenom čoraz častejšími pandémiami a sužovanom prehlbujúcou sa environmentálnou nespravodlivosťou. Ak postavíme ľudské práva a prírodu do centra obnovy po pandémii, môžeme dosiahnuť spravodlivú a udržateľnú budúcnosť, v ktorej budeme žiť šťastný, zdravý a plnohodnotný život v súlade s prírodou.

 

Zdroje:

https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2021-0107_SK.html

https://www.who.int/news/item/22-09-2021-new-who-global-air-quality-guidelines-aim-to-save-millions-of-lives-from-air-pollution

https://www.who.int/news/item/29-10-2018-more-than-90-of-the-worlds-children-breathe-toxic-air-every-day

https://www.unicef.org.uk/press-releases/uk-children-live-toxic-air-zones/

https://www.ohchr.org/EN/Issues/Environment/SREnvironment/Pages/DavidBoyd.aspx

https://www.pathway2022declaration.org/article/the-human-right-to-a-healthy-environment-protecting-life-on-earth/

https://www.lewik.org/term/1596/pravo-na-priaznive-zivotne-prostredie-zakladne-prava-a-slobody/

http://harmonywithnatureun.org/provision/DcJwq5mCL32q0n+gtoER75Tts0Q2PhFpaXbVkahi3Rj4CiYd4pD13GSJVA10AYjLmZYsSsQIuEW2bmEgtQ07qg

https://ekonomika.sme.sk/c/22798304/srbsko-protesty-bana-litium-vucic-eu.html

https://www.eea.europa.eu/sk/signaly-eea/signaly-2012/clanky/cesta-ku-globalnej-udrzatelnosti

 

Teraz najčítanejšie

Veronika Basta

Narodila som sa v Banskej Štiavnici, patrím do generácie Husákových detí. Vyštudovala som priemyselný dizajn nábytku na TU Zvolen. Som vydatá, mám jedného syna. Od detstva som si budovala pevný vzťah k životnému prostrediu vďaka pozitívnemu vplyvu môjho otca Ing. Milana Kapustu, CSc., zakladateľa a prvého riaditeľa CHKO Štiavnické vrchy. Spolu s bratom Marekom sme sa angažovali aj ako domáci volební pozorovatelia cez Občianske oko počas mečiarizmu. V tom čase som často bola aj členkou volebných komisií. V roku 1997 som po prvý krát dostala príležitosť pozorovať voľby v zahraničí ako medzinárodná volebná pozorovateľka. Začínala som v rámci misie OBSE v povojnovej Bosne a Hercegovine ako "Election Supervisor". Pozorovala som voľby v Kosove, na Ukrajine, v Arménsku, v Nepále, v Mozambiku, v Zambii, v Etiópii, a s NDI aj v Egypte a v Jordánsku. Som poslankyňa Obecného zastupiteľstva v Rovinke a ako predsedníčka Komisie ochrany životného prostredia a verejného poriadku sa venujem najmä témam OVZDUŠIE, ochrana podzemnej vody, ochrana zelene a podobne. V roku 2021 som s bola spolu s Komisiou medzi finalistami prvého slovenského enviro ocenenia ATLAS v kategórii ZMENA KLÍMY A OCHRANA OVZDUŠIA. Do júna 2021 som bola členkou pracovnej skupiny pre novú právnu úpravu zákona o ovzduší za Úniu miest Slovenska. Blogy k téme ovzdušie venujem pamiatke na Ing. Daniela Lešinského, PhD., zakladateľa združenia CEPTA, ktorý mi na tejto novej ceste nezištne pomáhal do októbra 2020.